Pohľad z bufetu

Sedel vo vlaku , v kupé druhej triedy a zamyslene pozeral z okna na ubiehajúcu rozkvitnutú krajinu . Bolo to také DDRácke vínovočervené koženkové kupátko obložené umakartom pre osem ľudí. Cestoval od  nej späť na internát.

Asi pred pol rokom si dvaja spolužiaci podali inzerát do celoslovenského ženského magazínu, len tak z dlhej chvíle. Že budúci leteckí inžinieri pre nedostatok času si touto cestou chcú nájsť známosť, foto vítané. Že budúci.. sú prváci a do piataku a k štátniciam ich pustí ešte deväť úspešne absolvovaných semestrov. Majú za sebou prvý aj to s opravnými termínmi. K inžinierom majú tak blízko ako maratónec do cieľa po ubehnutí stovky… V zhone skúškového obdobia na inzerát aj zabudli. Vojenská škola v prvom ročníku  prinášala málo rozptýlenia, samý poklus…Rozcvička, prednášky,  učenie, pochodovanie, samoštúdium, spánok, neustále dookola. Sem tam vychádzky , prvý polrok si odbíjali základnú vojenskú službu.  V druhom polroku boli zrazu vojakmi z povolania, podpis jedného papieru  s dvoma pečiatkami a dve strieborné hviezdičky označujúce rotmajstra pribudli k zlatému véčku. Ten podpis znamenal upísanie sa vojenskému letectvu minimálne na dvadsať rokov služby. K tomu prišlo uvoľnenie prísnej dennej rutiny. Vychádzok bolo viac, mohli na nich nosiť aj civilné oblečenie.

„Poštááá“ znelo dlhou chodbou ako obvykle. Výkonný práporčík zrazu zabohoval…. „Ktorý idiot si nechal poslať listy z celého Slovenska??“ V ľavej ruke držal asi desať obálok a v pravej ťahal po zemi vrece napratané listami. Bolo ich tam možno aj   štyri stovky. Dvojica z dvestodesiatky sklonila hlavu. „To vy?? Čo ste sa zbláznili??“ Starý prápora po nich šmaril vrece a odkrivkal do svojho kanclíka zapiť tú námahu jedným, dvoma frťanmi  Spišskej borovičky. Vždy ju bolo z neho cítiť, napriek mentolkám , ktorými sa napchával na prekrytie pachu alkoholu.

Imro s Karolom si odtiahli svoju poštu do izby. Až teraz si spomenuli na inzerát, ktorý poslali a vyšiel asi pred dvoma mesiacmi. V redakcii zbierali odpovede a takto  im ich poslali. Celá čata sa zhŕkla do ich izby, hlavy sa tlačili jedna cez druhú… „Čo to máte?? Odpovede na inzerát?“ zaznela otázka dvadsať sedem hlavého draka. „No dajte aj nám nejaké tie baby“, prekrikovali sa jeden cez druhého strapaté na krátko ostrihané smejúce sa hlavy. Bol odsúhlasený poriadok delenia a triedenia.. Dvaja otvárali listy, ukazovali fotky „majiteľom  inzerátu“, tí si ich buď položili na svoju kopu vedľa seba na posteľ, alebo na stôl ku kolovaniu pre iných záujemcov.  Šiel  okolo , neveriacky krútiac hlavou. Takto sa vyberá dievča? Jeho  staromódne spôsoby mu hovorili, že to nie je takto správne. Síce nikoho nemal, ale ani  nikoho nehľadal. Čakali ho  ešte štyri roky štúdia a viazať sa k niekomu mu prišlo predčasné. Keď sa asi po hodine vracal nakukol do dvestodesiatky , už sa všetci rozchádzali. Každý si niesol pár obálok s listami a fotkami, na stole zostalo asi šesťdesiat opustených dievčin. Sadol si a začítal sa do dvoch listov. Jeden sa mu pozdával, dievča písalo, že majú krásnu prírodu  všade navôkol , že má rada zvieratá a už pracuje niekde v kancelárii jednej malej firmy.  „ Nevideli ste niekde foto z toho listu?“  spýtal sa šťastných majiteľov asi sedemdesiatky listov, autorov toho zrazu nie tak debilného nápadu s inzerátom.  Našťastie mala fotečka na občaňák, povaľujúca sa medzi listami na stole,  zozadu napísané meno rovnakým rukopisom ako bol podpis v liste. Hmm. Iva…

