Pohľad z bufetu

Hypersonic Weapons: Background and Issues for Congress

R45811 February 13, 2023 Kelley M. Sayler Analyst in Advanced Technology and Global Security

Tento článok považujem za informatívny, kde je zhrnutie ako to vidia za morom, a ako vlastne je drahé udržať krok s Čínou a Ruskom, ktoré v tejto oblasti napredujú veľmi rýchlo. Nie sú tam žiadne propagandistické hlúposti , ktoré by mali oslavovať alebo zatracovať jednu zo strán. Sú to pragmatické informácie, ktoré boli autorom použité, aby mali v Kongrese aj Senáte USA informácie, ktoré im majú pomôcť pri rozhodovaní.

ÚVOD do problematiky:
Niekoľko krajín vyvíja hypersonické zbrane, ktoré lietajú rýchlosťou najmenej Mach 5 ( najmenej päťkrát rýchlejšie ako zvuk )

Existujú dve základné kategórie hypersonických zbraní:
 Hypersonické kĺzavé prostriedky (HGV) sa vypúšťajú z rakety a potom kĺžu na cieľ

 Hypersonické riadené strely sú poháňané vysokorýchlostnými, motormi pracujúcimi s atmosférickým vzduchom a palivom resp.“scramjets“. Na rozdiel od balistických rakiet hypersonické zbrane nesledujú balistickú trajektóriu a môžu manévrovať na ceste k svojmu cieľu. Ako povedal bývalý podpredseda Zboru náčelníkov štábov a generál John Hyten, bývalý veliteľ strategického velenia USA, ako bývalý podpredseda Zboru náčelníkov štábov a veliteľ strategického velenia USA, hypersonické zbrane by mohli umožniť „pohotové údery na veľké vzdialenosti proti vzdialeným, chráneným a/alebo časovo kritickým hrozbám [ako sú strely s plochou dráhou letu], keď iné sily nie sú k dispozícii, sú odmietnuté prístup alebo nie sú uprednostňované.“ Konvenčné hypersonické zbrane využívajú len kinetickú energiu, na ničenie nechránených cieľov alebo potenciálnych podzemných zariadení. Hypersonické zbrane by mohli predstavovať výzvu pre detekciu a obranu vzhľadom na ich rýchlosť, manévrovateľnosť a nízku hladinu letovej výšky. Napríklad pozemné radary nedokážu odhaliť hypersonické až do neskorej fázy letu zbrane.

Obrázok 1 znázorňuje rozdiely podmienok práce pozemných radarov, ktoré sú schopné zachytiť balistické rakety v porovnaní s hypersonickými klznými prostriedkami.

Toto oneskorené zistenie skracuje časový rámec pre rozhodovacie orgány, ktoré posudzujú svoju reakciu obranného systému na zachytenie útočiacej zbrane – čo potenciálne umožňuje len
jediný pokus o zachytenie. Okrem toho predstavitelia americkej obrany uviedli, že tak pozemné, ako aj súčasné vesmírne sú nedostatočné na detekciu a sledovanie hypersonických zbraní, pričom bývalý USD(R&E) Griffin uviedol, že „hypersonické ciele sú 10 až 20-krát slabšie ako tie, ktoré majú USA k dispozícii ktoré bežne sledujú satelity na geostacionárnej obežnej dráhe.“
Niektorí analytici navrhli, že vrstvy senzorov umiestnené vo vesmíre – integrované so systémami sledovania a riadenia paľby na nasmerovanie vysokovýkonných alebo zbrane so sústredenou energiou – by teoreticky mohli predstavovať životaschopné možnosti použiteľné proti hypersonickým zbraniam v budúcnosti. V revízii protiraketovej obrany z roku 2019 sa uvádza, že „takéto senzory využívajú veľkú oblasť viditeľnú z vesmíru na zlepšenie sledovania a potenciálne zameriavanie pokročilých hrozieb vrátane HGV a hypersonických manévrujúcich rakiet.
Iní analytici spochybňujú cenovú dostupnosť, technologickú uskutočniteľnosť a/alebo užitočnosť obrany proti hypersonickým zbraniam. Ako vysvetľuje fyzik a jadrový expert James Acton, „systémy bodovej obrany, a najmä [Terminal High-Altitude Area Defense (THAAD)], by mohli byť prispôsobené na boj s hypersonickými strelami. Nevýhodou týchto systémov je, že môžu brániť len malé oblasti. Na obranu celého kontinentálneho územia Spojených štátov by ste potrebovali neúnosný počet batérií THAAD.“ Okrem toho niektorí analytici tvrdili, že súčasná architektúra velenia a riadenia Spojených štátov by nebola schopná „spracúvať údaje dostatočne rýchlo na to, aby dokázala reagovať na prichádzajúcu hypersonickú hrozbu a neutralizovať ju“. Ďalšie informácie o hypersonickej protiraketovej obrane nájdete v CRS In Focus IF11623,
Hypersonic Missile Defense: Issues for Congress, autor: Kelley M. Sayler).

