Pohľad z bufetu

Čas letí ako splašené kone,

myšlienka nová  nezvyklá,

začala prebývať vo mne..

Častejšie ako si želám,

chýba mi vôňa Vášho tela…

Neustále v ušiach počujem,

štebotavý smiech, šepkajúce slová,

len tak tiché mlčanie,

keď Vaša dlaň sa v mojej schová.

Pohľad túžbou naplnený,

usmiate kútiky úst, vzrušenie vo vzduchu visiace,

ležiace na lúčke v tráve, rannou rosou vôňou kávy sfarbené..

Keď slniečko svietilo pre našu vášeň,

na dve telá len tak pod ním ležiace.

Svietilo na celý svet, na lásku a nehu,

hrejúcu naše zmysly,

v spojení tlkotu sŕdc, myslí  a tiel.

Chýba mi doba, keď Vy ste chcela a ja som smel…