Pohľad z bufetu

Neustále počúvam od svojho okolia, že práve Rusko je najväčším agresorom v moderných dejinách po konci studenej vojny. Tak som sa bližšie pozrel na vojenské operácie veľkých štátov na cudzom území, kde zasiahli vojensky. V prehľade nie sú spomenuté aktivity súkromných polovojenských skupín, ktoré nie sú organizované vládami štátov a často majú nadnárodný charakter.

ČÍNA, ktorú USA a celý západ označujú za najväčšiu vojenskú hrozbu nezasiahla vojenskou silou od roku 1990 NIKDE na svete.( naposledy 1953 v kórejskej vojne a 1965 -73 vo vietnamskej vojne) Od roku 2017 má malú vojenskú základňu v Džibutsku, s asi 400 vojakmi, v roku 2021 dodali do Mozambiku poradcov a vybavenie na boj proti islamistom v Cabo Delgado, od roku 2022 má protiteroristickú dohodu s Mali,

Od roku 1990 Rusko absolvovalo vojenskú intervenciu v niekoľkých krajinách a oblastiach. Medzi najvýznamnejšie patria:

1. Prvá vojna v Čečensku (1994–1996) – Rusko zasahovalo do konfliktu v Čečensku, ktoré bolo  súčasťou Ruskej federácie, kvôli separatistickým tendenciám.

2. Druhá vojna v Čečensku (1999–2009) – opäť Rusko podniklo rozsiahlu vojenskú operáciu proti separatistickým silám v Čečensku.

3. Gruzínske konflikty (2008) – Rusko zasiahlo v Gruzínsku počas krátkeho konfliktu v Južnom Osetsku a Abcházsku.

4. Annexia Krymu a vojna na východnej Ukrajine (2014 – súčasnosť) – Rusko anektovalo Krym a podporovalo separatistické pohyby na východnej Ukrajine, čo viedlo k ozbrojenému konfliktu.

5. Sýrsky konflikt (od 2015) – Rusko intervenovalo v Sýrii na strane Bašára Asada, čo zahŕňalo vojenské útoky a podporu vlády.

6. Invázia na Ukrajinu (2022 – súčasnosť) – Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022, čo viedlo k rozsiahlemu konfliktu.

Od roku 1990 členské štáty NATO uskutočnili niekoľko vojenských operácií, ktoré zahŕňali útoky alebo zásahy v rôznych krajinách. Tieto zásahy môžu byť jednostranné (vykonané jednotlivými členskými štátmi NATO, ako napr. USA) alebo kolektívne v rámci operácií pod vedením NATO. Tu je prehľad najdôležitejších prípadov:

1. Irak (1991, 2003)

1991 – Vojna v Perzskom zálive: USA, Veľká Británia, Francúzsko a ďalší spojenci (vrátane NATO štátov) napadli Irak po invázii Kuvajtu.

2003 – Invázia do Iraku: Viedli ju USA a Veľká Británia, s podporou niektorých ďalších členských štátov NATO (napr. Poľsko, Taliansko). NATO ako organizácia sa priamo nezúčastnila invázie, ale neskôr v Iraku pôsobila v rámci výcvikovej misie. BEZ MANDÁTU OSN a v rozpore s medzinárodným právom.

2. Juhoslávia (1999)

Bombardovanie Juhoslávie (operácia Allied Force): NATO vykonalo leteckú kampaň proti Juhoslávii (Srbsko a Čierna Hora) kvôli násiliu v Kosove. Bombardovanie prebiehalo bez mandátu OSN,v rozpore s medzinárodným právom, čo bolo veľmi kontroverzné.

3. Afganistan (2001 – 2021)

Po 11. septembri 2001: NATO aktivovalo článok 5 (kolektívná obrana) po útokoch na USA.

Operácia ISAF (2003 – 2014): NATO viedlo stabilizačnú misiu v Afganistane. Bez mandátu OSN,

Od 2015 – 2021: NATO pokračovalo vo výcvikovej a poradenskej misii (Resolute Support).

