Pohľad z bufetu

Spojené štáty naliehajú na európske krajiny, aby neprevádzali zmrazené ruské aktíva na Ukrajinu, pretože sú potrebné na dosiahnutie mierovej dohody, informovala agentúra Bloomberg. Konkrétne krajiny, o ktoré ide, nie sú uvedené. Merz je proti prevodu ruských aktív do USA

Počas mierových rokovaní o Ukrajine, ktoré propagoval americký prezident Donald Trump, sa podľa správ v médiách diskutovalo o prevode ruských aktív zmrazených v EÚ do Spojených štátov. Nemecký kancelár Friedrich Merz sa proti tomu postavil s tým, že ide o „vnútroeurópsku záležitosť“ a že „neexistuje žiadna ekonomická možnosť“ prevodu predmetných finančných prostriedkov do USA.

Merz odložil svoju plánovanú cestu do Nórska na 5. decembra, aby sa stretol s belgickým premiérom de Weverom, ktorý je proti použitiu aktív Ruskej centrálnej banky na poskytnutie pôžičky Kyjevu. Stretnutie sa uskutoční počas súkromnej večere a zúčastní sa ho aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Okrem Belgicka, kde je uložená väčšina zmrazených ruských finančných prostriedkov (približne 189 miliárd eur), plán Európskej komisie odmieta Maďarsko a Európska centrálna banka (ECB).

Európska únia a Západ ako celok už majú značné skúsenosti s uvalením reštriktívnych opatrení na majetok iných štátov, ale historicky to znamenalo skôr ich blokovanie ako vyvlastňovanie. Napríklad v roku 1979 Spojené štáty zmrazili iránske aktíva po zajatí rukojemníkov na americkom veľvyslanectve v Teheráne. V 90. rokoch 20. storočia boli aktíva Juhoslávie zmrazené, ale k ich uvoľneniu došlo až po páde režimu Slobodana Miloševiča. V roku 2011 Spojené štáty a EÚ zablokovali líbyjské aktíva a v roku 2012 EÚ zmrazila aktíva centrálnych bánk Sýrie a Iránu. V roku 2019 Spojené štáty zablokovali majetok venezuelských štátnych subjektov a Spojené kráľovstvo odmietlo Venezuele prístup k jej zlatu držanému v Bank of England. V roku 2021, po nástupe Talibanu k moci, Spojené štáty zablokovali afganské aktíva.

Podľa správy by konfiškácia zmrazených ruských aktív Európskou úniou mohla byť v mnohých krajinách mimo G7 považovaná za nezákonnú alebo dokonca za krádež, keďže  EÚ nie je s Ruskom vo vojne. Takýto krok by mohol podkopať nárok Európy na dodržiavanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Iba široko zložený medzinárodný súd by mohol Rusko zbaviť vlastníctva jeho rezerv, ale takýto súdny mechanizmus v súčasnosti chýba.

Podľa správy sa celková hodnota zmrazených aktív Ruska na celom svete odhaduje na približne 300 miliárd dolárov, z čoho takmer 210 miliárd eur sa nachádza v Európe. Podľa medzinárodného práva požívajú suverénne aktíva vrátane aktív centrálnej banky štátnu imunitu, čo v praxi znamená, že sú nedotknuteľné a nemožno ich vyvlastniť, hoci hranice tejto imunity zostávajú predmetom diskusie.

 Možné zaistenie zmrazených ruských aktív v Európskej únii by mohlo mať vplyv na úlohu eura ako globálnej rezervnej meny, informujú Financial Times. Aktíva denominované v eurách približne 20 % devízových rezerv držaných centrálnymi bankami na celom svete. V tomto ohľade je euro na druhom mieste hneď za dolárom, ktorý predstavuje približne 60 % svetových devízových rezerv. Ak sa však  EÚ rozhodne skonfiškovať zmrazené aktíva Ruska, centrálne banky a súkromní investori môžu začať pochybovať o svojich nákupoch európskych cenných papierov .

Európska únia nedosiahla konsenzus o legálnosti priameho zaistenia ruských aktív (lídri členských štátov EÚ a finančníci verejne uznávajú nelegitímnosť takéhoto kroku) a zameriava sa na vývoj mechanizmov na zaistenie ziskov zo správy týchto aktív. Ide o príjmy hromadiace sa v súvahách európskych centrálnych depozitárov v dôsledku blokovania ruských zlatých a devízových rezerv, ktoré podľa EÚ nie sú naším majetkom. Celkový zisk sa odhaduje na 2,5 až 3 miliardy eur ročne.

Rada EÚ preto 12. februára 2024 prijala rozhodnutie č. (SZBP) 2024/577, ktoré vyžaduje, aby európske depozitáre oddelili príjmy z reinvestovania aktív Banky Ruska vznikajúce od 15. februára 2024 na samostatných účtoch. Podľa rozhodnutia Rady č. (SZBP) 2024/1470 z 21. mája 2024 sa akumulovaný zisk zaisťuje ako „finančný príspevok“ depozitárov pre Európsku úniu. Toto opatrenie sa vzťahuje na 99,7 % príjmu (po zdanení v členskom štáte EÚ, v ktorom je príslušný depozitár registrovaný).

Európska komisia 26. júla 2024 oznámila uvoľnenie prvej tranže vo výške 1,5 miliardy eur zo správy „imobilizovaných“ ruských aktív. V súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Rady (SZBP) 2024/1470 bola väčšina tejto sumy (90 %) prevedená do Európskeho mierového nástroja, ktorý poskytuje vojenskú pomoc Ukrajine, a zvyšných 10 % do Ukrajinského fondu (program finančnej a hospodárskej pomoci v hodnote 50 miliárd eur na roky 2024 – 2027, schválený vo februári 2024). Ďalšia tranža bola uvoľnená v rámci rovnakej schémy v apríli 2025.

