Pohľad z bufetu

ZSSR aj USA vstúpili do druhej svetovej vojny ako jej účastníci až po napadnutí ich území, ZSSR 22 júna 1941 a USA 7. decembra 1941 po napadnutí Peral Harboru Japonskom. USA bojovali len v Tichomorí a nie v Európe, tam si počkali na obrat vo vojne, kde pri Moskve ( oktober 41- január 42) zastavili sovieti Nemcov a začala sa fronta hýbať smer západ. Dňa 1. januára 1942 bola vo Washingtone podpísaná Deklarácia Spojených národov, ktorá formálne vytvorila protihitlerovskú koalíciu. Tento dokument bol kľúčovým momentom pre zjednotenie síl proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom počas druhej svetovej vojny.

Hlavné body deklarácie:

1. Spoločný boj proti Osi – Signatári sa zaviazali použiť všetky svoje vojenské a ekonomické zdroje proti nacistickému Nemecku, fašistickému Taliansku a Japonsku.

2. Žiadny separátny mier – Žiadna krajina nesmie uzavrieť mier s nepriateľskými štátmi bez vzájomnej dohody.

3. Podpora Atlantickej charty – Signatári potvrdili zásady Atlantickej charty (1941), vrátane práva národov na sebaurčenie a odporu proti agresii.

Teheránska konferencia   bolo vôbec prvé stretnutie hlavných predstaviteľov ZSSR, USA a Spojeného kráľovstva počas druhej svetovej vojny. Stretnutie Josifa Visarionoviča Stalina , Franklina Delano Roosevelta a Winstona Churchilla (takzvanej Veľkej trojky) sa konalo 28. novembra – 1. decembra 1943 v iránskom hlavnom meste Teheráne.

Základnou otázkou, o ktorej sa rokovalo bolo otvorenie druhého frontu na západe ( otvorený 6. júna 1944) , Na stretnutí sa okrem iného prerokovali otázky, ktoré sa týkali povojnového usporiadania strednej a východnej Európy.

Konferencia v Jalte na Kryme bola v dňoch 4. – 11. februára 1945.   Všetky rozhodnutia konferencie sa zaoberali dvoma otázkami.

Najprv bolo potrebné na území, nedávno okupovanom treťou ríšou, načrtnúť nové štátne hranice. Zároveň bolo potrebné ustanoviť neformálne, ale všeobecne uznávané všetkými stranami, ohraničujúce hranice medzi sférami vplyvu spojencov – záležitosť, ktorá sa začala na teheránskej konferencii.

Po druhé, spojenci si uvedomili, že po zmiznutí spoločného nepriateľa by vynútené zjednotenie Západu a ZSSR stratilo akýkoľvek význam, a preto bolo potrebné vytvoriť postupy, ktoré zaručia nemennosť hraníc  vyznačených na mape sveta.

Studená vojna začala ešte skôr , ako zaschol atrament na podpise kapitulácie Nemecka a spojencov na papieri.

V roku 1945 došlo k dvom kapituláciám Nemecka, ktoré oficiálne ukončili druhu svetovú vojnu v Európe:

1. Kapitulácia v Remeši (7. mája 1945)

   • Podpísaná 7. mája 1945 v Remeši (Francúzsko) v sídle vrchného veliteľa spojeneckých síl Dwighta D. Eisenhowera.

   • Nemecký generál Alfred Jodl podpísal bezpodmienečnú kapituláciu všetkých nemeckých síl.

   • Kapitulácia mala nadobudnúť platnosť 8. mája o 23:01.

   • Sovietsky zväz však trval na opakovaní ceremónie v Berlíne, pretože považoval remešskú kapituláciu za predbežnú dohodu.

2. Kapitulácia v Berlíne (8./9. mája 1945)

   • Podpísaná 8. mája o 22:43 (stredoeurópskeho času), ale oficiálne nadobudla platnosť 9. mája o 00:01 podľa moskovského času.

