Bolo? nebolo? V každom prípade som videl jeden zaujímavý dokument, ktorý predpokladá že bolo. Vesmírna stanica Saľjut 7 bola posledná z daného konštrukčného radu, vypustili ju z kozmodromu Bajkonur v apríly 1982. Na stanici slúžilo medzi májom 1982 a júnom 1986 celkovo 6 základných a 5 návštevníckych posádok s celkovo 21 kozmonautmi (z toho traja ju navštívili dvakrát,Vladimír Džalibekov tri krát) Bola obývaná asi 861 dní s výnimkou krátkych úsekov.So stanicou sa spojilo celkovo 11 pilotovaných lodí Sojuz T, 12 nepilotovaných zásobovacích lodí typu Progress a 2 typu TKS (Kosmos-1443 a Kosmos-1686).
Zo Saľutu 7 sa uskutočnilo 13 výstupov do otvoreného vesmíru o celkovej dĺžke trvania 48 hodín a 33 minút. Po tom ako stanicu opustila posledná posádka, pripojená nepilotovaná loď TKS-4 (Kosmos-1686) v auguste 1986 zdvihla jej dráhu na výšku až 495 km a mala ju tak zakonzervovať do budúcnosti, pretože v tom čase sa uvažovali viaceré možnosti o jej ďalšom využití, vrátane jej návratu na Zem pomocou raketoplánu Buran (ktorého program bol nakoniec po jednom lete úplne zrušený). Vplyvom zvýšenej slnečnej aktivity v roku 1990 však stanica začala klesať do hustejších vrstiev atmosféry rýchlejšie ako sa predpokladalo a 7. februára 1991 sa v nej rozpadla, pričom jej trosky dopadli na územie Argentíny. Toto sa môžeme dočítať vo Wikipédii. Málokto však vie, že kôli tejto vesmírnej stanici hrozilo vypuknutie tretej svetovej vojny.
Chýbajúce fakty o danej stanici sú veľmi dramatické, ak by sa udiali tak, ako to plánovali USA, bola by vypukla veľká vojna mocností. V roku 1981 bol zvolený za 40. prezidenta Spojených štátov Ronald Wilson Reagan.Je známy ako prezident, ktorý ekonomicky porazil ZSSR a tým si získal veľkú dôveru voličov. Zintenzívnil studenú vojnu hlavne vďaka vyhláseniu programu „Hviezdnych vojen“- oficiálne Strategická obranná iniciatíva SOI- rusky (23.3. 1983), ktorá preniesla súperenie oficiálne do vesmíru a sľubovala globálnu ochranu pred ruskou hrozbou. Jej súčasťou boli od samotného začiatku aj novo používané raketoplány, ktoré mali vynášať na obežnú dráhu vojenské satelity, vykonávať tam ich opravy alebo ich odtiaľ voziť na zem..
-11. februára 1985 v pondelok, sa na orbite udialo niečo mimoriadne. Opustená stanica Saľjut 7 prestala úplne fungovať a stratila ovládateľnosť aj spojenie vďaka výpadku systému dobíjania palubných akumulátorov zo slnečných kolektorov. Stanica bola zrazu mŕtvou a pomaličky začala znižovať svoju orbitu, hrozil nekontrolovateľný pád na Zem. Tri silné slnečné erupcie ju roztočili , vo vnútri sa znížila teplota pod bod mrazu, praskli titánové potrubia a do stanice unikla voda, ktorá zamrzla. Nekontrolovateľný pád zvyškov ktoré preniknú atmosférou hrozili veľkým medzinárodným škandálom. Rusi spočítali, že prienik do atmosféry bude za 178 dní a 11 hodín.
-Tu vstupujú na scénu Američania, ktorí v tom období pripravovali štart svojho raketoplánu Challenger . V roku 1982 povolali do zostavy astronautov svojej dvoch francúzskych kozmonautov( Jean- Loup Crétien, Patrick Pierre Roger Baudry), ktorí sa pripravovali v Rusku na let k Saľjutu 7( Crétien aj letel). Tu si otočili rolu a tým čo letel bol napokon Baudry.(14-24.6.1985 misia STG-51G na Discoveri)
– Challenger začali premiestňovať na štartovaciu rampu v marci 1985, má štartovať 10.3.1985 Rusi sú presvedčení, že USA sa pokúsia stiahnuť z obežnej dráhy ich stanicu Saľjut 7, To by však znamenalo vyhlásenie vojny. Rusi potrebovali tri mesiace na prípravu svojej záchrannej misie, ich raketoplán Buran ešte nebol dokončený a tak len použili kozmonautov z jeho pripravujúcej sa skupiny.