Spojené štáty
Ministerstvo obrany (DOD) v súčasnosti vyvíja hypersonické zbrane v rámci námorníctva
Spojené štáty] budú schopné bojovať a vyhrávať vojny budúcnosti.“ Podobne aj Dvojstranná správa pracovnej skupiny pre budúcnosť obrany Výboru pre ozbrojené služby Snemovne reprezentantov uvádza, že hypersonické zbrane by mohli pre Spojené štáty v nasledujúcich rokoch predstavovať výzvu.

Programy
Na rozdiel od programov v Číne a Rusku majú byť americké hypersonické zbrane konvenčne vyzbrojené. V dôsledku toho budú americké hypersonické zbrane pravdepodobne vyžadovať väčšiu presnosť a budú viac technicky náročnejšie na vývoj ako čínske a ruské systémy s jadrovými zbraňami. V skutočnosti, podľa jedného z expertov by „klzák s jadrovou výzbrojou bol účinný, keby mal 10 alebo dokonca 100 krát menej presný [ako konvenčne vyzbrojený klzák]“ kvôli účinkom jadrového výbuchu. Podľa správ z otvorených zdrojov Spojené štáty vykonávajú výskum, vývoj, testovanie, a vyhodnocovanie (RDT&E) viacerých útočných hypersonických zbraní a hypersonických zbraní. vrátane nasledujúcich programov :
 US Navy-Conventional Prompt Strike (CPS);
 U.S. Navy-Offensive Anti-Surface Warfare Increment 2 (OASuW Inc 2), tiež
známy ako hypersonický letecký OASuW (HALO);
 U.S. Army – Hypersonická zbraň dlhého dosahu (LRHW);
 Vzdušné sily USA – AGM-183 Air-Launched Rapid Response Weapon (ARRW,
vyslovuje sa „šíp“);

Americké námorníctvo
V memorande z júna 2018 ministerstvo obrany oznámilo, že námorníctvo bude viesť vývoj
Spoločné hypersonické klzné teleso na použitie vo všetkých službách. Kĺzné teleso sa prispôsobuje z armádneho prototypu bojovej hlavice Mach 6, Alternate Re-Entry System. Námorníctvo (Conventional Prompt Strike – CPS) očakáva spojenie kĺzavého telesa s urýchľovacím systémom, aby sa vytvoril spoločný systém AUR (All Up Round), ktorý bude používať námorníctvo aj armáda. Prvá skúška AUR, ktorý sa uskutočnila v júni 2022, skončil neúspechom. Podľa rozpočtových dokumentov námorníctva na rok 2023 má námorníctvo v úmysle vykonať testy na podporu nasadenia CPS na torpédoborcoch triedy Zumwalt do roku 2025.Hoci predstavitelia námorníctva už skôr upozornili na plány dosiahnuť „obmedzenú operačnú schopnosť“ ponoriek triedy Ohio už v roku 2025 a na ponorkách triedy Virginia do roku 2028, ako aj nakoniec nasadiť do prevádzky hypersonické zbrane na torpédoborcoch triedy Burke, takéto plány sa v rozpočte na rok 2023 neodrážajú. Námorníctvo žiada 1,2 miliardy dolárov na CPS RDT&E na rok 2023 – zníženie o 1,5 miliardy dolárov. USD v porovnaní so žiadosťou na rok 2022 a o 120 miliónov USD v porovnaní s rozpočtom na rok 2022. Námorníctvo vyvíja aj ofenzívny protipovrchový bojový systém Increment 2 (OASuW Inc 2), známeho aj ako hypersonický vzdušný OASuW (HALO) – nový začiatok vo FY2023. Hoci bolo o programe zverejnených len málo podrobností, HALO bude pravdepodobne kompatibilný. Námorníctvo požaduje 92 miliónov dolárov na RDT&E pre HALO v roku FY2034.

FY je fiškálny( rozpočtový ) rok, nie je totožný s kalendárnym.