4. Líbya (2011)

Operácia Unified Protector: NATO uskutočnilo letecké a námorné útoky s cieľom ochrániť civilistov počas občianskej vojny, na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1973. Zasahovala sa proti silám Muammara Kaddáfí

5. Sýria (od 2014, nepriamo)

Niektoré členské štáty NATO (napr. USA, Francúzsko, Veľká Británia) sa zapojili do leteckých útokov proti ISIS a sýrskej vláde. Bez mandátu OSN

NATO ako organizácia však oficiálne nevedie vojenskú operáciu v Sýrii.

6. Pakistan (útoky dronmi, 2004 – súčasnosť)

Niekoľko členských štátov NATO (najmä USA) vykonávalo útoky bezpilotnými lietadlami na území Pakistanu proti teroristom. NATO ako organizácia v Pakistane neoperovala.

7. Mali, Somálsko, Sudán – výcvikové a námorné misie

Nešlo o klasické vojenské útoky, ale skôr výcvikové a stabilizačné misie, často v spolupráci s OSN alebo EÚ.

Zhrnutie – krajiny, kde členské štáty NATO uskutočnili útoky alebo vojenské zásahy:

Irak

Juhoslávia (Srbsko, Kosovo)

Afganistan

Líbya

Sýria

Pakistan (neoficiálne a mimo rámca NATO)

Francúzsko sa od roku 1990 vojensky angažovalo v mnohých konfliktoch, často ako člen NATO, OSN alebo v rámci bilaterálnych dohôd s bývalými kolóniami. Jeho angažovanosť zahŕňa boj proti terorizmu, mierové misie, humanitárne zásahy aj vojenské intervencie. Nižšie je prehľad podľa krajín:

Afrika (najčastejšie pôsobisko)

1. Rwanda (1990 – 1994)

Operácia Noroît a Turquoise: Francúzsko podporovalo vládu proti povstalcom z Rwandského vlasteneckého frontu (RPF). V roku 1994 spustilo humanitárnu operáciu počas genocídy, čo je dodnes kontroverzné kvôli podozreniam z podpory režimu zodpovedného za genocídu.

2. Pobrežie Slonoviny (2002 – 2015)

Operácia Licorne: Francúzske jednotky zasiahli počas občianskej vojny, najskôr ako sprostredkovatelia mieru, neskôr aj silou. V roku 2011 sa zapojili do bojov proti prezidentovi Gbagbovi.

3. Čad (viacnásobné zásahy)

Francúzsko pomáhalo čadskej vláde bojovať proti rebelom a zabezpečovalo základne (napr. N’Djamena).

4. Mali (2013 – 2022)

Operácia Serval (2013): Francúzsko zasiahlo proti islamistickým militantom, ktorí obsadili sever Mali.

Operácia Barkhane (2014 – 2022): Regionálne rozšírenie boja proti džihádistom v Saheli – najmä v Mali, Nigeri, Burkine Faso.

5. Niger, Burkina Faso, Mauritánia

Súčasť Barkhane – spolupráca v boji proti islamistickým skupinám.

6. Stredoafrická republika (2003, 2013 – 2016)

Operácia Boali, Sangaris: Podpora stability a ochrana civilistov počas občianskych konfliktov.

7. Džibutsko

Stála francúzska vojenská prítomnosť – základňa pre operácie v regióne.

8. Líbya (2011)

Francúzsko zohralo hlavnú úlohu v intervencii NATO proti Kaddáfího režimu.

Letecké útoky a podpora povstalcov.

Blízky východ

9. Irak (1991, 2014 – súčasnosť)

Vojna v Perzskom zálive (1991): Francúzsko sa zúčastnilo koalície proti Iraku.

Od 2014: Letecké útoky proti ISIS v rámci medzinárodnej koalície.

10. Sýria (od 2015)

Letecké útoky proti ISIS a iným teroristickým skupinám.

11. Libanon

Od roku 2006: Francúzske jednotky sú súčasťou mierovej misie UNIFIL po konflikte medzi Izraelom a Hizballáhom.

Európa

12. Bosna a Hercegovina (1992 – 1995)

Mierová misia UNPROFOR a neskôr IFOR/SFOR (pod NATO).

Francúzski vojaci zabezpečovali humanitárne konvoje a chránili civilistov.

13. Kosovo (1999 – súčasnosť)

Zúčastnilo sa bombardovania Juhoslávie v rámci NATO.

Dodnes má vojenský kontingent v mierovej misii KFOR.

