Pohľad z bufetu

Niger:

Vojaci z prezidentskej gardy v krajine prevzali moc a zadržali prezidenta Mohammada Bazouma 26. júla, čo vyvolalo medzinárodné odsúdenie a hrozbu vojenského vpádu susedných západoafrických krajín. Lídri prevratu v nedeľu uzatvorili vzdušný priestor Nigérie a varovali pred akoukoľvek zahraničnou intervenciou. Niger je bývalou kolóniou Francúzska a to tam má asi 1500 vojakov. „Sme svedkami skutočného plánu destabilizácie našej krajiny, organizovaného francúzskymi silami,“ povedal Abdramane. Hovorca k tvrdeniam neposkytol žiadne dôkazy. Francúzske ministerstvo pre Európu a zahraničné veci obvinenia odmietlo a uviedlo, že pohyby jeho lietadiel boli súčasťou skoršej dohody s nigérijskými silami, uviedla tlačová agentúra Reuters.

Francúzske jednotky umiestnené v Nigeri tam boli na žiadosť legitímnych orgánov.

Takmer dva týždne po tom, čo v Nigeri prevzala moc armáda, vymenovali strojcovia prevratu v krajine na post premiéra bývalého ministra hospodárstva Aliho Mahamana Lamineho Zeinea. Okolité štáty hrozia vojenskou intervenciou, očakáva sa taktiež intervencia Francúzska, možno aj USA. Je to prijateľné? 10.8.2023 Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) schválilo „čo najskoršiu“ vojenskú intervenciu v Nigeri zameranú na zosadenie tamojšej vojenskej junty, ktorá sa v júli chopila moci v krajine. Uviedol to vo štvrtok prezident Pobrežia Slonoviny Alassane Ouattara. Nie je to vnútorná záležitosť Nigeru a jeho obyvateľov? Ak dôjde k vonkajšej intervencii, bude to pomoc alebo napadnutie??

Sýria:

V marci 2011vypukli v Sýrii demonštrácie inšpirované podobnými prejavmi odporu voči vládnucim režimom v ďalších arabských štátoch. Vláda tieto protesty označila za zahraničné sprisahanie, na druhú stranu však prisľúbila postupné zavedenie niektorých reforiem. V apríli 2011 sýrska vláda zrušila aj po 48 rokoch výnimočný stav.Protesty však neustávali, sýrske ozbrojené sily preto siahli k drastickejším opatreniam a začali vo veľkej miere užívať násilie. Napriek snahe medzinárodnej komunity ukončiť túto krízu, či už zavedením embarga zo strany Európskej únie alebo vyslaním monitorovacej misie Ligou arabských štátov, vypukla vojna. K marcu 2015 si ozbrojené povstanie v Sýrii vyžiadalo už viac ako 220 000 mŕtvych, z ktorých takmer tretinu predstavovali civilisti. Bašár Al Asad tam vládne od júla 2000, kedy bol zvolený za prezidenta v 34 rokoch. 31.10 2015 Americký prezident Barack Obama vysiela zvláštne americké jednotky do Sýrie výhradne v rámci boja proti radikálnemu hnutia Islamský štát a nie proti sýrskemu autoritárskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. Z boja proti ISIS sa stal pokus o prevrat a zvrhnutie prezidenta. Na pomoc mu prichádzajú Rusi a udržia ho vo funkcii, vyhral voľby aj v roku 2021.

Juhoslávia a neskôr Kosovo:

Oficiálna príčina vojny 1991-95 a rozpadu Juhoslávie bola, že ekonomicky vyspelejšie Chorvátsko a najmä Slovinsko prestali byť ochotné dotovať ekonomicky menej vyspelé oblasti federácie. Srbsko – ako síce ekonomicky slabšie, ale politicky silnejšie (tvorilo v podstate jadro federálnej moci a jej armády) – sa snažilo zabrániť úniku týchto ekonomických zdrojov. Vzostup nacionalizmu vo všetkých republikách priviedol k občianskej vojne a rozpadu Juhoslávie. Neoficiálne, to bol laboratórny pokus západu o rozbitie mnohonárodnostného štátu aby sa preskúmali možnosti a výška obetí pri prípadnom odstránení ZSSR z mapy. Po začiatku bojov v Juhoslávii sa v lete 1991 následkom prevratu v Moskve rozpadlo ZSSR omnoho skôr, ako bol dokončený Juhoslovanský pokus. V Juhoslávii to pokračovalo znova jej bombardovaním( Srbsko čiernohorská Juhoslávia) po tom ako Srbsko odmietlo mierové návrhy o Kosove, 24. marca 1999 o 19.30 h začala operácia Spojenecká sila, v rámci ktorej Severoatlantická aliancia (NATO) bombardovala ciele na juhoslovanskom území. Vtedajšie srbské úrady na čele so Slobodanom Miloševičom vyhlásili vojnový stav.
Po skončení krvavých občianskych vojen v Chorvátsku a na území Bosny a Hercegoviny počas prvej polovice 90. rokov 20. storočia došlo na Balkáne k ďalšiemu konfliktu. NATO vzdušnými náletmi na JZR, vtedajší nástupnícky štát bývalej Juhoslávie, zasiahlo v roku 1999 do vojny v Kosove pre postup srbskej armády voči tamojšiemu albánskemu obyvateľstvu.
Rozhodnutie o bombardovaní JZR padlo v roku 1999 prvýkrát v histórii bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Kosovo bolo osamostatnené a vzniklo ako DRUHÝ štát Albáncov v Európe, hneď za hranicou Albánska.

