Pohľad z bufetu

V roku 2025 dosiahlo Nemecko v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov rekordné čísla, pričom vietor a slnko sa stali dominantnými zdrojmi.

Podľa údajov Ember a Energy-Charts za rok 2025:

• Vietor: Vietor bol najsilnejším zdrojom elektriny s podielom približne 27 % na celkovej výrobe elektriny.
• Slnko: Solárna energia zaznamenala výrazný nárast, pričom dosiahla podiel približne 16 % až 18 %.

Kľúčové fakty:

• Spolu: Vietor a slnko spolu vyrobili takmer 45 % nemeckej elektriny v roku 2025, čo je najviac v histórii.
• Obnoviteľné zdroje spolu: Všetky obnoviteľné zdroje (vietor, slnko, biomasa, voda) tvorili v roku 2025 viac ako 55 % čistej výroby elektriny.
• Pokles veternej energie: Napriek nárastu kapacít bola výroba z vetra v roku 2025 mierne nižšia (o 3,2 %) ako v roku 2024 kvôli menej priaznivým poveternostným podmienkam, zatiaľ čo solárna produkcia vzrástla o 21 %.

Nemecko sa tak v roku 2025 stalo lídrom v EÚ vo výrobe elektriny z vetra a slnka, pričom v produkcii z fotovoltiky po prvýkrát prekonalo hnedé uhli.

Nemecko disponuje nasledujúcimi kapacitami: v prevádzke má 30 906 veterných turbín a voľne stojace solárne parky zaberajú približne 45 000 až 50 000 hektárov pôdy.

29 226 turbín na pevnine (onshore) – s celkovým inštalovaným výkonom vyše 68 GW.

• 1 680 turbín na mori (offshore) – umiestnených v Severnom a Baltskom mori, s výkonom približne 9,7 GW.

• Spolu: 30 906 veterných elektrární.

Pri solárnej energii je výpočet plochy o niečo zložitejší, pretože väčšina nemeckých solárnych panelov (približne 60 až 70 %) je umiestnená na strechách domov, stodôl a priemyselných hál, čo nezaberá žiadnu otvorenú pôdu.

Ak sa však pozrieme na veľké voľne stojace solárne parky na zemi (freiflächenanlagen):

• Tieto pozemné parky majú v Nemecku aktuálny inštalovaný výkon presahujúci 30 GW.
• Na základe priemerného prepočtu (v moderných parkoch je potrebný zhruba 1 hektár pôdy na 1 MW výkonu) zaberajú nemecké solárne farmy plochu približne 45 000 až 50 000 hektárov.

Spolu vietor a slnko vyrobí v Nemecku ročne asi 201- 219 TWh elektrickej energie.

V Nemecku sa ročne vyrobí približne 438 až 499 miliárd kWh (terawatthodín, TWh) elektriny v závislosti od metodiky merania. Celková ročná spotreba (vrátane strát v sieti a priemyslu) sa pohybuje na úrovni okolo 460 až 480 miliárd kWh (TWh) na export im zostáva asi 20 TWh energie.

Nemecká sieť je z hľadiska dodávok stabilná, ale je čoraz viac preťažená a jej vyvažovanie stojí obrovské peniaze. Nedochádza k nekontrolovaným výpadkom (blackoutom), no udržanie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou vyžaduje neustále núdzové zásahy.

Súčasný stav nemeckej siete definujú tri hlavné problémy:

1. Geografická nerovnováha (Sever proti Juhu)

• Prebytok na severe: Väčšina obrovských veterných parkov sa nachádza na severe krajiny a v Severnom mori.
• Deficit na juhu: Najväčšie priemyselné továrne (Bavorsko, Bádensko-Württembersko) ležia na juhu, kde po odstavení jadrových elektrární chýbajú stabilné zdroje.
• Úzke hrdlo: Nemecko nemá dostatok robustných prenosových vedení (tzv. elektrických diaľnic) zo severu na juh. Výstavba kľúčových línií (napr. SuedLink) mešká. [1, 2, 3]

2. Extrémne drahý „Redispečing“ (Redispatch)

Keď na severe silno fúka a hrozí preťaženie siete, prevádzkovatelia prenosovej sústavy (ako TenneT či Amprion) musia zasiahnuť:

1. Vypnú veterné turbíny na severe, aby nepretlačili sieť.
2. Užitočne zapnú záložné uhoľné alebo plynové elektrárne na juhu, aby priemysel mal dosť energie.