Armáda USA
Očakáva sa, že armádny program Long-Range Hypersonic Weapon (LRHW) bude spájať spoločné
s urýchľovacím systémom námorníctva. Systém má mať dosah viac ako 1 725 míľ a „poskytnúť armáde prototyp strategického útočného zbraňového systému na ničenie cieľov A2/AD, potlačiť protivníkovu paľbu dlhého dosahu a zapojiť sa do ďalších bojov s vysokou návratnosťou/časom
citlivých cieľov.“ Armáda požaduje na program RDT&E 806 mil. USD v porovnaní s požiadavkou na rok 2023 – 394 miliónov USD viac v porovnaní s požiadavkou na rok 2022 a 380 miliónov USD v porovnaní s požiadavkou na rok 2022. rozpočtových prostriedkov na rok 2020.
V roku FY2023 plánuje nasadiť experimentálny prototyp a prejsť na program rekordný v štvrtom štvrťroku fiškálneho roka 2024 – časová os, ktorú predstavitelia armády označili za „veľmi, veľmi agresívnu“ a ktorá si bude vyžadovať, aby program podstúpil „veľké riziko“. 37 Armáda dodatočne požiadala o 249 miliónov dolárov na obstaranie pozemného podporného zariadenia LRHW vo FY2023.

Americké letectvo

AGM-183 Air-Launched Rapid Response Weapon má využiť technológiu DARPA Tactical Boost Glide na vývoj prototypu vzdušného hypersonického kĺzavého vozidla. schopné cestovať priemernou rýchlosťou 6,5 až 8 Mach na vzdialenosť približne 1 000 míľ. ARRW úspešne dokončilo skúšobný let v júni 2019. Potom zažilo tri po sebe nasledujúce zlyhania, kým v roku 2022 dokončilo tri úspešné letové testy, Najnovšia letová skúška vykonaná v decembri 2022 bola prvou skúškou úplného prototypu prevádzkyschopného ARRW.41 Vzdušné sily opakovane posúvali časový plán pre ARRW a teraz uvádza, že ARRW by mohlo byť funkčné „už na jeseň 2023. “ Letectvo požadovalo 115 miliónov USD na ARRW RDT&E vo fiškálnom roku 2023 – 123 miliónov dolárov v rámci žiadosti vo fiškálnom roku 2022 a 204 miliónov dolárov v rámci rozpočtových prostriedkov vo fiškálnom roku 2022. Okrem toho letectvo požadovalo 47 miliónov dolárov za ARRWARRW obstarávanie v roku 2023; predstavitelia vzdušných síl však uviedli, že predložia žiadosť o preprogramovanie s cieľom presunúť tieto finančné prostriedky na ARRW RDT&E. Vo februári 2020 vzdušné sily oznámili, že zrušili druhú hypersonickú zbraň
Hypersonic Conventional Strike Weapon (HCSW), ktorý mal využívať spoločný klzný prostriedok a nosný systém, z dôvodu rozpočtových tlakov, ktoré ho prinútili vybrať si medzi ARRW a HCSW. Vtedajší šéf akvizície vzdušných síl Will Roper vysvetlil, že ARRW bol vybraný, pretože bol pokročilejší a poskytoval vzdušným silám ďalšie možnosti. „[ARRW] je menší, môžeme ich niesť dvakrát toľko na B-52 a konkurenčný typ, a môže byť použitý aj z F-15,“ .
Vysokopostavený predstaviteľ vzdušných síl odvtedy poznamenal, že B-52 by potenciálne mohol niesť štyri ARRW. Nakoniec, v roku 2022 vzdušné sily spustili projekt Hypersonic Attack Cruise Missile (HACM) program na vývoj hypersonickej riadenej strely, ktorý integruje letectvo a technológie DARPA. Niektoré správy naznačujú, že HACM sa má odpaľovať z bombardérov
aj zo stíhacích lietadiel, pričom jeden z vysokých predstaviteľov vzdušných síl uviedol, že lietadlo B-52 by mohlo potenciálne niesť 20 HACM alebo viac. Podľa vzdušných síl „schopnosť realizovať vývoj HACM je podmienená plne financovaným a úspešným úsilím o vývoj predošlých spôsobilostí“. Vzdušné sily požadovali 317 miliónov USD na HACM v roku 2023, čo je viac ako 200 miliónov USD v roku 2022. USD v žiadosti a 190 miliónov USD v schválenom rozpočte na rok 2022.

