Pohľad z bufetu

Celý svet akosi podľahol presvedčeniu, že práve 1.9.1939 napadnutím Poľska nacistickým Nemeckom operáciou FALL WEISS sa začala Druhá svetová vojna. Táto vojnová epizóda bola krátka, trvala len do 5.10.1939. Podľa dohody s Nemeckom sa do nej zapojil aj Rus 17.9.1939 a vzal si späť územie po Curzonovu líniu ( Grodno-Jablovka –  Nemirovo – Brest –  rieka Bug – Krylovo), ktorú mu Poliak nechcel vrátiť po vyhnaní ruských jednotiek v roku 1920. Mala to byť hranica ZSSR vytýčená Uznesením rady Dohody z 8.12.1918. Na jaltskej konferenici v roku 1945 bola táto hranica potvrdená, Poľsko bolo posunuté smerom na západ na úkor Nemecka.   23.augusta 1939 uzavrela Tretia ríša prostredníctvom  ministra zahraničia Joachima von Ribbentropa so Sovietskym zväzom, za ktorý sa podpísal Molotov, pakt o neútočení, známy pod názvom Pakt Ribentrop-Molotov, kde okrem dohody o vzájomnom neútočení bo aj dohoda vstupu armád ZSSR do Poľska.  Všetci radi zabúdajú , že dávno predtým uzatvorili práve Poliaci s Hitlerom Polsko-niemiecki pakt o nieagresji…. tiež známy ako Pakt Piłsudski-Hitler. Podpísaný bol v Berlíne 26. januára 1934.Jeho základ tvorila dohoda Hitlera s Lipským o nepoužití sily vo vzájomných vzťahoch podpísaná 15.11.1933 len niekoľko mesiacov po nástupu Hitlera k moci.

Ako zámienku použili Nemci prepad vysielača v Gliwiciach( sverovýchodne  od Ostravy). 31. augusta o ôsmej hodine večer podnikli nacisti v prestrojení za poľských vojakov útok na nemeckú rádiostanicu v Gliwiciach. Celá akcia mala vyvolať dojem, že nasledujúci nasledujúci útok na Poľsko je odvetou za tento útok a že Nemecko nie je agresorom . Nasledujúci deň 1. septembra 1939 Nemecko spustilo operáciu Fall Weiss, čím iniciovalo vypuknutie druhej svetovej vojny v Európe.

Začiatok II WW bol pririeknutý k dátumu 1.9.1939, lebo prvý krát niekto zo západu zareagoval na rozpínanie sa vznikajúcej Tretej ríše a solidárne vyhlásil vojnu Nemcovi.

Tretieho septembra 1939  o 9. hodine Spojené kráľovstvo a spolu s ním tak urobili aj najvýznamnejšie krajiny Comonnvealthu– India, Austrália, Nový Zéland  a o 12:20 tak urobilo aj Francúzsko. 3. septembra sa potopením britskej osobnej lode SS Athenia nemeckou ponorkou U30 začala bitka o Atlantik.

Pritom v Ázii už v roku 1931 napadli Japonci Mandžusko a v roku 1937 napadli Čínu. Rovnako zabratie Rakúska v marci 1938 a rozbitie Československa po podpise Mníchovskej dohody 30.9.1938 svet nepovažoval za začiatok vojny, lebo NIKTO neprišiel napriek medzinárodným zmluvám týmto štátom na pomoc.

Pomoc Poľsku bola skôr v deklaratívnej rovine ako vojenskej, vôbec im nepomohli na poľskom území. Začali vojnu proti Nemecku v Atlantiku ( Briti) a francúzska mobilizácia  pozemných síl  prebiehala pomaly a neefektívne. 7. septembra začalo 40 divízii francúzskej armády útok proti slabej nemeckej obrane v  Sársku , pri ktorom obsadili nemecké územie do hĺbky cca 8 km, avšak nedokázali účinne pomôcť Poľsku. 12. septembra najvyššie velenie spojených britsko-francúzskych síl rozhodlo o zastavení ofenzívy a francúzske vojská sa stiahli minimálne jeden kilometer za Siegfriedovu líniu. Francúzska vojenská doktrína nebola Poľsku naklonená. Francúzsky generál Maurice Gamelin, ktorý viedol sársku ofenzívu, ju zhrnul jedinou vetou: „Kto zaútočí, prehrá.“

Deň 1. september je zapísaný ako deň, keď začalo doposiaľ najväčšie vraždenie v dejinách ľudstva, ktoré na základe doktríny o nadradenosti germánskej rasy zahrnulo do seba ovládnutie nových životných priestorov Tretej ríše, vyhladzovanie menejcenných národov SLOVANOV, ŽIDOV , CIGÁNOV  , telesne a fyzicky postihnutých, ako aj ovládnutie euroázijského priestoru na východe Japonskom, na západe Nemeckom a Talianskom. Prinieslo 72 miliónov obetí na životoch, z toho vojenských obetí bolo asi 22-25 miliónov ( 16% povolaných do zbrane) obete civilistov boli dvojnásobné, na hranici 47 miliónov. Spojenci stratili 61 miliónov , štáty osi ( Nemecko, Japonsko, Taliansko) len 11 miliónov ľudí. Najviac padlých bolo v ZSSR 23 miliónov 200 tisíc, z toho vojakov 10 miliónov 700 tisíc. Druhé najvyššie odete priniesli Číňania.   s 20 miliónmi mŕtvych, z toho len 3 milióny vojakov. Celých 17 miliónov Číňanov zahynulo  barbarským holokaustom vykonaným Japoncami, o čom sa v Európe mlčí. Nemcov zahynulo 7,5 milióna, z toho civilov 1,84 milióna. Židov 5,7 milióna, z toho nemeckých LEN 160 000.   Celkom v tejto vojne zahynulo 3,17% obyvateľov zemegule, ktorých bolo pred vojnou 1 miliara 971 miliónov 470 tisíc. Všetko toto bolo dôsledkom neprimerane tvrdých strát Nemecka po Veľkej vojne po roku 1918 , kde víťazné mocnosti veľmi tvrdo potrestali hlavne Nemecko a rozbili Rakúsko Uhorsko. Nemecká frustrácia a vzniknutá veľká bieda dopomohli nacionalistom ovládnuť politickú situáciu v krajine čo v konečnom dôsledku prinieslo ešte väčšiu vojnu ako bola tá 1914-18.

Česť pamiatke všetkých padlých , ktorí zahynuli v dôsledku ľudskej hlúposti a nenávisti.