Pohľad z bufetu

„Ahoj zlatko, pozývam ťa do kina.. dáme rande?“  ozvalo sa v telefóne mladej slobodnej slečny…. Keďže býva vo veľkom cudzom meste, príjemná večerná spoločnosť by jej aj padla vhod. „ Dobre,  kde a kedy“… všetko dohodli, stretli sa.. a zrazu..“  Vieš zlatko, mám malé štipko.. nemohla by si to kino zatianuť za mňa?“ Vytreštené oči pod blonďatou šticou utvrdili mladíka, že ho slečna začala ešte viac obdivovať pre jeho úprimnú pravdovravnú bezprostrednosť. „ Mám len desinku v peňaženke“, odpovedá ona s úsmevom.. „ Nevadí zlatko veď ti tie dve eurá čo zostanú vrátim..“  Ona sa zamyslí  nad novým spôsobom balenia, ale čo už, zaplatí.  Po predstavení 3D potopenej lode idú večerným mestom. On … „ poď hodím ťa na zastávku, pozrieme kedy ti ide bus….“  pa-pa… nastúpi a pozerá zadným oknom  za gentelmanom.. on sadá do taxíka a vezie sa domov.  Ťukne jej sms..“ a môžeš mi v stredu zavolať či nemám čas…“  S úžasom v očiach a myšlienkou“ to teda určite“  zmaže správu.. Bolo to veru vydarené rande.. no čo aspoň nebola večer sama v podnájme… človek sa učí každou sekundou žitia.. 😀