Ukrajina:

Oranžová revolúcia sa začala 22. novembra 2004 ako reakcia na zmanipulované voľby, kedy Centrálna volebná komisia vyhlásila za víťaza volieb protikandidáta Viktora Janukovyča (podporovaného odchádzajúcim prezidentom Leonidom Kučmom). Demonštranti vybojovali opakovanie prezidentských volieb, ktoré vyhlásil Najvyšší súd Ukrajiny na 26. decembra 2004. Pod intenzívnym dohľadom domácich a medzinárodných pozorovateľov boli druhé voľby vyhlásené za „spravodlivé a slobodné“. Konečné výsledky ukázali víťazstvo Juščenka (52 %) nad Janukovyčom (44 %). Juščenko bol vyhlásený za oficiálneho víťaza a jeho inauguráciou 23. januára 2005 v Kyjeve, oranžová revolúcia skončila. „Zostáva mimo všetku pochybnosť, že oranžová revolúcia bola starostlivo pripravená. Pozorovatelia poukazovali na to, ako rýchlo sa v ohromnom množstve rozšírila oranžová symbolika, ako dobre boli organizované, vybavené a zásobované stanové mestečká. Západné organizácie, pôsobiace v Kyjeve a v ostatných ukrajinských mestách dokázali s predstihom pripraviť mládežníckych a študentských aktivistov, ktorí stáli v čele akcií občianskej neposlušnosti, organizovať diskusie medzi inteligenciou, podporiť liberálne oznamovacie prostriedky… prof. Zubov. 

Že to bol jasný prevrat, ukázal čas, lebo o pár rokov si Ukrajina zvolila znova proruského kandidáta Janukoviča, ktorý vystriedal Juščenka po regulárnych voľbách v 2010. Ten istý Janukovič , ktorého odstránili na majdane v oranžovej revolúcii. ,

Euromajdan. 29. novembra 2013 na politickom summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse ukrajinská vládna delegácia nepodpísala, napriek pôvodnému plánu dokumenty asociačnej dohody s Európskou úniou s odôvodnením, že Ukrajina ešte nie je dostatočne pripravená pre začatie priameho prístupového procesu. Odmietnutie vyvolalo v krajine vlnu kritiky. 30.novembra 2013 protesty na Námestí nezávislosti v Kyjeve rozohnali policajné jednotky, pričom došlo k zraneniu 79 ľudí. Protesty však pokračovali aj v nasledujúcich dňoch, pričom 1. decembra vyšlo na Kyjevské hlavné námestie okolo 400 000 ľudí. Najmä 1. decembra 2013 a neskôr 19. až 21. januára 2014 došlo pri týchto protestoch k násilným nepokojom a útokom na policajné jednotky.

Proruský prezident Janukovič bol zvrhnutý druhý krát a musel utiecť. Dôsledky poznáme, Odtrhnutie Krymu na základe referenda a jeho pripojenie k Rusku, Odtrhnutie Donbasu a Luhanska, vpád ruských vojsk vo februári 2022 a odtrhnutie veľkých častí Chersonskej a Záporožskej oblasti od Ukrajiny a ich vstup do Ruskej federácie. DODNES NIE JE UKRAJINA PRIPRAVENÁ a nebola ani pred vpádom ruských vojsk v 2022, čo preukázalo, že vláda v novembri roku 2013 mala pravdu a bola zvrhnutá na základe organizovaného prevratu a nie pravdivej príčiny. Má to rovnaký právny základ- referendum, ako odtrhnutie Kosova, s oboma týmito aktami nesúhlasím.

           Tu som zhrnul niekoľko ukážok intervencií z vonka do vnútorných záležitostí samostatných slobodných štátov, ktoré v niektorých prípadoch oslavujeme a v iných zavrhujeme. Kto nám dal právo takto riadiť svet a určovať nám, čo je pre ktorý štát dobré? Vždy zomierajú ľudia a trpia nevinní, aj ak intervenciu robíme my zo západu, alebo sa na nej nepodieľame. Ak ju robí rus je vždy nami odsúdená, ak ju robíme my, vždy si ju ospravedlníme a nájdeme tie správne dôvody, aby sme ju vykreslili ako jediné nevyhnutné riešenie a „ INTERNACIONÁLNU POMOC“.. ale tú nám poskytli aj socialistické štáty v 1968 a vieme ako sme s ňou neboli stotožnení. Zamysleli sme sa niekedy, že aj tie naše intervencie za demokraciu nemusia byť vítané? Našiel by som omnoho viac takýchto zásahov zvonka do rozvoja štátov, ktoré odsudzujeme alebo chválime. Príklad za všetky .. napadnutie Afganistanu ZSSR v 1979 roku, kde boli 10 rokov a odišli. Rovnako Afganistan napadli USA v roku 2001, kde boli 20 rokov a tiež odišli. Aby sa mohli sústrediť na nadchádzajúcu vojnu na Ukrajine….

Pri vojenských intervenciách sme sa v minulosti hrali aspoň na plnenie rezolúcií OSN, no do bombardovania Juhoslávie 1999 cez tretiu vojnu v zálive intervenciu v Sýrii či prevraty na Ukrajine, sme si nerobili už ani tú námahu získať súhlas OSN. Začalo platiť staré príslovie: Väčší pes jednoducho j.b.e.