Tento proces sa nazýva redispečing. Náklady na tieto stabilizačné opatrenia dosahujú okolo 3 miliárd eur ročne. Tieto náklady nakoniec zaplatia nemeckí spotrebitelia v poplatkoch za sieť.

3. Problém s nestabilitou frekvencie („Dunkelflaute“)

Obnoviteľné zdroje sú závislé od počasia. Nemecko pravidelne čelí situáciám:

• Solárny a veterný infarkt: Počas slnečných a veterných dní je elektriny tak veľa, že jej cena na burze klesá do mínusu a siete sú na limite.
• Temné bezvetrie (Dunkelflaute): V zimných mesiacoch nastávajú dni, kedy nesvieti slnko a nefúka vietor. Vtedy sieť zachraňuje masívny dovoz elektriny zo susedných krajín (vrátane jadrovej energie z Francúzska) a domáce plynové zdroje.
• Ako situáciu riešia?

Nemecká vláda implementovala strategický plán System Stability Roadmap na modernizáciu siete:

• Masívne batériové úložiská: Prebieha rýchle budovanie veľkokapacitných batérií na stabilizáciu frekvencie. Do roku 2030 plánujú zapojiť desiatky gigawattov úložnej kapacity.
• Vodíková pripravenosť: Začala sa výstavba prvej chrbticovej vodíkovej siete, ktorá v budúcnosti prepojí čisté zdroje s priemyslom.
• Vplyv na Slovensko a Česko: Problém s „kruhovými tokmi“

Elektrina sa vždy šíri cestou najmenšieho odporu. Keď na severe Nemecka silno fúka vietor a nemecká sieť nedokáže prebytočnú energiu pretlačiť na priemyselný juh krajiny, prúd sa „vyleje“ za hranice.

1. Pretoky cez susedov: Tento masívny prebytok prúdi zo severného Nemecka cez Poľsko a Česko, odkiaľ smeruje ďalej na Slovensko a cez Maďarsko späť na nuh Nemecka alebo do Rakúska. Týmto neplánovaným tranzitom sa hovorí kruhové toky (loop flows).
2. Hrozba blackoutu: V minulosti tieto divoké prietoky vážne preťažovali prenosové sústavy v Česku (ČEPS) aj na Slovensku (SEPS) a zvyšovali riziko celoplošného výpadku siete.
3. Obrana pomocou obrích transformátorov: Česko muselo na hraniciach s Nemeckom postaviť obrie PST transformátory (v stanici Hradec u Kadaně). Tieto špeciálne stroje fungujú ako „hraničné ventily“. Ak začne z Nemecka tiecť nebezpečne veľa prúdu, českí dispečeri ho dokážu fázovo posunúť a doslova odkloniť preč, čím chránia stabilitu českej aj slovenskej siete.

Ceny elektriny v Nemecku: Extrémy od mínusu po rekordy

Nemecko má paradoxne jedny z najvyšších koncových cien elektriny pre domácnosti v celej Európskej únii, hoci trhová cena samotnej komodity často padá na dno.

• Záporné ceny na burze: Počas veterných a slnečných dní vyrobia obnoviteľné zdroje toľko energie, že na burze vzniká obrovský prebytok. Cena elektriny vtedy klesá do záporných hodnôt (niekedy až k -500 € za MWh). Vtedy nemeckí výrobcovia v podstate platia odberateľom za to, aby elektrinu spotrebovali.
• Drahé účty pre ľudí: Napriek lacnej výrobe na burze platia bežní Nemci vysoké koncové sumy (v priemere 24 až 28 centov za kWh).
• Prečo je to tak? Samotná silová elektrina tvorí len menšiu časť účtu. Zvyšok ceny tvoria dane, štátne prirážky a najmä rastúce sieťové poplatky. Práve miliardové náklady na vyššie spomínaný redispečing (udržiavanie stability preťaženej siete) a miliardové investície do nových vedení prenášajú nemeckí operátori priamo do faktúr domácností.