– 10.3. 1985 o 19:20 Moskovského času zomiera Generálny sekretár Komunbistickej strany ZSSR Černenko , veľká krajina upadá do bezvládia a chaosu. Je to už tretí vodca, ktorý zomiera v priebehu troch rokov. 1982 Brežnev, 1983 Andropov. Využijú Američania chaosu a pokúsia sa stiahnuť ruskú orbitálnu stanicu?Sú v rozpakoch, nevedia predvídať reakciu protivníka a tak oficiálne rušia štart pre technické vady. Prekladajú ho na koniec apríla. Rusi vyberajú veliteľa záchrannej misie, Leonov oslovil kozmonauta vo výslužbe, ktorý už 4x bol vo vesmíre a bol aj na Saľjute7 Vladimíra Džalibekova. Vikotra Savinycha a podľa niektorých zdrojov aj Georija Grečka.( ten na videu nie je, ani nie je uvádzaný v niektorých zdrojoch)
– Štart Challengera sa uskutočnil 29.4.1985, na palube mal sedem astronautov a modul Spacelab-3, ktorý podľa rusov imitoval hmotnosť a rozmery Saljut-7, hlavne šlo o rozpočet na pristátie a samotné pristátie so zvýšenou hmotnosťou. To sa uskutočnilo po siedmych dňoch 6.5. 1985 na základni Edwards v Kalifornii. Rusi to vnímali ako prípravu na ukradnutie Saljutu 7 z obežnej dráhy.Podľa fotografie, kotrú ukázal Savinych sa Challenger priblížil na pár stoviek metrov k Saljutu7 skôr ako naň dorazili jej záchrancovia.
– Štart ruskej záchrannej misie sa uskutočnil v lodi Sojuz T-13 6.6.1985, T-13 sa vrátil na Zem 26.9. 1985 po 112 dňoch. Bol to najdlhší pobyt vo vesmíre pre Vladimíra Džalibekova (a Grečka,) Savinych sa vrátil na Sojute T-14 po 169 dňoch.
Prvý krát a doteraz jediný, sa podarilo nájsť mŕtvu vesmírnu stanicu vo vesmíre, ručne sa k nej priblížiť a ručne sa spojiť. Po bezpečnom ukotvení na Saľjute , pomaličky otvorili prielezový poklop, ak by ta ním bolo vákuum, všetci by zomreli, lebo T-13 nemala dostatočný objem pre obe zariadenia. Našťastie sa ukázalo, že je tam len veľmi zima, -7 st. C, ticho tma a všetko pokryté ľadom. Pomocou T-13 natočili Saľjut 7 smerom k slnku, čím rozmrazili vodu, vysušili celý priestor aby nedošlo k skratu a požiaru, ako sa to stalo Američanom na Skylabe v 1979 roku, ktorý nezachránili.
-Americký raketoplán Discoveri odštartoval 14.6.1985, vyniesol na obežnú dráhu 3 satelity a pravdepodobne on mal vziať Saljut 7, ak by sa rusom nepodarila jeho záchrana, poprípade mal vziať akože pri záchrannej misii na palubu jedného z preživších kozmonautov.
Či je pripravovaná krádež z orbity Saľjutu 7 v rámci projektu „hviezdnych vojen“ Američanmi len fikcia, alebo skutočnosť neviem posúdiť. V každom prípade existuje fotografia , ktorá ukazuje mŕtvu stanicu Saljut 7 bez akejkoľvek transportnej alebo inej lode na ktoromkoľvek z prielezových uzlov. Saľjut 7 bol zachránený, znovu spojadznený a prijal ešte dve posádky, poslednou bola Kizim Solovjov, ktorá naň prešla 5.mája 1986 zo stanice MIR na Sojuze T-15, strávila tam 50 dní a vykonali prvý prelet medzi dvoma orbitálnymi stanicami.
Záchrana Saľjutu je ojedinelým kúskom v kozmonautike, jeho rozsiahla oprava, zabránenie nekontrolovateľnému pádu a vynesenie na vyššiu obežnú dráhu vošlo do dejín a aj na filmové plátna. Málokto vie, že Hollywood urobil z dvoch kozmonautov jedného a toho situoval ako rusa v baranici opravujúceho záchrannú vesmírnu stanicu vo filme Armagedon. Rusi odtajnili tento vážny problém a v roku 2017 ho sfilmovali vo filme SAĽJUT 7, kde sa pohrali s efektami a oslávili tak hrdinský čin Džalibekova s Savinychom.
Foto: zdroj z dokumentárneho filmu , zbierka kozmonauta Savinycha
Film s českým dabingom… https://www.youtube.com/watch?v=Sl67TcxK3P8
Vdaka za zaujimave citanie. Ale k tomu Rusovi ...
Celá debata | RSS tejto debaty