Vzdušné sily sa tiež snažia získať informácie od priemyslu o programe Expendable Hypersonic AirBreathing Multi-Mission Demonstrator, ktorý je známy aj pod alternatívnym názvom Project Mayhem. Podľa hlavného riaditeľa pre hypersoniku Mikea Whitea „Projekt Mayhem má za cieľ preskúmať ďalší krok v tom, čo umožňuje priestor príležitostí v súvislosti s hypersonickými raketovými systémami“ a má byť schopný lietať „na podstatne väčšie vzdialenosti, ako je to, čo robíme dnes“. Mayhem má byť údajne väčšia ako ARRW a schopná niesť viacero užitočných nákladov pre rôzne súbory úloh.
DARPA
DARPA v spolupráci s leteckými silami pokračuje v testovaní taktického lietadla typu Boost Glide, ktoré má tvar klinu schopné letu rýchlosťou Mach 7+, ktorého „cieľom je vyvinúť a demonštrovať
technológií, ktoré umožnia budúce hypersonické kĺzavé systémy s taktickým doletom“.
55 TBG „bude tiež zvažovať sledovateľnosť, kompatibilitu a integráciu s vertikálnym štartom námorníctva“. System“ a plánuje sa jeho prechod na vzdušné sily aj námorníctvo. DARPA požiadala o 30 miliónov USD na TBG v roku 2023 – 20 miliónov USD v rámci žiadosti a rozpočtových prostriedkov na rok 2022. DARPA Operational Fires sa údajne snaží využiť technológie TBG na vývoj pozemného odpaľovacieho systému, ktorý umožní „moderným taktickým zbraniam preniknúť do moderného nepriateľského systému protivzdušnej obrany a rýchlo a presne zasiahnuť kritické ciele citlivé na čas obnovy“. Oper Fires dokončil svoj
prvú letovú skúšku v júli 2022. DARPA požiadala a získala 45 miliónov dolárov na technológie, ktoré umožnia vytvoriť účinnú a cenovo dostupnú hypersonickú raketu s plochou dráhou letu.“
Agentúra DARPA úspešne otestovala HAWC v marci a júli 2022 a v januári 2023 odpálením
strelu z bombardéra B-52.60 Hlavný riaditeľ pre hypersoniku Mike White uviedol, že
hypersonické strely s plochou dráhou letu, ako je HAWC, by boli menšie ako hypersonické klzné prostriedky a mohli by preto by mohli byť vypúšťané zo širšieho spektra platforiem. Hlavný riaditeľ White okrem toho uviedol že HAWC a iné hypersonické riadené strely by mohli ľahšie integrovať vyhľadávače, DARPA požiadala a dostala 10 miliónov dolárov na vývoj HAWC v roku
FY2022. DARPA žiadala 60 miliónov USD na projekt More Opportunities with HAWC (MOHAWC), tzv. MOHAWC, nástupca programu HAWC, na rok 2023.63 Podobne ako HAWC, aj MOHAWC sa snaží vyvinúť na použitie v budúcich hypersonických raketách s plochou dráhou letu.

Obrana proti hypersonickým raketám

Ministerstvo obrany investuje aj do spôsobilostí protihypersonických zbraní, hoci bývalý minister obrany (R&E) Michael Griffin uviedol, že Spojené štáty nebudú mať obranné kapacity proti
hypersonickým zbraniam najskôr do polovice roku 2020.66 V septembri 2018 sa v rámci protiraketovej obrany Agentúra (MDA) – ktorá v roku 2017 zriadila program hypersonickej obrany podľa oddielu 1687 NDAA na rok 2017 (H.Rept. 114-840) – zadala vypracovanie 21 bielych kníh s cieľom preskúmať možností hypersonickej protiraketovej obrany vrátane záchytných rakiet, hypersonických striel, laserových zbraní a systémov elektronického útoku. V januári 2020 MDA vydalo návrh žiadosti o prototyp návrhov na regionálny systém hypersonických obranných zbraní s kĺzavou fázou, ktorý je určený na zachytávanie ktorý mal byť nasadený v polovici 30. rokov 20. storočia; program však bol neskôr zrušený v prospech bližšieho Glide Phase Intercept (GPI). MDA sa snaží nasadiť regionálny, námorný GPI. Okrem toho MDA vyvíja v polovici až na konci roka 2020 hypersonické a nadzvukové balistického sledovacieho vesmírneho senzora (HBTSS), ktorý chce spustiť v marci 2023, v snahe s cieľom zlepšiť schopnosť agentúry zisťovať a sledovať prilietajúce rakety. MDA požiadalo o 89,2 USD na HBTSS v roku 2023; agentúra žiadala 225,5 milióna USD na hypersonickú obranu v roku USD na rok 2023 – v porovnaní so žiadosťou o 247,9 mil. USD na rok 2022 a 287,8 mil. DARPA napokon pracuje na programe s názvom Glide Breaker, ktorý „chce vyvinúť technológiu kritických komponentov na podporu ľahkého vozidla určeného na presné. DARPA požadovala 18 miliónov USD na projekt Glide USD v roku 2023, čo je viac ako 7 miliónov USD, ktoré boli požadované a pridelené v roku 2022.