Nemecká zelená energia je vďaka prírode často lacná, no jej preprava, prenos a neustále vyvažovanie siete robia z nemeckého systému jeden z najdrahších a najkomplikovanejších na svete.

• Priemerná koncová cena (vrátane distribúcie, poplatkov a DPH) pre bežnú domácnosť:

• Slovensko: približne 0,18 € až 0,22 € za kWh
• Česko: približne 5,50 Kč až 7,00 Kč za kWh (v prepočte cca 0,22 € až 0,28 € za kWh)

• Ak by sa silová elektrina (samotná vyrobená komodita) nakupovala priamo od domácich výrobcov za ich reálne výrobné náklady a nie cez nemeckú burzu EEX v Lipsku, trhové ceny elektriny by mohli klesnúť o 30 % až 50 %.

V celkovom účte pre koncového spotrebiteľa (domácnosti a priemysel) by to znamenalo zlacnenie o zhruba 15 % až 25 %, keďže distribúcia a dane by zostali nezmenené.

Súčasný model spoločného európskeho trhu totiž funguje na princípe marginálnych cien. To znamená, že cenu na burze pre celý náš región diktuje najdrahší zdroj, ktorý je v danej hodine potrebný na pokrytie dopytu – čo sú veľmi často nemecké plynové elektrárne zaťažené drahými emisnými povolenkami CO₂.

Situácia na Slovensku a v Česku je však kvôli politickým rozhodnutiam zásadne odlišná:

Slovensko: Domácnosti sú už pred burzou chránené (Firmy nie)

Slovenská vláda uplatňuje voči nemeckej burze obranu, no profitujú z nej len vybrané skupiny:

• Pre domácnosti (Zlacnenie o 0 %): Slovenské domácnosti už dnes nakupujú elektrinu de facto mimo nemeckej burzy. Vďaka vládnemu memorandu dodávajú Slovenské elektrárne silovú zložku z jadrových blokov Mochovce a Jaslovské Bohunice za zastropovanú cenu 77 € za MWh (cca 0,078 €/kWh). Ak by sa strop zrušil a nakupovalo by sa iba za výrobné náklady s primeraným ziskom, cena by zostala podobná.
• Pre priemysel a firmy (Zlacnenie o 20 % až 30 %): Slovenský priemysel, nemocnice, školy a veľké firmy nakupujú elektrinu za trhové ceny odvodené priamo z Lipska. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) upozorňuje, že nemecká burza extrémne poškodzuje konkurencieschopnosť slovenských fabrík. Výrobné náklady slovenského jadra a vody sú pritom hlboko pod 50 €/MWh. Ak by slovenské firmy nakupovali priamo od domácich zdrojov, koncové faktúry podnikov by klesli o štvrtinu.
• Česko: Dopad burzy je plošný (Zlacnenie o 20 % až 25 %)

V Českej republike štát ceny pre domácnosti priamo nezastropoval, preto nemecká burza plne zasahuje všetkých:

• Paradox lacnej výroby: Česko (prostredníctvom pološtátneho gigantu ČEZ) vyrába obrovské množstvo lacnej elektriny z vlastného jadra (Temelín, Dukovany) a domáceho uhlia. Krajina vyrobí viac, než spotrebuje.
• Nemecká prirážka: Podľa pravidiel EÚ však ČEZ nemôže predať elektrinu českým občanom priamo. Musí ju najprv umiestniť na burzu v Prahe (PXE), ktorá je dvojičkou nemeckej burzy a kopíruje jej ceny. Česi tak platia za vlastnú elektrinu cenu, do ktorej Nemci započítavajú svoje drahé emisné povolenky a plyn.

Odstúpenie od európskeho trhu a nemeckej burzy legislatívne nie je jednoduché. Porušilo by to pravidlá voľného trhu EÚ a zmluvy o prepojení sietí. ÚRSO preto navrhuje alternatívu – vytvorenie regionálnej stredoeurópskej burzy (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko), kde by sa cena tvorila podľa nášho (prevažne jadrovo-uhoľného) mixu, a nie podľa nemeckého vetra a plynu.

