Pohľad z bufetu

Ospievaný básnikmi, prisúdený milencom, pozorovaný od praveku. To je náš súputnik Mesiac. Je približne guľatý a tvorený horninami, pričom obe vlastnosti sú u iných mesiacov v slnečnej sústave pomerne vzácne. Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou je 384 403 km, mierne sa však mení v dôsledku jeho eliptickej dráhy. Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov, čo predstavuje asi štvrtinu priemeru Zeme. Vďaka relatívne veľkému rozmeru (je piatym najväčším spomedzi stoviek známych mesiacov slnečnej sústavy) a blízkosti k Zemi je okrem Slnka jediným vesmírnym telesom, ktoré možno vidieť voľným okom ako kotúčik a dokonca rozoznávať najväčšie útvary na jeho povrchu. Je to snáď najpozorovanejší objekt na oblohe a vieme o ňom veľmi veľa. Má zvláštnosť v pohybe, otočí sa 1 x za 29,5 dňa okolo zeme aj okolo svojej osi. Preto je k zemskému povrchu obrátený vždy jednou stranou, tá odvrátená dlho zostávala pre ľudstvo záhadou. Pozorný pozorovateľ môže zo zeme uvidieť aj asi 6% odvrátenej strany mesiaca, vďaka javu ktorý sa nazýva LIBRÁCIA(kývanie sa zo strany na stranu a zhora nadol) Tento nepatrný pohyb vzniká vďaka dvom osiam otáčania mesiaca okolo vlastnej osi a okolo zeme. Nie sú totožné a preto nám mesiac po okrajoch ukazuje aj kúsky odvrátenej strany. Najlepšie ju vidno podľa zmeny polohy svetlých kráterov Tycho a Clavius ktoré vidíme v našej zemepisnej polohe vpravo dolu až úplne na juhu.

Prvé teleso vyrobené človekom sa dostalo do vesmíru 4.októbra 1957, Sputnik 1, jeho rádio signál mohol zachytiť na zemi ktokoľvek. Prvý pokus vyslať vedeckú sondu na mesiac urobili Američania s Pioneer 0, ktorú vypustili na rakete Thor-able 17.augusta 1958. Výbuch nosnej rakety vo výške 16 km asi v 77 sekunde letu túto misiu znemožnil.

Technicky je obrovský rozdiel poslať niečo na obežnú dráhu zeme a mimo nej. Na obežnú dráhu musia motory prekonať prvú kozmickú rýchlosť, teda udeliť prvú kozmickú rýchlosť nad 7,9 km/sek. Na odpútanie sa od obežnej dráhy zeme treba však dosiahnuť druhú kozmickú rýchlosť nad 11,2 km/sek( zo zeme) Z mesiaca je to 2,3 km/sek, pre opustenie slnečnej sústavy  pre Jupiter 59,6 kms-1, pre Slnko 617,3 kms-1. 3. kozmická rýchlosť – rýchlosť potrebná k úniku z gravitačného pôsobenia Slnka. K odletu z miest obežnej dráhy Zeme je potrebná rýchlosť 42,1 kms-1, dá sa však využiť obežná rýchlosť planéty Zem, tá je 29,8 kms-1. Potrebná dodatočná rýchlosť tak klesne na 12,4 kms-1. Raketa však musí prekonať gravitačné pole Zeme. Tretia kozmická rýchlosť je preto 16,7 kms-1 pri štarte zo zemského povrchu (tak sa udáva najčastejšie), prípadne 13,8 kms-1 pre odlet z vyčkávacej dráhy okolo Zeme.

Späť k tomu mesiacu. Prvý pokus ZSSR o vyslanie sondy na povrch mesiaca sa uskutočnil 2. januára 1959 vypustením sondy Luna 1. 205kg teleso malo trafiť mesiac, no nepodarilo sa. Nosná raketa dosiahla o niečo vyššiu rýchlosť a sonda preletela 6700km okolo stredu mesiaca a stala sa prvou umelou obežnicou slnka. V tie doby nevedeli riadiť kozmické aparáty, len vypočítali dráhu a podľa toho vypustili objekt, ktorého dráhu nemohli počas letu korigovať. Sovieti toto predsa nemohli prehlásiť za neúspech, prispôsobili sa a nazvali teleso prvá umelá planétka slnka MEČTA( túžba). Na druhý pokus už trafili Mesiac a Luna 2 spadla na jeho povrch v oblasti zálivu lunnika v Mori Dažďov rýchlosťou asi 2km/sek, nevedeli ešte totiž brzdiť tieto telesá. Na jeho palube bol tzv Erb ZSSR, guľa s päťuholníkových plieškov s erbom ZSSR, ktoré sa pri náraze rozsypali v mieste dopadu a čakajú na svoje vyzdvihnutie. Luna 3 ktorá vzlietla 4. októbra 1959 priletela na obežnú dráhu mesiaca a odfotografovala odvrátenú stranu mesiaca. Vtedy sa používal celuloidový film, ktorý bol vyvolaný priamo na palube klasickým mokrým spôsobom, „oskenovaný na pozitív“ a obrázky sa odoslali rádio signálom na zem, kde boli fotografie skúmané. Fotila asi 40 minút. Rusi mali v tej dobe nedostatočne kvalitné filmy a tak použili korisť z amerických prieskumných balónov, ktoré v období studenej vojny v hojnom počte lietali nad ZSSR. Zo zostrelených balónov vytiahli film Kodak a ten použili do fotoaparátu v sonde LUNA 3. Tá po oblete mesiaca sa vrátila k Zemi, kde zhorela v atmosfére 20.apríla 1960. Po týchto začiatkoch boli vyslané rôzne prieskumné sondy, vozidlá a aj človek v programe Apollo ( USA) na povrch mesiaca,. Čínsky lunárny program začal asi v roku 2012 a úspešne pokračuje, v roku 2024 z odvrátenej strany mesiaca priviezli Číňania vzorky horniny , vyfotografovali povrch s rozlíšením asi 5m a do roku 2030 sa chystajú vyslať opäť ľudí na mesiac s cieľom urobiť na ňom obývateľnú základňu.

Ako som spomínal pri kozmických rýchlostiach, sen o nástupnej stanici Mesiac pre dobíjanie vesmíru sa pomaličky stáva skutočnosťou. Lebo z jeho povrchu je energeticky omnoho jednoduchšie prekonať druhú kozmickú rýchlosť pre prieskum slnečnej sústavy a tretiu kozmickú na cestu mimo slnečnej sústavy. USA sa sústredili na Mars, Čína na mesiac. Preteky o dobíjanie vesmíru pokračujú od roku 1957 dodnes.