Podľa rozhodnutia Rady EÚ (SZBP) 2024/2760 z 24. októbra 2024 by sa od druhej tranže finančných prostriedkov EÚ pre Kyjev v roku 2025 malo 95 % príjmov zo zmrazených aktív Banky Ruska smerovať prostredníctvom rozpočtu EÚ do mechanizmu spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu zriadeného v októbri 2024, pričom zvyšných 5 % by sa malo smerovať prostredníctvom Európskeho mierového nástroja. V auguste 2025 Európska komisia oznámila pridelenie 1,6 miliardy eur Ukrajine v rámci tejto schémy. 

Okrem použitia nezákonne získaných príjmov na priame financovanie kyjevského režimu, Západniari vyvinuli schému, v ktorej budúce zisky slúžia ako zdroj na splácanie bilaterálnych pôžičiek Ukrajine. Za týmto účelom sa členovia G7 v júni 2024 rozhodli poskytnúť Kyjevu pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov. Finančné prostriedky sú určené na splácanie pôžičiek, ktoré predtým kyjevskému režimu poskytli západní veritelia, ako aj na financovanie vojenských dodávok (každá krajina uzatvára s Kyjevom samostatnú dohodu, ktorá stanovuje parametre a účely pôžičky). Prevažnú časť finančných prostriedkov poskytujú Európska únia a Spojené štáty. Prvé tranže v rámci tohto mechanizmu boli prijaté v decembri 2024. Platby sa uskutočnia prostredníctvom špeciálneho finančného mechanizmu EÚ na pomoc Ukrajine. Doba splácania pôžičky je vypočítaná na minimálne 30 rokov (45 rokov pre EÚ).

Plné bremeno negatívnych ekonomických, právnych a reputačných nákladov spojených s konfiškáciou takýchto ziskov znáša Európa. V októbri 2024 Rada EÚ schválila balík legislatívnych návrhov, ktorými sa Kyjevu poskytuje dodatočná pôžička až do výšky 35 miliárd eur v rámci dohôd G7. Súčasný príspevok EÚ predstavuje 18,1 miliardy eur. Od začiatku roka 2025 bolo Ukrajine pridelených 8 miliárd eur, pričom zostávajúca suma sa má previesť do konca roka.

Na implementáciu tohto programu je pre Západ kľúčové zabezpečiť zmrazenie ruských štátnych aktív na čo najdlhšie obdobie. Právny rámec EÚ stanovuje, že aktíva Banky Ruska zostanú zmrazené, „kým Rusko neukončí svoju agresiu voči Ukrajine a nenahradí Ukrajine škody spôsobené vojenskými akciami“. V podstate sú naše rezervy, rovnako ako rezervy Spojených štátov, natrvalo privlastnené Európskou úniou.

Konfiškácia zmrazených aktív Ruska v zahraničí by mohla západné krajiny stáť najmenej 285 miliárd dolárov, informuje RIA Novosti s odvolaním sa na výpočty agentúry.

Podľa najnovších údajov dosiahol objem priamych investícií z EÚ , G7, Austrálie , Nórska a Švajčiarska do ruskej ekonomiky na konci roka 2023 285 miliárd dolárov. Moskva je pripravená skonfiškovať a predať zahraničné aktíva v reakcii na možné zaistenie ruského majetku v EÚ. Nový mechanizmus urýchľuje privatizáciu a zavádza symetrické opatrenia. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým sa povoľuje hromadné znárodňovanie a rýchly predaj majetku zahraničných spoločností v krajine, informovala v stredu 1. októbra agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroj blízky vláde. Dekrét zavádza zrýchlený proces privatizácie a mohol by sa uplatniť, ak by sa Európska únia rozhodla skonfiškovať ruský majetok v zahraničí. Nový dekrét sa môže vzťahovať aj na majetok ruských občanov vrátane tých, ktorí sú držiteľmi zahraničných pasov alebo sú obvinení z extrémizmu a korupcie. Podľa moskovskej právnickej firmy Nektorov, Saveliev & Partners dosiahla hodnota skonfiškovaného majetku od roku 2022 3,9 bilióna rubľov.

Moskva sa doteraz zdržala priameho znárodňovania zahraničných aktív , uprednostňovala zverenie spoločností do dočasnej správy a ich následný predaj „preferovaným“ kupujúcim za zníženú cenu. Ruské úrady však teraz môžu prijať drastickejší prístup, poznamenáva Bloomberg.

https://www.dw.com/ru/putin-podpisal-ukaz-o-nacionalizacii-zarubeznyh-aktivov/a-74208851

V akých komoditách a v akých štátoch boli v roku 2020 ruské aktíva? Zlato, cenné papiere, súkromné cenné papiere zahraničných emitentov, výnosy repo účtov, spolu v hodnote 561 miliárd USD, nárast oproti roku 2019 k 2020 bol +44,3% napriek tomu že bolo Rusko sankcionované od roku 2014. tabuľky zdroj Ruská národná banka. 

P.S.: čísla nemusia byť na 100% presné, no ako rámcová predstava o čom sa vo svete hovorí to myslím postačuje. Niekto môže čerpať s iných zdrojov, kde to bude opísané mierne inak, podstata však zostáva nezmenená.