Pohľad z bufetu

Odcitujem platný článok 5 zmluvy NATO ako aj poznámky pod čiarou, aby bolo zrejmé že SÝRIA nie je územie, kde by mohol byť tento článok aplikovaný. Dokonca veľká časť sveta nespadá pod aplikáciu článku 5,hoci sú tam rozmiestnené jednotky USA. To je len často používané klamstvo…

Článok 5
Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu
obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Článok 6 – (pozn. č. 1 pod čiarou)

Na účely článku 5 sa za ozbrojený útok na jednu alebo viac zmluvných strán pokladá ozbrojený útok:
– na území akejkoľvek zmluvnej strany v Európe alebo Severnej Amerike, na alžírske departementy Francúzska – (pozn. č. 2 pod čiarou), na územie Turecka alebo na ostrovy pod jurisdikciou akejkoľvek zmluvnej strany v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka;
– na ozbrojené sily, lode alebo lietadlá akejkoľvek zo zmluvných strán, ktoré sa nachádzajú na alebo nad ich územím alebo na akúkoľvek oblasť v Európe, kde boli rozmiestnené vojská akejkoľvek zmluvnej strany po dátume, kedy Severoatlantická zmluva vstúpila v platnosť alebo v Stredozemnom mori alebo v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka.
poznámky:

1. Definícia území, pre ktoré platí článok 5, bola doplnená článkom
   2 Protokolu k Severoatlantickej zmluve po pristúpení Grécka
   a Turecka, podpísaného 22. októbra 1951.
2. 16. januára 1963 Severoatlantická rada vzala na vedomie, že pokiaľ
   ide o bývalé alžírske departementy Francúzska, stali sa príslušné
   ustanovenia tejto zmluvy od 3. júla 1962 neaplikovateľnými.
3. Zmluva nadobudla platnosť 24. augusta 1949 po uložení
   ratifikačných listín všetkých signatárskych štátov.

Pre každého, kto vie dobre čítať a rozumie prečítanému textu je zrejmé, že každá kolónia, ktorá prestala byť po 1949 roku kolóniou FRA  vyšla zároveň aj spod územia, kde by mohol byť aplikovaný článok 5. Sýria je slobodný štát a takže na jej území ak by boli napadnuté jednotky USA, nemohol by byť aktivovaný článok 5 Washinktonskej zmluvy NATO. Je aplikovateľná len v Európe na územiach členských štátov a na ostrovoch pod jurisdikciou akejkoľvek zmluvnej strany v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka;
Ďalšie klamstvo je, že  ZMLUVA NATO prostredníctvom článku 5 automaticky zabezpečuje OCHRANU a POMOC NAPADNUTÉMU ČLENOVI ….. Nie, kto dobre číta vidí tam len MOŽNOSŤ A NIE POVINNOSŤ… „ pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať

za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade…“

Vysvetlenie článku 5 podala aj ministerka Albrightová 7.októbra 1997, v diskusii o ,,rozšírení NATO, nákladoch s tým spojených a Rusku.: ,,Rozšírenie… nás nezaväzuje ( does not bind us) reagovať na každý násilný incident tým, že by sme išli do vojny.“ Následne bolo do senátu predložené aj stanovisko Kongresového výskumného strediska…,,Článok 5 Severoatlantickej zmluvy nezaisťuje (does not guarantee) použitie sily na pomoc žiadnemu spojencovi, ktorý by bol napadnutý. NATO považujeme za organizáciu kolektívnej obrany, nie kolektívnej bezpečnosti. Toto je podstata organizácie. Článok 5 prehlasuje, že členovia NATO musia zvážiť (consider) možnosť ísť na pomoc. Pomoc však nie je zabezpečená zmluvou. Pomoc spojencom nie je bezpodmienečná (is not unconditional).“Inými slovami povedané, stanovisko amerického Kongresového výskumného strediska hovorí, že pred vstupom do konfliktu musí byť jasne definovaný výlučne (!) americký národný záujem (…for the United States to fulfill a collective defense commitment, U.S. national interests must clearly be affected).

Príklad sme tu mali, keď sa navzájom napadli dva štáty NATO- Grécko a Turecko… Bol aplikovaný článok 5?? NEBOL… Lebo nie je to POVINNOSŤ…. Napadli Kurdi územie Turecka? Napadli a článok 5 aplikovaný nebol..   Takže napriek nášmu členstvu v NATO, nemusí toto povinne ochrániť naše územie, ak sa rozhodne niektorí z štátov Aliancie  že tak neurobí.

Takže klamstvo o aplikovaní článku  č.5 zmluvy  NATO v Sýrii odznelo verejne a nikým nebolo spochybnené, naposledy keď hrozilo že sa zapojí Ruská PVO  pri ochrane vzdušného priestoru Sýrie pri raketovom útoku spojencov a napadne lode či lietadlá  , z ktorých budú rakety odpálené. Povinné aplikovanie článku 5 v prípade napadnutia člena zmluvy je tiež mýtom, ktorý nám je predkladaný ako fakt….  Prečo nás všetci klamali a klamú???

Text Washingtonskej zmluvy:

https://www.sme.sk/c/867685/severoatlanticka-zmluva-plne-znenie.html#ixzz5FIADjgxy