Pohľad z bufetu

Večer referendového dňa je tu. Naposledy som bol vo volebnej miestnosti v roku 1998, vtedy ma Dzurinda oklamal a pohár pretiekol. Nech volíš akokoľvek, oni si vždy urobia čo chcú… to bol názor ku ktorému som dospel a život mi dal za pravdu. V opozícii všetci vedia, ako dobre by to robili, uchopia moc a osprostejú. Spadnú do chýb mocných a robia to rovnako ako tí pred nimi. Dnes po 24 rokoch som vstúpil do volebnej miestnosti znova, aby som dal ANO… viem že referendum úspešné nebude, tak 30% bude strop. 40 by bol zázrak. Chcel som aby boli budúce elity odvolatelnè aj voličmi a nedržali sa korýt zákulisnými kšeftami… Národ uveril že to nie je o jeho moci, a tak neprišiel… nechal si vziať šancu odvolať arogantných debilov kedykoľvek v budúcnosti… TAK NÁM TREBA… TOTO BOLI MOJE POSLEDNÉ KROKY V AKEJKOĽVEK budúcej volebnej miestnosti.. niet prečo…stali sme sa otrokmi politických idiotov…povedia svojim ovciam skoč a oni skočia.. povedia nechoď a nejdú… manipulovať ovcami je jednoduché… až tam sme klesli…

P.S.: tu som vysvetlil ako to je v ústave a prečo ju treba zmeniť.. nie v prospech fica či  pelleho alebo proti hegerovi.. nie.. je to všeobecne zle napísané..

https://simon22.blog.pravda.sk/2023/01/09/preco-pojdem-k-referendu-a-poviem-ano/