Ak by sa dalo odstrihnúť od nemeckej burzy, tak pri priemernej ročnej spotrebe 3 000 kWh by občan v Českej republike zaplatil ročne o 4 500 Kč až 6 000 Kč menej (v prepočte približno 180 € až 240 €), ak by sa cena tvorila čisto podľa domácich výrobných nákladov.

Slovenská domácnosť vďaka regulovanej cene by neušetrila nič, zato pre podnikateľa na Slovensku so spotrebou 100 000 kWh ročne (čo je 100 MWh, napríklad stredne veľká prevádzka, pekáreň, dielňa alebo menší administratívny objekt) by čistá úspora predstavovala približne 5 000 až 7 000 € ročne.

Slovensko má skladbu výroby nasledovnú:

jadro 65-70%, obnoviteľné zdroje hlavne voda 20-25%, skoro nula plyn, uhlie NULA.

Česko:

jadro 40-45%, uhlie 30-35%, obnoviteľné zdroje 15-50%

Jadrová energia z pohľadu uhlíkovej stopy sa považuje za zelenú energiu, takže Slovensko má v podstate skoro 99% elektrickej energie zo zelených zdrojov, nezaťažujúcich atmosféru skleníkovými plynmi.  Dotovať a stavať slnečné a veterné parky len kôli tomu že to je módne, je asi hlúposť. Nový druh energie je na dohľad( fúzia z Deutéria a Trícia za pomoci lítiových solí)

Fúzne reaktory potrebujú pre svoj chod rádioaktívne trícium 3H, ktoré sa na Zemi takmer nevyskytuje. Veľké čínske reaktory, ako napríklad plánovaný komerčný reaktor CFETR, preto využívajú lítium na samovýrobu paliva.

Čínsky výskum sa zameriava na vytvorenie bezpečného, nevyčerpateľného a čistého zdroja energie, ktorý napodobňuje procesy prebiehajúce v jadre Slnka.

• Tokamak EAST: Hlavný čínsky experimentálny supravodivý tokamak (Experimental Advanced Superconducting Tokamak) sa nachádza v meste Che-fej.
• Svetový rekord: Vedci na tokamaku EAST úspešne udržali stabilnú plazmu s teplotou viac ako 100 miliónov °C po dobu 1 066 sekúnd
• Premena na palivo: Keď letiaci neutrón zasiahne jadro izotopu lítia-6, rozštiepi ho na hélium a nové trícium.

Vzniká tak uzavretý cyklus, kde reaktor bombardovaním lítia neustále vyrába svoje vlastné palivo potrebné pre ďalší chod. Čína už úspešne otestovala systémy pre extrakciu tohto trícia na výskumnom reaktore CMRR v meste Mian-jang. Túto technológiu vymysleli v USA v 60tych rokoch, ale vo výsledku nevyrábala žiaden produkt použiteľný pre jadrové zbrane, tak tento výskum zastavili. Čínski vedci pod vedením Sü Hong-tieho od roku 2009( po ich odtajnení) tieto staré americké spisy detailne analyzovali, replikovali a zmodernizovali.

Koľko vydržia naše atómky? Bohunice II bez predĺženia do 2044-45, Mochovce, 2058-59 a tretí reaktor z roku 2023 do roku 2083 štvrtý ktorý teraz spustili do 2085. Všetky sa dajú ešte predĺžiť na 80 rokov, teda ešte o 20 viac.. A chceme stavať americkú.. Vykašlal by som sa na vietor a slnko vo veľkom štátnom meradle.. Je to len nahnanie prachov svojim podnikateľom a znetvorenie krajiny. NEPOTREBUJEME TO,  lebo funkčná sériová fúzia sa predpokladá v rokoch 2045-50

Nestojí za to chvíľu počkať a vynechať tie slnečno veterné monštrá z cyklu snahy dostať sa k čistej energii z nevyčerpateľným zdrojom?