Pohľad z bufetu

Obyčajne si šľachtické rody dávali prídomok, – MENO- podľa sídiel odkiaľ pochádzali, no máme jednu veľkú výnimku pri jednom z najslávnejších európskych rodoch , ktorého línia sa tiahne od 12 storočia do dnešných čias a stále je kniežacím rodom. Rod vznikol v roku 1136 zmenou mena, Ich štát vznikol až 1719 a dodnes je to minikniežatstvo aj členom OSN. Do konca Druhej svetovej vojny bol tento rod jedným z najbohatších v Čechách, no ich rodný jazyk nemčina ich vsunul do zoznamu občanov postihnutých „Benešovým dekrétom“ č. 12/1945 a tak prišli o všetok majetok v Československu.

Postupnosť prenosu mena je unikátnym historickým paradoxom – hrad dal meno rodine a rodina neskôr dala meno celému štátu.

1. Vznik rodového mena: Staviteľ hradu sa pôvodne volal Hugo von Petronell. Podľa vtedajšieho stredovekého zvyku sa však šľachtici začali podpisovať podľa svojho hlavného sídla. Okolo roku 1136 sa v historických dokumentoch prvýkrát spomína ako Hugo von Liechtenstein. Týmto momentom vznikol slávny rod Lichtenštajnovcov.
2. Vznik názvu štátu: O mnoho storočí neskôr, v roku , tento istý rod za Jána Adama I. Ondreja z Lichtenštajna odkúpil v rokoch 1699 a 1712 územia Vaduz a Schellenberg v Alpách. Cisár Karol VI. ich zjednotil a povýšil na ríšske kniežatstvo. Na počesť verného kniežacieho rodu dostala v roku 1719 táto nová krajina názov Lichtenštajnsko. Moderný štát tak dnes nesie meno podľa svetlého vápenca z hradu pri Viedni.

Hrad Liechtenstein je rozprávková pevnosť z 12. storočia, ktorá sa nachádza v obci Maria Enzersdorf len kúsok od južného okraja Viedne. Ako rodové sídlo kniežacieho rodu Lichtenštajnovcov ponúka prehliadku historických sál, unikátnej románskej kaplnky a výhľady na Viedenskú panvu

Hugo z Lichtenštajna (Hugo von Petronell / Liechtenstein): Považuje sa za prvého doloženého predka a zakladateľa rodu. Okolo roku 1130 až 1136 postavil hrad Liechtenstein južne od Viedne (v Dolnom Rakúsku). Podľa tohto sídla prijal meno, ktoré rod nesie dodnes. Jindřich I. z Lichtenštajna († 1265/66): Hugov vnuk, od ktorého sa odvíja dodnes neprerušená rodová línia. Bol verným spojencom českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý mu v roku 1249 daroval juhomoravské panstvo Mikulov. Týmto krokom rod vstúpil do dejín českých krajín a Moravy. Karol I. z Lichtenštajna (1569 – 1627): Je zakladateľom kniežacieho stavu rodu. V roku 1608 ho cisár Rudolf II. povýšil do dedičného stavu ríšskych kniežat. Spolu s bratmi Maximiliánom a Gundakarom podpísal v roku 1606 rodovú zmluvu (Family Covenant), ktorá určila, že hlavou rodu a dedičom titulu bude vždy najstarší syn z najstaršej línie.

Názov hradu Liechtenstein vznikol doslovným spojením dvoch staronemeckých slov a v preklade znamená „Svetlý kameň“ (z nem. licht/liecht = svetlý/jasný a Stein = kameň). Hrad dostal tento názov podľa špecifického druhu stavebného materiálu, z ktorého bol okolo roku 1130 postavený.

• Svetlý vápenec: Robotníci na stavbu dovážali kameň zo slávneho rímskeho lomu Römersteinbruch v St. Margarethen.
• Vizuálny efekt: Tento vápenec bol charakteristický svojou neobvykle svetlou, bielou až žltkastou farbou.
• Maják v krajine: Keď hrad dokončili na tmavom skalnatom ostrohu nad Viedenským lesom, jeho svetlé hradby žiarili doďaleka, kvôli čomu ho ľudia spontánne nazvali „hrad na svetlej skale“ alebo „hrad zo svetlého kameňa“

Rod v roku 1945 prišiel Benešovým dekrétom č. 12/1945 v Československu o obrovský majetok s rozlohou približne 160 000 hektárov (1 600 km2), čo predstavuje desaťnásobok rozlohy dnešného celého štátu Lichtenštajnsko.Celý lichtenštajnský Lednicko-valtický areál (vrátane zámku Lednice a zámku Valtice), ktorý je dnes zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ďalšie sídla a hrady: Hrady a zámky Šternberk, Úsov, Velké Losiny, Krnov či paláce v Prahe. Priemyselné podniky: Desiatky kniežacích pivovarov, cukrovarov, píl, tehelní a lomy.

Napriek tomu Kniežacia rodina Lichtenštajnovcov je v súčasnosti najbohatším šľachtickým rodom v Európe. Podľa prestížneho rebríčka Bloomberg Billionaires Index a finančných analýz sa čistá hodnota majetku hlavy rodu, kniežaťa Hansa-Adama II., pohybuje na úrovni približne 11 až 12,7 miliardy dolárov (cca 10 až 11,7 miliardy eur).

