Pohľad z bufetu

Dnes 15.11.2017 má Vláda SR znova rozhodovať o projekte prezbrojenia pozemných síl na nové obrnené vozidlá. Všetci vieme, že ide o nemalú sumu v hraniciach asi 1 200 000 000,- eur, slovom jedna miliarda a dvesto miliónov eur. Svet je plný takýchto vozidiel, ktoré by sme mohli kúpiť HOTOVÉ a už dávno odskúšané v iných armádach. Prečo sa ministerko generál rozhodol inak? Prečo ideme „vyrábať niečo svoje“ , hoci to ani výrobou nemožno nazvať?  On navrhuje, že vozidlo bude zo 75% vyrobené na Slovensku našimi výrobcami. Rád by som mu pripomenul, že ak by to tak malo byť, museli by sme vyrobiť najskôr prototyp, potom ho odskúšať u výrobcu, neskôr na ňom urobiť vojskové skúšky a až po ich úspešnom absolvovaní by sme mohli nakúpiť potrebný počet vozidiel. Zavedenie nového prostriedku do výzbroje  nie je HUP NA KOZU A BUDE TEĽA…. Takže by sme NEMOHLI hneď v prvej fáze obstarať celý požadovaný počet podvozkov zo zahraničia a naskladať do nich čo potrebujeme. Ak obstaráme hotový produkt, už zavedený v inej armáde NATO, môžem cyklus zavedenia do výzbroje prevziať od inej armády a toto doma z veľkej časti preskočiť.

O výrobe v Konštrukte DEFENCE… Kedysi to bol vývojový podnik  Ministerstva priemyslu ČSSR, ktorý mal okolo roku 1972 asi 2500 zamestnancov( pobočky, Brno, Praha, Dubnica, Lieskovec, Trenčín),  ktorý vskutku vedel navrhnúť podľa požiadaviek zákazníka, alebo svetovej potreby bojový komplex, vyrobiť ho  odskúšať a ponúknuť tomu čo  platil vývoj, spravidla Ministerstvo obrany ČSSR, neskôr SR. Napríklad raketomet vzor 70, húfnice, Dana, Ondava, Zuzana- zmena kalibru na Ondave zo 152 na 155 NATO, či iné viac alebo menej úspešné projekty. Príkladom nikdy nezavedených (vo väčšom počte) projektov do výzbroje je STROP-BRAMS, bojové vozidlo pre protivzdušnú ochranu proti nízko letiacim cieľom, PRAM P a S – samohybný automatický mínomet na bojovom vozidle pechoty…… V roku 1993s nástupom „konverzie výroby“  sa Konštrukta rozdelila na dve – na Industry a DEFENCE, obe sídlili v rovnakom mieste a mali svoje výrobné dielne a dielne pre výrobu a skladanie prototypov. Po úspešných skúškach sa sériová výroba prenášala do podnikov zbrojárskej výroby, ktoré sa starali o dostatočný počet výrobkov pre zákazníkov.  Ako je na tom Konštrukta Defence dnes? Je súčasťou DMD Group- nástupca po DMD Holding, je presťahovaná späť do Dubnice, bez akejkoľvek výrobno prototypovej základne. Nemá okrem pár desiatok konštruktérov žiadneho výrobného robotníka, ktorý by bol schopný niečo vyrobiť, či aspoň fyzicky  integrovať. Toto si bude musieť objednať u iného subdodávateľa, sestry Industrie alebo v ZTS special, ZVS holding ktoré sú združené v DMD GROUP.