   • Ceremónia sa konala v Berlíne za prítomnosti sovietskeho maršala Georgija Žukova.

   • Kapituláciu podpísal nemecký poľný maršal Wilhelm Keitel za prítomnosti zástupcov USA, Veľkej Británie a Francúzska.

   • Táto kapitulácia sa považuje za definitívny koniec vojny v Európe.

V Sovietskom zväze a neskôr v postsovietských štátoch sa 9. máj slávi ako Deň víťazstva nad nacistickým Nemeckom, kým západné krajiny oslavujú koniec vojny 8. mája.

Akt vojenskej kapitulácie Nemecka

(Remeš, 7. máj 1945 – 02:41 hod.) hlavné body textu:

1. My, nižšie podpísaní, konajúc v mene Nemeckého vrchného velenia, bezpodmienečne kapitulujeme všetky ozbrojené sily Nemecka na zemi, na mori a vo vzduchu, vrátane všetkých jednotiek pod nemeckým velením, Najvyššiemu veliteľovi spojeneckých expedičných síl a súčasne Sovietskemu vrchnému veleniu.

2. Nemecké vrchné velenie okamžite vydá rozkazy všetkým nemeckým vojenským, námorným a leteckým veliteľom, aby zastavili všetky bojové operácie dňa 8. mája 1945 o 23:01 hod. stredoeurópskeho času, a zostali na svojich pozíciách.

3. V prípade neuposlúchnutia týchto rozkazov budú zodpovedné osoby potrestané.

4. Tento akt kapitulácie neobmedzuje platnosť všeobecnej kapitulácie, ktorú nahradí akýkoľvek iný dokument, vydaný Spojencami alebo v ich mene.

Podpísaní:

• Za Nemecko: Generálplukovník Alfred Jodl (Nemecké vrchné velenie)

• Za Spojencov: Generál Walter Bedell Smith (zástupca Eisenhowera)

• Ako svedok: Generál François Sevez (Francúzsko)

Dôležité poznámky:

• Sovietsky zväz (reprezentovaný generálom Ivanom Susloparovom) bol prítomný, ale nemal oficiálne poverenie od Stalina, preto bola kapitulácia v Berlíne (8./9. mája) opakovaná pod väčšou kontrolou ZSSR.

• Text bol napísaný v angličtine, nemčine a francúzštine, pričom anglická verzia bola považovaná za záväznú.

Originál dokumentu je uložený v Národnom archive USA vo Washingtone. Ak potrebujete presné znenie v angličtine, môžem ho poskytnúť.

Text Berlínskej kapitulácie (8. máj 1945), podpísanej v noci z 8. na 9. mája 1945, bol oficiálnym dokumentom, ktorý definitívne ukončil boje na európskom bojisku v druhej svetovej vojne. Tu je jeho hlavný obsah v preklade do slovenčiny:

Akt bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka

*(Berlín-Karlshorst, 8. máj 1945 – 22:43 hod. stredoeurópskeho času, účinnosť od 9. mája 00:01 moskovského času)*

1. My, nižšie podpísaní, konajúc v mene Nemeckého vrchného velenia, vyhlasujeme bezpodmienečnú kapituláciu všetkých ozbrojených síl na zemi, na mori a vo vzduchu, ktoré sú v súčasnosti pod nemeckým velením, Vrchnému veliteľovi spojeneckých expedičných síl a súčasne Najvyššiemu veliteľovi vojsk Sovietskeho zväzu.

2. Nemecké vrchné velenie okamžite vydá rozkazy všetkým nemeckým ozbrojeným silám, aby zastavili všetky bojové operácie dňa 8. mája 1945 o 23:01 hod. stredoeurópskeho času a odložili zbrane.

3. V prípade, že nemecké jednotky alebo velitelia nebudú postupovať podľa tejto kapitulácie, budú Sovietske a spojenecké velenie vykonávať prísne tresty.

