Pohľad z bufetu

„Chlapci počúvajte. Dosť bolo robenia si zla.. Piesoček máme jeden jediný a ak prišiel prednedávnom chlapec z inej ulice, ak sme ho predsa pustili.. nemohli sme vedieť, že si bude chcieť na spoločnom piesočku stavať svoj hrad s veľkým uchom na veži, ani že bude mať velikú formičku čo nám nechcel požičať.. tú čo valom volal“  Hovorí ten čo vyzerá najvystrašenejšie ale zároveň ako ten čo prežil najviac hrátok na spoločnom pieskovisku. „ Ano… aj ja som hovoril , že by sme ho nemali vyštuchovať za to z nášho pieskoviska.. Aha.. teraz na nás vyvalil to zviera, ktoré sme tak poctivo už tretí rok schovávali“… Vraví ten , čo vyzerá mlado a má na starosti počítanie a delenie formičiek na pieskovisku.  .. Jediné dievča sa zachichoce a zmetie si piesok zo sukničky.. „ Ja som vám všetkým hovorila, buďte slušní a nestrkajte sa furt, niekoho vystrčíte a potom na vás nažaluje… Mám toho dosť, už sa s vami nechcem hrať“ , otáča sa a chce odísť z pieskoviska..“ Nikam nebež, tu seď, musíme to vyriešiť.. „  zakričí vysoký nosatý chalanisko , čo obyčajne kľačí v kúte pieskoviska a robí si  panáčikov… s krídlami..  Baba sa otočí a fúkne si do ofiny.. „ A ako ma chceš prinútiť aby som zostala?“

Všetci vytreštia oči, lebo takú otázku nečakali…..  „ Povieme na teba , že aj ty si sa hrala s ukradnutými formičkami, ktoré doniesol ujo s cukríkami…“ zakokce ten najvystrašenejší.. Neznie to presvedčivo, ale baba zaváha  a posadí sa na kraj pieskoviska.  „Musíme niečo s tým urobiť, lebo ak nie,ten zver nás postupne všetkých požerie…ta ňe?…“ hovorí počtár formičiek..

Oproti pieskovisku za kríkom sedí druhá banda chalanov na čele s ryšavým  náčelníkom a teší sa ako ich vyhodí z pieskoviska, len čo sa rozdelia..  Už aby ten brílatý  čo stojí na okraji pieskoviska vypadol.. a ak odíde aj tá baba.. pieskovisko je ich..  Brílatec sa však otočí k najustarostenejšiemu.. „  N dalo by sa niečo.. ak si terazky všetci sľúbime, že toho ryšavého na pieskovisko nepustíme.. tak ja by som to zviera možno aj schoval.. aby vás nepožralo.. „ Aké vás.. aké vás!.. vary ty si sa tu s nami nehral s tými formičkami čo nám nepatrili??? Hral.. aj keď málo ale hral..“ zvýši hlas ten kľačiaci s veľkým nosom..  Sklíčka smerujú smerom k piesku, lebo nevie čo by povedal.. skutočne sa hral aj keď najkratšie.

„ Dobre teda.. sľúbme si , že na piesok iné deti nepustíme.. nech sa hrajú tam kde sú..  Ja s tým ryšavcom na jednom piesku nebudem..“ hovorí najustarostenejší..“ A možno strach z toho zvera nás zasa skamaráti.. len aby sme pokope držali..“ dodá ešte.  Baba neveriacky zatočí hlavou.. „ Veď všetci na našom malom dvore teraz  vedia, že ste sa hrali s ukradnutými formičkami..“  „Vedieť je jeden vec, ale dokázať  druhý“.. zamudruje  ten, čo sedí na južnej strane pieskoviska..  „Nech sa niekto prihlási z dvorčeka.. komu hýba formička,!.. Veď ten čo formičky počíta a delí je predsa náš..“  Všetci múdro pokyvujú hlavami.. „Jasné.. pokiaľ budem ja deliť formičky.. nik sa nedopočíta, ta ňe?“ pritaká sebavedomo ten počtár.. Všetci lezú svorne späť do piesku.. Ten ryšavý treští oči.. “ Ak niektorého z nich z pieskoviska neodstanem a nesľúbim mu že ho tam zoberiem späť.. tak budem zasa len za kríkom číhať“..  pomyslí si a zovrie päste.. a tak nádejne to vyzeralo..

Ak by sa za ten svet nedalo dokázať, že niekomu nejaká formička chýba, tak budú zasa spolu a pieskovisko nepustia..  a ten ryšavý so svojou bandou bude márne natŕčať hlavu spoza kríčka.. „Ak nebude mať viac chalanov v pieskovisku.ako je ich . tak sa sem nedostane.. a môže vedieť čo chce.. ak to nedokáže.. nik nás z pieskoviska NEVYHODÍ.. A čo.. veď aj on so svojimi chalanmi, keď boli posledne pánmi pieskoviska sa hrali s kradnutými formičkami! Tiež im to nikto nedokázal“..mudruje v duchu ustarostený.. „Ale čo na tom.. ide predsa o to kto je na pieskovisku teraz a kto bude“.. a nie o pravdu …..tú má každý svoju..  Ja len toľko….