Pohľad z bufetu

Vývoj štruktúry dlhu a reálny stav ekonomiky,

Ruský vládny dlh zaznamenal za posledné desaťročie výrazný nominálny skok. Kým v roku 2014 sa pohyboval na úrovni približne 120 až 150 miliárd eur (okolo 15 % HDP), v súčasnosti dosahuje v prepočte približne 270 až 300 miliárd eur. Napriek tomuto nárastu však v pomere k výkonu ekonomiky zostáva nízky – osciluje na úrovni okolo 18 až 20 % HDP. ( aby sme si spresnili čo to je výrazný skok z 15% na 20% HDP Ruska na príklade. Slovensku v tomto období vzrástol dlh o 108% z 40,6% HDP na 62,5% HDP, Nemecku o 29% HDP na 63,9%, Francúzsku o 60% na 118% HDP…. Rusko o 5% HDP)

Zásadná zmena nenastala v celkovom objeme, ale v pomere medzi domácim a zahraničným dlhom. Západné sankcie a obmedzenia kapitálového trhu viedli k prudkému poklesu zahraničnej zadĺženosti. Celkový externý dlh Ruskej federácie (štátny aj súkromný sektor spolu) klesol z maxima vyše 650 miliárd eur v roku 2014 na súčasných zhruba 260 miliárd eur. Samotný zahraničný dlh štátu sa scvrkol na úroveň okolo 55 miliárd eur. Štát a firmy boli pre obmedzený prístup k doláru a euru nútené splácať staré záväzky bez možnosti refinancovania na Západe.

Tento výpadok vláda nahradila vnútroštátnym financovaním. Dnes až 85 % vládneho dlhu kryjú domáce subjekty, najmä štátom kontrolované komerčné banky, ktoré nakupujú rubľové štátne dlhopisy (OFZ).

Ako rastú zmrazené aktíva na úrokoch?

Paralelne s domácim zadlžovaním čelí Ruská federácia blokáde svojich devízových rezerv v zahraničí. V európskych finančných inštitúciách, predovšetkým v belgickom centrálnom depozitári Euroclear, zostalo po roku 2022 imobilizovaných približne 210 miliárd eur z majetku ruskej centrálnej banky.

Ak by tieto prostriedky zostali nedotknuté, ich hodnota by vďaka vysokej úrovni úrokových sadzieb v Európskej únii zaznamenala nasledovný kumulatívny prírastok:

Rok 2022: Blokované prostriedky vygenerovali výnos 821 miliónov eur.

Rok 2023: Výnosy z reinvestícií vzrástli na 4,4 miliardy eur.

Rok 2024: Dosiahli historické maximum 6,9 miliardy eur pre vtedajšie vysoké úroky ECB.

Rok 2025: Čistý úrokový výnos predstavoval približne 5 miliárd eur.

Prvá polovica roka 2026: Aktíva vygenerovali ďalšieho viac než 1,1 miliardy eur. [1]

Bez akýchkoľvek zásahov by tak celková hodnota držaného balíka naakumulovala mimoriadny zisk presahujúci 18 miliárd eur. Tieto prostriedky by v plnej výške navýšili celkovú sumu, ktorú by Európska únia v prípade uvoľnenia sankcií musela vrátiť alebo započítať ruskej strane.

Sú dôsledky sankcií zničujúce?

Z čisto makroekonomického pohľadu ruský finančný systém nekolabuje a krajine bezprostredne nehrozí platobná neschopnosť. Vďaka preorientovaniu exportu komodít do Ázie a prebytkom obchodnej bilancie má štát dostatok likvidity na krytie svojich potrieb. Nízky pomer dlhu k HDP poskytuje fiškálnemu systému stabilitu.

Zároveň však reálne ekonomické dáta ukazujú, že reštrikcie prinášajú štrukturálne náklady:

Vysoká cena domáceho kapitálu: Keďže štát si nemôže požičiavať na medzinárodných trhoch, je odkázaný na domáci trh. V snahe stabilizovať kurz rubľa a tlmiť infláciu drží centrálna banka základnú úrokovú sadzbu na extrémne vysokých úrovniach. Štát tak vydáva nové dlhopisy s vysokým úročením, čo predražuje obsluhu dlhu.

Absorbovanie likvidity bankového sektora: Domáce banky alokujú obrovské objemy kapitálu do nákupu štátnych dlhopisov, čo znižuje objem voľných úverových zdrojov pre rozvoj neštátneho a civilného sektora.

Obmedzený transfer technológií: Finančná izolácia komplikuje cezhraničné investície, čo dlhodobo spomaľuje modernizáciu priemyselnej infraštruktúry.

Finančný systém Ruska nie je zničený a vykazuje vysokú mieru makroekonomickej odolnosti. Krajina dokáže svoj dlh bez problémov manažovať a splácať, no prechod na čisto domáce zdroje a strata priamych výnosov zo zahraničných rezerv za prítomnosti vysokých úrokových sadzieb dlhodobo odčerpáva kapitál, ktorý by inak smeroval do produktívnych oblastí ekonomiky.

ZDROJE: EU observer, Liga net, Reuters