Ak teda povie minister, že bude niečo vyrábať Konštrukta, tak nás klame, lebo ona nemá žiadnu výrobu. Len asi stovku konštruktérov, ktorí môžu výkresovo zintegrovať do vozidla( podvozku) rôzne výrobky iných firiem. A čo vyrábame na Slovensku, čo by sme mohli integrovať do holého podvozku s búdou  vyrobeného vo Fínsku u firmy PATRIA??? Myslím si, že našej produkcie sakra málo, skôr bude všetko zakúpené u iných svetových výrobcov komponentov a u nás to len poskladáme. Ale takto to bude znova prototyp, ktorý bude musieť prejsť skúškami a zavedením do výzbroje. Inak sa môže stať, že jednotlivé komponenty vo vozidle nebudú k sebe pasovať a budú nekompatibilné. Druhá možnosť je, že v Patrii len vyberú to čo tam už majú odskúšané a predávajú do sveta, u nás to nakúpime od našich SLOVENSKÝCH dodávateľov, ktorí to kúpia od Patrie alebo jej subdodávateľov, posadíme to na pôvodné miesta vo vozidle  a budeme sa tváriť, že TOTO je tých 75% podielu našich výrobcov na vozidle. Vtedy bude vozidlo ako od pôvodného výrobcu s našim podielom zbytočnej  nadhodnoty. Konštrukta Defence v dnešnom stave môže byť len výkresovým  integrátorom výrobkov iných výrobcov, nie výrobcom samotným.

Finančné toky– Rozhodnutie pre „skladačku“ má jedno úskalie, NIKTO nemôže skontrolovať finančné toky. Prečo? Lebo v objednávke štátu bude zverejnená len výsledná konečná cena na BOJOVÉ VOZIDLO, a tak bude splnený zákon. Cena pri skladačke nemôže byť vopred známa. Čo všetko si Konštrukta objedná a u koho , za aké financie, to už NIKTO nebude mať právo verejne odkontrolovať, lebo zákon neukladá ani Štátnemu podniku patriacemu Ministerstvu obrany zverejňovať všetky zmluvy na dodávky tovarov a prác , služieb od jednotlivých subdodávateľov. Tak sa stane, že dané riešenie môže „živiť vyvolených “ subdodávateľov a bude drahšie ako keby sme ho kúpili hotové vo Fínsku. Takýto model financovania projektov služieb a dodávok náhradných dielcov si vyskúšala a praktizuje iná politická strana v inom podniku zo svojho rezortu, ktorý má vo svojom portfóliu nepozemnú vojenskú techniku.

Čo iné špeciálne by sme mohli vo vozidle potrebovať, čo tam už Fíni neodskúšali a pre rôznych zákazníkov nemontovali??? Odpovedzte si sami. Myslím si, že hlavne kôli malej domov sa minister rozhodol pre takýto model obstarania a nie pre podiel našich výrobcov, toto bude  len „hmlenie“ . Už som písal skôr o vozidle 4×4. na ktoré sme vyhodili z okna veľké financie a nebolo hromadne zavedené do výzbroje, napriek tomu, že vývoj financovali dve ministerstvá. http://simon22.blog.pravda.sk/2017/11/11/obchadzanie-verejneho-obstaravania-ministerstvom-obrany-preco-lobysti-maju-taku-moc/

Ak máme u nás vyvinutý a vyrobený Aligátor Master II, ktorý je už síce bez podielu ministerstiev, ale vyšiel z Aligátora , ktorého vývoj sme platili z našich daní, malo by byť v prvom rade toto vozidlo jedným z tých dvoch ktoré ideme zavádzať do armády.

Úplne najideálnejšie by však bolo vyhlásiť medzinárodné  výberové konanie, v ktorom špecifikujeme všetky parametre požadované od nového výrobku a podiel „ofsetov“ ( našej účasti na danom vozidle, alebo dodávky našich výrobkov v percentuálnej protihodnote tomu čo zvíťazí). Tým by bolo zabezpečené, že zavedieme do výzbroje NIE PROTOTYP, hrajúci sa na podiel SVK výroby, ale skutočne funkčné a overené bojové vozidlo.

P.S.: dnes poobede zverejnili, že  vozidlo 8×8 obstaráme jedno  od Patrie – prázdne, z ktorého poskladáme svoj prototyp., presne ako som opísal že by sa malo tak postupovať pri takto zvolenom  riešení. Čo ale ďalej??? je to najkomplikovanejšia a najmenej priehľadná cesta s veľa rizikami.