Si mladý úspešný , fešák… život je gombička, tvoja zábava je tvojim živobytím. Najlepšia kombinácia na svete, baby ťa obletujú, môžeš si vyberať. Vybral si si, veľká láska, ste svoji.. naveky ..prišli deti. Musíš však pracovať, často ďaleko z domu, tvoji milovaní zostávajú v diaľke, Prichádzaš domov občas, tešíš sa na svojich milovaných, neskutočne sa tešíš, venuješ im všetok voľný čas, ktorého nie je nikdy dosť. V práci sa darí, musíš však cestovať, neustále ďalej, peniaze – dosť peňazí je len tam. Domov prichádzaš raz za niekoľko mesiacov, spoločných chvíľ je stále menej. Keď si doma snažíš sa byť super manželom a otcom. Musíš spoločensky žiť, nechceš byť ďaleko od rodiny sám ….. Manželka doma vychováva deti a má kamarátky s ktorými tiež trávi voľný čas. Navonok je všetko super, ste spolu kedy len môžete byť, problémy však narastajú, láska kedysi taká obrovská, pomaličky sublimuje. Pristihneš sa, že napriek ľuďom okolo seba sa cítiš občas sám….
Problémy narastajú, deti vyrástli, v práci už nie si tak úspešný, financií je menej a menej. Čím menej financií tým viac problémov. Končíš vo svojej dlhodobej práci, v brandži však zostávaš, len na inej novej pozícii, menej lukratívnej a ohodnotenej. Snažíš sa byť neustále veselý, optimistický, tak ťa dlhé roky pozná tvoje okolie. Nik si nevšimne, že vo vnútri začínaš byť stále viac a viac sám. Zmena je veľká, alkohol je blízko, bližšie ako by si si želal. Konečne si s rodinou viac ako si býval, no nevieš či je to lepšie. Za tie dlhé roky, čo ste trávili spolu len pár mesiacov v roku, si si akosi odvykol od rodinného života. Zisťuješ, že ste sa vlastne nikdy nenaučili žiť spolu, že ste žili v cykle neustálych návštev. Konflikty narastajú, začínajú ti prerastať cez hlavu. Sú tu však kamaráti, párty, alkohol. Po láske už nie je ani stopy, začína sa psychologická vojna. Máš samozrejme na tom svoj diel viny, no tej žene čo je vedľa teba, ako keby niekto neustále radil nové a nové veci, ktoré ťa ničia. Zrazu zistíš, že ťa deti začínajú nenávidieť, nemal si dosť času na ich výchovu, snažil si sa ako najviac si vedel, sú tvojim životom.. Spor so svojou manželkou si bral ako spor dospelých ľudí. Si postavený do pozície nenávidenej osoby , manželku by si snáď aj pochopil, ale prečo deti? Prečo ich použila ako zbraň na riešenie vašich problémov? .. Doteraz si bol sám len vo vnútri, zrazu si SÁM úplne. Vysťahovanie, rozvod, šok…. Všetci milovaní sú na druhej strane, kam nedovidíš. A také veľké plány si mal, keď budeš mať viac času na rodinu. Všetko je v troskách …. Ľudia okolo teba nevidia tvoju samotu, stále si ten usmievavý a veselý človek. Vedia síce že si musel opustiť rodinu, ale svet je stále gulička…. Gulička? Myslíš si, že si našiel novú šancu, si chvíľku šťastný, tvoje okolie vidí len úsmevy , ktoré rozdávaš.. Si medzi ľuďmi ktorí NEVIDIA že si sám.. tak neskutočne sám.. vo svete plnom ľudí… Niečo sa stalo…..opustila ťa aj nová šanca? Neviem….Je sychravý jesenný deň, a ty si sa rozhodol.. nebudeš už sám.. už nebudeš…. nikdy….
Celá debata | RSS tejto debaty