Pohľad z bufetu

K napísaniu blogu ma priviedlo tvrdenie pána blogera a spisovateľa Bednára o tom, že vedci chybne predpokladali nemeniacu sa atmosféru počas vývoja života na zemi. Toto predsa už dávno neplatí, možno niekedy na konci 19. storočia áno, odvtedy však vôbec nie. Svedčí o tom aj teória „ veľkého vymierania druhov“ ktoré postihlo našu planétu medzi obdobiami PERM a TRIAS, teda na hranici asi pred 250 miliónmi rokov.

Kyslík sa začal uvoľňovať do atmosféry asi pred 2,3 miliardami rokov spolu s prvým vývojom života na zemi  Postupne jeho koncentrácia rástla v období prvohôr- silur-devon, teda pred 400 miliónmi rokov,  dosiahla asi 18%( dnes je to asi 20,946% ) Jeho zvýšená koncentrácia umožnila rozmach vývoja druhov rastlinstva a živočíchov, zároveň umožnil vzniku ozónu O3, ktorý začal chrániť povrch zeme aj oceánov pred ultrafialovým žiarením, čo taktiež urýchlilo vývoj života na súši, kde sa začal premiestňovať spod morskej hladiny. Počas Karbónu( -350 mil rokov) dosiahol podiel kyslíka O2 v atmosfére dokonca až 30%. Asi pred 250 miliónmi rokov obrovské sopečné erupcie na Sibíri však zatienili povrch zeme čo spôsobilo následný ohrev atmosféry a oceánov asi o dva st.celzia. Na ich dne sa nachádzal vo veľkom množstve kladrát metánu- ( zľadovatený metán ktorý svojim roztopením zväčší objem až 400x. teraz sa nachádza aj v permafroste- zmrznutej metánovej vrstve napríklad na Sibíri) Veľké množstvo uvoľneného metánu uniknutého do atmosféry sa pričinilo o zvýšenie skleníkového efektu, ktorý znova ohrial atmosféru aj vody, tým sa ho uvoľnilo ešte väčšie množstvo.  Zem sa prehriala o viac ako 10 stupňov, na póloch stúpla priemerná teplota viac ako o 20 stupňov celzia. Zaniklo skoro všetko zelené, narušila sa „výroba“ kyslíka ako na povrchu tak aj v moriach. Obsah kyslíka v atmosfére poklesol vo veľmi krátkej dobe z 30% na asi 10%. Toto bola príčina veľkého vymierania druhov, ktoré sa nedokázali prispôsobiť tak radikálnej zmene atmosféry. Predpokladá sa vyhynutie 77 až  96% všetkých vodných aj suchozemských druhov. Obdobie so znížený obsahom kyslíka trvalo skoro 100 miliónov rokov. Zem aj moria zostali vyprahnuté a skoro bez života. ( Permské vymieranie) V tomto období bol na planéte jediný kontinent PANGEA, ktorý pretrvával aj počiatkom TRIASu.Asi pred 150 miliónmi rokov sa podiel kyslíka v atmosfére začal zvyšovať,začína sa veľký rozvoj plazov a cicavcovitých  plazov. Rozvoj dinosaurov umožnili tzv. dýchacie vaky, ktoré pomáhajú dvojsmernému zásobovaní tela kyslíkom ( ako u dnešných vtákov, tí využívajú tento pozostatok od dinosaurov a ich respiračný systém je až 3x efektívnejší ako náš- cicavcov. Umožňuje neustále zásobovanie tkaniva kyslíkom pri nádychu aj výdychu).  Preto mohli pri následnom zvyšovaní hladiny kyslíka v atmosfére aj moriach plazy explodovať svojim vývojom až do obrovských dinosaurov. Cicavcom sa vyvinula bránica a upravil sa hrudný kôš, čo zvýšilo efektivitu dýchania, vyvinuli sa na živorodých, kde zásobovanie kyslíkom mláďaťa je zabezpečené v tele matky a bolo teda dokonalejšie ako u vajcorodých cicavcov, kde mláďa po vyliahnutí bolo odkázané na svoje dýchacie orgány. Počas JURY( 199-135 mil rokov) sa rozpadá Pangea na dva kontinenty, Gondwanu a Lauraziu, atmosféra je teplá a veľmi vlhká, aj v polárnych oblastiach rastú lesy. Podiel kyslíka sa zvyšuje , z malých preživších plazov sa stávajú obrovské dinosauri, z malých s a vyvinuli vtáky a ovládli vzduch. súš je celá zalesnená, pokračuje boom vývoja druhov rastlín aj živočíchov.

Toto vedci vedia dávno a je to potvrdené aj skúmaním geologických vrstiev zeme. Preto ma zarazil dnešný blog pána Bednára, ktorého inak čítam veľmi rád.

Môže sa veľké vymieranie druhov zopakovať?. Samozrejme že áno, nemáme k tomu ďaleko. Namiesto veľkého výbuchu sopiek k tomu prispieva ľudská činnosť. Obrovské odlesňovanie povrchu zeme znižuje schopnosť výroby kyslíka, rovnako aj malý ohrev morí ničí riasy, ktoré taktiež vyrábajú kyslík a udržujú globálnu teplotu mora v určitom rozmedzí. Ak však prekročíme určitú hranicu, nastane opakovanie procesu spred asi 250 milionov rokov a tento proces bude ľudstvom nezastaviteľný. Lebo aj v hĺbke oceánov aj v zamrznutej pôde Sibíri  je obrovská koncentrácia zmrznutého metánu, ktorý pri svojom hromadnom uvoľnení môže spôsobiť veľký skleníkový efekt ako pri PERMSKOM vymieraní , vtedy to zapríčinilo ohriatie oceánov asi o dva stupne celzia…

Veľmi teplé až rekordne teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom trvá už dlhší čas dobu najmä v Arktíde, aj o vyše 3 °C nad DP 1901-2000 v celej Arktíde v priemere, miestami aj o vyše 10 °C nad mesačným dlhodobým priemerom (DP). Relatívne teplo bolo v zime 2016/2017 aj na iných miestach severnej pologule. Mesiace XII.2016 až II.2017 boli na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 1,5 °C teplejšie ako DP z obdobia 1901-2000, rok 2016 bol tam tiež rekordne teplý, asi o 1,6 °C nad DP 1901-2000, oceány boli na severnej pologuli už od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1901-2000, čo je rekord od začiatku pozorovaní (v roku 2016 to bolo v priemere o 0,9 °C nad DP 1901-2000).

Jedným z najsledovanejších  javov je sledovanie oceánskeho prúdenia  El NIŇO. Je to periodicky sa opakujúca odchýlka v systéme morského prúdenia v Pacifiku, keď sa výrazne zvyšuje prísun povrchovej teplej vody smerom od západnej časti Tichého oceánu k západnému pobrežiu Južnej Ameriky. El Niño je predovšetkým chápaný ako klimatický fenomén, ktorý ovplyvňuje veľkú oblasť klímy na zemi. Najpriamejší je jeho dopad na atmosféru v tropickom a subtropickom pásme vo východnom Pacifik, ale aj Európe.

Takže malým ohriatím oceánu , môžeme spustiť pre ľudstvo nezvratný proces. Zem si poradí, ľudstvo v dnešnej podobe by asi neprežilo.