Pohľad z bufetu

Robme hlavne to čo máme zaplatené , lebo to čo nás baví má zaplatené len šťastlivec….. (ja..)

Mám dcéru a tá vyštudovala  školu v zahraničí.. na diplome čítam .. master of science….. psychology and kriminology.. . Ukončila školu v Londýne a hľadá fleka. Nič v obore nenašla za pol roka.. no čo už.. hlavne že dievča vyštudovalo to , čo ju baví. Robiť musí to, čo ju uživí…

O druhej v noci sa zvalí mladý chlapčisko do koženého kresla a pustí si telku. Má po šichte. Dnes to bolo veľmi náročné. Najskôr sa javil deň ako každý iný… pozeranie televízie, dvd , čakanie na telefonát. Pravidelná posilovňa,, znova čakanie. Až zazvonil. Kamoš počúval, počúval a zrazu dal pokyn. asi štyria skočili do auta, nik sa na nič nepýtal. Urobili čo mali, v lese aj upratali, aby nič nikde nezostalo. Teraz leží zaborený v čiernom koženom kresle a oddychuje. Prichádza šéf. „Dobrá robota chlapci…“ podáva každému obálku. Náš sotva 21 ročný si pozrie obsah a spokojne sa usmeje. Super. Upratali bar, upratali človeka, v obálke naň civí zaslúžených 5000 euro. Nie zlé za mesačné čakanie a dva tri výjazdy s jedným uprataním… aj to len občas… Robí vo firme sotva rok a už si zarobil na pohodový každodenný  život a pekné novučičké auto….a . síce ho nepotrebuje, lebo sa vozí na firemnom.. ale no čo.. treba babám niečo ukázať..život je rýchly.. autá tiež..

Na konci šichty sa zvalí unavený chlapčisko do koženého kresla. Práve má dnes zarobené, nadrel sa ako kôň, našťastie všetko klapalo ako malo. „Dnes si bol za prvého.. skrátka hviezda“ , dobrá robota, povedal šéf, keď to takto pôjde dostaneš pridané  od budúceho mesiaca, a v lete možno zmena miesta.. Podáva mu zarobené prachy za tento.  Chlapčisko má sotva dvadsať jeden , otvorí obálku a mrkne očkom.. super.. je tam aspoň 3500 euráčov. Vbehne do baru a niečo pustí… minule tam bola jedna babenka, čo po ňom šla, no on bol s partiou chalanov, tak sa jej nemohol venovať, aj požité mal už dosť. Dnes si dá pozor aby bol schopný…..

Na konci šichty sa zvalí unavený chlapčisko do kresla. Práve má dnes zarobené. Má dvadsaťosem rokov, a stál na nohách v kuse šesť hodín. Nebol hlavným stredobodom pozornosti, asistoval. Všetko však klapalo skoro ako malo. Len si necíti ruky, aj oči ho bolia… Museli robiť asi o dve hodinky dlhšie ako sa predpokladalo, piplačka, vytrvalosť, presnosť.  A to stále nemá ukončené vzdelanie aby mohol robiť ako prvý, stále len pomocník. Prichádza jeho šéf, „dobrá robota, ak to pôjde takto ďalej o rok budeš mať konečne hotovo a dostaneš pridané…. Podáva mu výplatu za tento mesiac. Chlapčisko mrkne od obálky , je tam asi 1100 euro. Rozmýšľa, čo skôr kúpi, či novú knihu aby si mohol dokončiť vzdelanie, alebo zaplatí ten seminár v zahraničí, na ktorý stále akosi nevie naškrabať….. Večer skočí na večeru s kolegyňou, hádzala po ňom okom, no nie a nie si nájsť spoločný voľný čas… služba j e služba…

Na konci šichty sa zvalí unavený chlapčisko na drevenú stoličku. Práve má dnes zarobené, má 28 rokov a pobehoval asi 6 hodín po place. Všade samý hluk a aj keď mal byť za hviezdu on, nezadarilo sa. Vždy ho nejaký výrastok pretromfol a všetci sa rehotali. Snažil sa ako kôň, makal a aj tak je presvedčený, že viac ako dve tretiny práce vyšlo na zmar. Prichádza šéf a podáva mu výplatu za mesiac. Otvorí obálku a mrští čelom. Sotva 630 euro z nej vykúka. Rozmýšľa čo skôr zaplatí, a koľko mu vlastne ostane na celý dlhý nasledujúci mesiac. No jo.. chýbajú kredity.. musí zabrať, inak sa to nezlepší. Dvíha telefón a volá kamošovi… „čau dottore ideme dnes na večeru??“ „ Dnes nemôžem, konečne idem s  kolegyňou, trafilo sa nám spolu voľno asi po dvoch mesiacoch.. tie stále služby ma zabijú.. keby to aspoň zaplatené bolo, povzdychne si…. Ten čo volá len prevráti očami.. v duchu dá.. „ty sa máš čo sťažovať.. keby si mal tak ten môj peňáz, to by si potom hovoril čo??“

Náhradný variant na večerný program má hneď po ruke.  Vyťuká mladšieho brata… „ no ahoj fotbalista.. tak čo?? Dáme dnes večeru u Tulipána?“  „Jééje .. dnes mi to nejak nevychádza.. máme ešte niečo v klube.. ale ozvy sa vzdelanče.. nabudúce určite skočíme…“  Mladík zaklapne najnovší smartphone, sadne do pekného športiaku , aj keď nie nového a vyrazí za tou „modelkou“.

Ticho, asi bude musieť večerať sám… pomyslí nasledovník komeniusa…ale nie.. sadne na bicykel a zamieri k mamke… určite niečo doma má.. Tie decká v škole ho raz načisto umoria.. pomyslí si a šliapne do pedálov.

O dva dni, pri hodine matematiky, ktorej okrem toho pred katedrou asi nik nerozumie, zavibruje mu tri generácie starý mobil vo vrecku. Volá dottore. Vyjde na chodbu aby nerušil žiakov pri písmoke.“ Ahoj.. ten kamoš tvojho mladšieho brata.. no ten čo má nové veľké  auto.. mal na predlaktí vytetovanú kotvu?“ Ano.. prečo??“  „no mal… teda kotva ešte je.. ale on nie.. v noci nám ho priviezli.. bola v bare nejaká potýčka…   Čo on vlastne robil?“ “ Ani neviem presne.. len dobre zarábal“.. odtušil komenius…..  a zamyslel sa nad výškou svojho platu…. nad rýchlosťou žitia..