4. Tento akt kapitulácie je považovaný za konečný a nenahraditeľný žiadnym iným dokumentom.

• Za Nemecko:

  • Generálpolní maršal Wilhelm Keitel (nemecké pozemné vojsko)

  • Admirál Hans-Georg von Friedeburg (nemecké námorníctvo)

  • Generálplukovník Hans-Jürgen Stumpff (nemecké letectvo)

• Za Spojencov:

  • Maršal ZSSR Georgij Žukov (Sovietsky zväz)

  • Maršal Arthur Tedder (Veľká Británia, zástupca Eisenhowera)

  • Generál Carl Spaatz (USA)

  • Generál Jean de Lattre de Tassigny (Francúzsko)

Dôležité fakty:

• Kapitulácia v Berlíne bola opakovaná na žiadosť Stalina, ktorý neuznal Remešskú kapituláciu (7. mája) ako dostatočnú, lebo bola porušená zásada z „Deklarácie spojených národov – Žiadny separátny mier – Žiadna krajina nesmie uzavrieť mier s nepriateľskými štátmi bez vzájomnej dohody.“

• Sovietsky zväz trval na tom, aby sa ceremónia konala v Berlíne, ktorý bol pod kontrolou Červenej armády.

• Kvôli časovému posunu (moskovský čas +1 hod.) sa v ZSSR a neskôr v postsovietskych krajinách 9. máj slávi ako Deň víťazstva.

Originál dokumentu je uložený v Centrálnom archíve Ministerstva obrany Ruskej federácie.

Takto „Západní spojenci“ ukázali, že vtedajšie ZSSR NIE JE PRE NICH PARTNEROM! Obišli jeho účasť pri akte kapitulácie a vynechali aj ruský jazyk , čím ukázali, že ONI sú hlavnými mocnosťami, ktoré porazili Tretiu ríšu. Opakovanie podpisu kapitulácie podľa mňa, bolo predzvesťou „studenej vojny“ ktorá sa onedlho rozpútala medzi spojencami protihitlerovskej koalície a trvá v podstate dodnes okrem mierneho oteplenia po rozpade „Sovietskeho bloku socialistických krajín a samotného ZSSR na konci 80tych a začiatkom 90tych rokov 20.storočia. Z tohto pohľadu je Rusko Ukrajinská vojna len pokračovaním konfliktu východ-západ, ktorý neskončil ani po konci II.WW v Európe. V kontexte dejín 20 storočia je smiešne hovoriť, že napadnutie Ukrajiny Ruskom je ničím nevyprovokovaný akt porušenia medzinárodného práva, ktorý začal zabratím Krymu v roku 2014.

Je to len pokračovaním konfliktu, ktorý nebol vyriešený v roku 1945 a vlečie sa dodnes. Je načase ho ukončiť a tak zabezpečiť konečne v Európe mierové spolunažívanie, pri vzájomne výhodných obchodných vzťahoch. Fakt, že USA sa ukázali ako ekonomický protivník a začali sa otvorene správať voči starému kontinentu agresívne. Zničili nám touto poslednou vojnou energeticko ekonomické vzťahy a spolupráce medzi Ruskou a ostatnými štátmi Európy, pod zámienkou zrušenia surovinovej a energetickej závislosti na Rusku nás prinútili byť závislí na nich, na USA. Pritom oni si teraz UKRADLI zdroje Ukrajiny pre seba, čím dali jasne najavo o čo v tejto vojne ide.. IDE O ZDROJE a oslabenie Ruska spolu s EU, čo sa úplne podarilo.

Pripomíname si ukončenie IIWW v Európe a porážku fašistického Nemecka a jeho spojenca Talianska. Mali yb sme konečne uzavrieť dejinnú kapitolu vojen nastolením mieru aj na Ukrajine a začať budovať spoločný Európsky dom suverénnych štátov, ktoré spoločne chcú prosperovať….