Po asi dvoch mesiac každotýždennej výmene listov ju bol pozrieť prvý krát. Namiesto víkendovej návštevy rodičov zamieril na Oravu. Sídlisko pri píle  malo 5 bielych dvojvchodových nevysokých domov, na pozadí sa týčil majestátny Oravský zámok. Dvere otvorila kučeravá hlava s širokým úsmevom… „Ahoj.. a uniformu nemáš??“ Opätoval nesmelý úsmev , podal pripravenú kvetinu , druhú mame. „Tiež ahoj.. nemám .. som rád keď ju cez víkend odložím“..  nasledovalo prvé oťukávanie, informačný prieskum rodičov. Mrkol okom do poličiek s knihami, zarazil sa. Veľa knižiek bolo ako na zámockých policiach, písané záhlavia latinou alebo starým, ozdobným švabachom. „Ty vieš tieto jazyky?“ „Nie , len otec, odvetila nesmelo“.  Obed bol super, omnoho lepší ako ten kasárenský. Prechádzka po okolí, prvé dotyky a bozky.. zaujímavé.. nebolo sa treba nikam ponáhľať. Bola nižšia od neho, dlhé vlnité blond vlasy jej robili krásnu korunu okolo tváre a ramien, ktorá žiarila presvietená lúčmi  zapadajúceho  slnka. Štíhla, veselá, trošku menej rozprávajúca. Vždy mal zásadu ( neviem kde dospel k tomu presvedčeniu) že sex by mal mať až s dievčaťom, ktoré si dokáže predstaviť žiť po svojom boku. Po dlhej prechádzke nasledovala večera,  konverzačná hodinka, pri ktorej sa snažil tváriť, že ho žiadna téma nemôže prekvapiť. Ustlali mu v obývačke na rozkladacom gauči, ona šla spať do svojej izby. Keď už rodičia zaspali, na chvíľku sa zjavila v obývačke a vkĺzla k nemu pod veľkú bacuľatú  páperovú  perinu..  Tenká nočná košieľka ako keby ani neexistovala, razom zacítil v dlaniach jej vzrušené vztýčené bradavky. Tichý šepot krepových obliečok prehlušilo túžobné zastenanie. Ruky prieskumníčky vykonávali svoju prácu.. Niekde vzadu sa rozsvietilo. „Musím…“ šepla mu do ucha spolu s jemným bozkom, vykĺzla spod periny a ticho vbehla do svojej izby.

V nedeľu šli na predobedňajšiu prechádzku do lesa. Slniečko bolo v plnom nasadení, vzali si deku, že sa budú chvíľku opaľovať. „Táto lúčka by mohla vyhovovať nie?“ spýtala sa s úsmevom hodiac deku do vzduchu aby sa sama rozvinula. Poobzeral sa navôkol, k okraju lesa bolo z každej stany dobrých 50 metrov. „ Samozrejme, je to super“ odvetil a začal sa vyzliekať. Ona už bola v plavkách a podávala mu opaľovací krém. Navôkol asi meter vysoká tráva zakrývala výhľad na slnenie. Všade bolo krásne ticho, len lesné vtáky si veselo predávali svoje klebetné správy. Tráva šumela pod ľahkými závanmi obedňajšieho vetríka. „ Nedáme to na Adama?“ spýtal sa a nečakajúc na odpoveď zhodil pohotovo svoj jediný  diel plaviek.  „ Pomôž mi rozopnúť“ otočila sa k nemu chrbtom… Rozopol jej vzadu podprsenku, ruky mu samozrejme okamžite vkĺzli na jej krásne okrúhle prsia. Začal ju bozkávať na šiju, ramená, ústa. Ani si nevšimol, ako si dala dolu spodný diel plaviek. Kratučké zlatisté chĺpky sa týčili na jej tajomnom pahorčeku. Bozky na prsia, bruško, stehná.. „Poď“ jemne ho povzbudila.. Vkĺzol do nej úplne zľahka, vzrušenie oboch všetko pripravilo . Jemné rytmické pohyby mu rozbúchali srdce, počul šepot.. „ešte, ešte.. V hlave mu hučala  rýchlo pulzujúca krv a jej šepot a stony prehlušili vánkom šumiaci les.. Výbuch sopky sa nedal oddialiť. Rozochveli sa jej stehná, zahryzla  sa mu do ramena.. Zdalo sa mu že padajú do priepasti, všetko sa chvelo.. Nádhera… ležal na boku a bozkával ju jemne na vzrušené prsia, ktoré sa dvíhali v rýchlom rytme bežca  v cieli. Počul jej divoko bijúce srdce, mali skoro spoločný rytmus. Hladkal ju po celom tele, ona si ho pritiahla k sebe, dlho a vášnivo  bozkala na pery…

Vtom začul z hĺbky lesa hlasy, posadil sa a hľadal odkiaľ prichádzajú. Na severnej strane lúčky sa objavila rodinka s dvoma deťmi. Chceli prejsť krížom na druhú stranu. Vstal a otočil sa smerom k nim. Zbadali jeho obrys v ostrých lúčoch poludňajšieho  slniečka, ktoré mal za sebou. Zarazili sa, „niekto tam je“ povedal tatko a nasmeroval svoju rodinku späť do lesa, jeho okrajom prešli a nechali opaľujúcich sa v strede čistinky.. …. Trojhodinové opaľovanie vo vysokej tráve na lesnej čistinke bolo pretkávané krásnym, začiatočníckym, nezabudnuteľným milovaním…

Sedel vo vlaku , v kupé druhej triedy a zamyslene pozeral z okna na ubiehajúcu rozkvitnutú krajinu .Prvý krát nebol doma cez víkend, keď mal opušťák. Držali totiž aj ako poslucháči vysokej školy pohotovosť, napriek tomu že boli už rotmajstrami, museli sa striedať. Domov na víkendy mohlo chodiť len 40%, väčšina držala akúsi bojovú pohotovosť aj v dobe hlbokého mieru. Tento víkend bol nezabudnuteľný. Spomenul si naň asi po dvadsiatich piatich  rokoch, keď začal pracovať v civilnej firme po ukončení vojenskej kariéry a cesta ho zaviedla znova na Oravu. Z toho inzerátu vzniklo päť manželstiev, len dve vydržali….. Oni sa nevzali…