Pohľad z bufetu

Mám rád kráčať len tak z nohy na nohu s hlavou plnou myšlienok,

snov a plánov na zajtrajšok, či budúce leto.

Pozerať cez ľudí vdiaľ,

počúvať šum vetra naháňajúceho sa v pustých korunách spiacich stromov.

Mám rád šepot nevyslovených slov,

či len záblesk myšlienok bez kontextu.

Noha pred nohu, cez kaluže sĺz ľudstva,

po trávniku posiatom kvetmi úsmevov, šťastných splnených prianí.

Len tak ísť vpred a nikam, krok za krokom, vetu za vetou.

Či má cesta zmysel nám sama ukáže až na svojom konci.

Keď prestaneme kráčať a myslieť,

ostatní povedia, či mala naša cesta význam.

Cieľom je cesta a nie jej koniec, ten je len jej zavŕšením..

Mám rád, keď ma cesta vedie niekam…