Svojím majetkom mnohonásobne prevyšujú napríklad britskú kráľovskú rodinu. Všetky tieto aktíva sú dnes spravované prostredníctvom Nadácie kniežaťa z Lichtenštajnu (Prince of Liechtenstein Foundation), z ktorej majú členovia rodu rovnaký podiel.

Ich dnešný majetok je zložený:

• Banková skupina LGT Group: Ide o najväčší a kľúčový pilier ich bohatstva. Rodina už viac ako 80 rokov plne vlastní túto obrovskú súkromnú banku, ktorá spravuje klientske aktíva v hodnote presahujúcej 400 miliárd švajčiarskych frankov. Banku operatívne riadi kniežací syn, princ Max von und zu Liechtenstein.
• Rozsiahle pozemky a lesy: Napriek historickým stratám v Československu rodina vlastní obrovské majetky v susednom Rakúsku (približne 20 000 hektárov pôdy), obrovské poľnohospodárske oblasti v Texase a v Uruguaji a, samozrejme, veľkú časť územia samotného Lichtenštajnska.
• Unikátna umelecká zbierka: Kniežacia rodina vlastní jednu z najväčších a najhodnotnejších súkromných umeleckých zbierok na svete. Obsahuje tisíce vzácnych obrazov (vrátane diel od Rembrandta, Rubensa či van Dycka), sôch a historického nábytku. Časť z nich je verejnosti vystavená v ich palácoch vo Viedni.
• Nehnuteľnosti: Do ich vlastníctva patrí množstvo historických palácov a hradov v Rakúsku (napr. mestský palác a záhradný palác vo Viedni), materský hrad Liechtenstein a oficiálna kniežacia rezidencia – hrad [Vaduz] týčiaci sa nad hlavným mestom Lichtenštajnska.
• Investície a firmy: Rodina investuje prostredníctvom fondov do moderných technológií, obnoviteľnej energie, poľnohospodárstva či potravinárskeho priemyslu po celom svete.
•  
• Oficiálnym predstaviteľom a hlavou rodu je v súčasnosti knieža Hans-Adam II. Kniežací rod má k dnešnému dňu 122 žijúcich členov( nad 18 rokov). Knieža Hans-Adam II. (75. vládnuci panovník rodu): Zostáva oficiálnou hlavou rodu, monarchom a nositeľom všetkých kniežacích práv. Na trón nastúpil po smrti svojho otca v roku 1989. Dedičný princ Alois (zástupca hlavy štátu): Najstarší syn Hansa-Adama II., ktorému otec už v roku 2004 zveril každodenné spravovanie vládnych a štátnych záležitostí. Princ Alois vykonáva povinnosti hlavy štátu doma aj v zahraničí, čím sa rodina plynule pripravuje nástupníctvo.

Dlhovekosťou rodu patria k jedným z najstarších rodov v Európe, nie sú však najstarší.. Najstaršia na svete je japonská kráľovská Dynastia Jamato. Absolútne najstaršia nepretržitá pokrvná línia na svete. Prví historicky spoľahlivo overení cisári vládli od 5. až 6. storočia n. l. (podľa legiend dokonca od roku 660 pred n. l.). V mužskej línii prežila bez prerušenia viac ako 1500 rokov až po súčasného cisára Naruhita. Bagrationovci (Gruzínsko): Najstaršia doložená kresťanská dynastia v Európe. Svoju nepretržitú rodovú líniu majú bezpečne dokázanú od 8. storočia (rok 780), pričom korene rodu siahajú ešte hlbšie. Žijúci potomkovia dodnes obývajú Gruzínsko.

• Kapetovci / Bourbonovci (Francúzsko/Španielsko): Ich zakladateľom bol Hugo Kapet v 10. storočí, no ich priama mužská línia (cez Robertovcov) siaha minimálne do roku 800. Dnes je táto línia najstaršou vládnucou v Európe – patrí do nej súčasný španielsky kráľ Filip VI. či luxemburský veľkovojvoda Henrich.
• Welfovci (Nemecko): Starobylá dynastia, ktorej preukázateľné korene siahajú do roku 800. Ich priamym potomkom v mužskej línii je dnes napríklad princ Ernst August Hannoverský.
• Wettinovci (Nemecko): Saský rod s nepretržitou líniou siahajúcou do roku 900. Z tejto línie pochádzala aj britská kráľovná Viktória cez líniu Saxe-Coburg-Gotha.
• Oldenburgovci (Dánsko/Nórsko): Ich línia je bezpečne doložená od 11. storočia. Do tejto nepretržitej mužskej línie patril aj zosnulý britský princ Philip, čo znamená, že súčasný britský kráľ Karol III. je v prísnej mužskej línii Oldenburg.

Starobylá aristokracia

• Rod Massimo (Taliansko): Považuje sa za pravdepodobne najstarší nekráľovský šľachtický rod v Európe. Písomne a bezpečne je doložený od 10. storočia (okolo roku 950). Podľa rodovej tradície však ich línia siaha až k starorímskemu patricijskému rodu Fabia z obdobia Rímskej republiky.
• Rody O’Conor Don, O’Neill a McCarthy (Írsko): Tieto írske rodové klany majú doložené nepretržité línie k starovekým írskym kráľom až do obdobia okolo roku 400 až 600 n. l., čo ich radí k najstarším v Európe.

Keď pozeráme historické filmy alebo čítame historické romány,málokedy sa zamyslíme, koľké rody z nich ešte žijú a ako je ich história stará. Je to tak , modrá krv ešte nezomrela, a rodové  línie tiahnúce sa tisícročiami pretrvávajú.