Ďalšie regióny

14. Afganistan (2001 – 2014)

Účasť v koaličných a neskôr NATO operáciách po 11. septembri.

Zhrnutie – štáty, kde sa Francúzsko vojensky angažovalo od 1990:

1. Rwanda

2. Pobrežie Slonoviny

3. Čad

4. Mali

5. Niger

6. Burkina Faso

7. Mauritánia

8. Stredoafrická republika

9. Džibutsko

10. Líbya

11. Irak

12. Sýria

13. Libanon

14. Bosna a Hercegovina

15. Kosovo / Srbsko

16. Afganistan

Británia sa podieľala na akciách so spojencami a od roku 1990 sa zúčastnila na týchto vojenských konfliktoch:

1. Irak (1990–1991, 2003–2011) – Britské sily sa zúčastnili v operáciách počas Prvej vojny v Perzskom zálive (1990–1991) a neskôr počas invázie a okupácie Iraku v roku 2003, ktorá viedla k zvrhnutiu Saddáma Husajna.

2. Kosovo (1999) – Britské vojenské sily sa zúčastnili na leteckej kampani NATO proti Srbsku počas vojny v Kosove.

3. Afganistan (2001–súčasnosť) – Britské sily sa podieľali na operáciách v rámci vojenskej misie po útokoch 11. septembra 2001 v Afganistane, vrátane nasadení v rámci medzinárodnej koalície.

4. Irak (od 2003) – začiatok invázie, Británia mala v krajine aj okrem dlhodobých vojenských operácií počas stabilizačného obdobia.

5. Libya (2011) – Britské sily sa zúčastnili na leteckých útokoch počas vojny v Lybedi, ktorá viedla k zvrhnutiu Muammara Kaddáffiho.

6. Sýria (2015–súčasnosť) – Britské vojenské operácie zahŕňajú letecké útoky proti režimu Bashara al-Assad a proti IS.

7. Mali a kolónie – pravidelne zasahovali alebo mali operácie v rôznych kolóniách a závislých územiach, ako napríklad počas konfliktov na Blízkom východe, v Afrike alebo v Karibiku.

Tieto zásahy odrážajú širšiu medzinárodnú zmluvu v oblasti vojenskej a mierovej podpory a jej účasť na rôznych koalíciách a misiách NATO.

Tak si to sami zhrňte, kto a na akých územiach najviac intervenoval vojenskou silou. Čečenské vojny boli na území samotného Ruska. Ostatné ruské vojenské zásahy výhradne na území bývalého ZSSR, čo nie je ospravedlnením, len upresnením. Napriek tomu bez hanby šírime naratív ( je príbeh, rozprávanie alebo výklad, ktorý je podriadený určitému zámeru alebo uhlu pohľadu. ) o Rusku a Číne, ako najväčšej hrozbe pre svetový mier a USA ich nazvali RÍŠAMI ZLA. Ukazuje sa, že stále platí že „ zlodej kričí chyťte zlodeja,“ aj keď mlčanliví Francúzi majú tých vojenských agresií ešte viac ako USA.. Čína je z veľmocí najmenej agresívny štát, nenapadá vojensky nikoho a konflikty rieši diplomaticko ekonomickou cestou.

Rus stavil všetko na jednu kartu a nie je možná jeho prehra na Ukrajine, alebo nedosiahnutie vytýčených cieľov, Je ochotný riskovať aj jadrový konflikt,obmedzený či celosvetový, ak by bol zatlačený do kúta. Už napadnutie Ukrajiny bolo zúfalým aktom zastaviť rozširovanie NATO v budúcnosti na toto územie. Nik mu nedal žiadne bezpečnostné záruky, o ktoré žiadal naposledy v decembri 2021. Rus tak vykonal z pocitu ohrozenia vojenskú operáciu bez vyhlásenia vojny presne rovnako , ako teraz Izrael s USA proti Iránu. Tiež len pre pocit ohrozenia vlastnej bezpečnosti. Izrael napadol aj všetky s ním susediace štáty z pocitu ohrozenia. Nik pritom nepíše, že USA a Izrael konajú v rozpore s medzinárodným právom. Ich konanie je presne rovnaké , ako Ruska na Ukrajine. Zbytok sú výhovorky jedných aj druhých.