Infraštruktúra
Podľa štúdie nariadenej zákonom o autorizácii národnej obrany na rok 2013 (P.L. 112-239) a ktorú vykonal Inštitút pre obranné analýzy (IDA), mali Spojené štáty 48 kritických hypersonických testovacích zariadení a mobilných prostriedkov v roku 2014 potrebných na dozrievanie
hypersonických technológií pre vývoj obranných systémov do roku 2030.Tieto špecializované
zariadenia, ktoré simulujú jedinečné podmienky vyskytujúce sa pri hypersonickom lete (napr. rýchlosť, tlak, zahrievanie), zahŕňali 10 pozemných hypersonických testovacích zariadení ministerstva obrany, 11 otvorených strelníc ministerstva obrany, 11 mobilných zariadení ministerstva obrany, 9 zariadení NASA, 2 zariadenia ministerstva energetiky (DOE) a 5 priemyselných alebo akademických zariadení. Vo svojom hodnotení amerických hypersonických testov a hodnotení z roku 2014 infraštruktúry IDA uviedla, že „žiadne súčasné zariadenie USA nemôže poskytovať plnohodnotné, časovo závislé, aerodynamické a tepelné zaťaženie počas letov potrebných na vyhodnotenie týchto charakteristík nad Mach 8.“ Od zverejnenia správy o štúdii v roku 2014 došlo k viacerým zmenám aerodynamické tunely umožňujúce testovanie Mach 5, zatiaľ čo Texas A&M University – v spolupráci s armádou Futures Command – stavia kilometer dlhý aerodynamický tunel pre rýchlosti Mach 10. Spojené štáty americké používa aj testovaciu strelnicu Royal Australian Air Force Woomera Test Range v Austrálii a Andøya

Rocket Range v Nórsku na letové testovanie. (Pre čiastočný zoznam amerických hypersonických testovacích prostriedkov a ich schopnosti, pozri prílohu.) Vo februári 2022 Úrad generálneho inšpektora DOD oznámil, že ukončil svoje dvojročné hodnotenie súčasných pozemných testovacích a hodnotiacich zariadení s cieľom určiť, či bude kapacita dostatočná na vykonanie plánovaného testovacieho plánu DOD; však DOD nie zverejnenie hodnotenia verejnosti. Podobne riaditeľ FY2022, Operational Test. Výročná správa hodnotenia (DOT&E) hodnotila dostatočnosť testu hypersonických zbraní v USA infraštruktúry.82 Správa DOT&E dospela k záveru, že „dodatočná modernizácia skúšobného dosahu rakiet je potrebné vynaložiť úsilie na podporu zvýšenia tempa testovania a vývoja nových schopnosti merať letový výkon hypersonických rakiet v čoraz komplexnejšom ohrození prostrediach.”Kongres pridelil 47,5 milióna dolárov USD(R&E) a DOT&E vo fiškálnom roku 2022 za hypersonická testovacia infraštruktúra; Kongres môže zvážiť, či budú potrebné dodatočné finančné prostriedky na riešenie odporúčaní DOT&E.

DOD údajne plánuje v najbližších rokoch rozšíriť hypersonickú testovaciu infraštruktúru. V januári

V roku 2019 námorníctvo oznámilo plány na reaktiváciu svojho štartovacieho testovacieho komplexu v China Lake, CA zlepšiť letecké štarty a možnosti testovania pod vodou pre konvenčný rýchly úder program. DOD tiež oznámil plánovanú výstavbu Multi-Service Advanced

Capability Hypersonics Test Bed (MACH-TB), ktorá má „zvýšiť domácu kapacitu pre

hypersonické letové testovanie a využitie viacerých komerčne dostupných nosných rakiet na prepravu hypersonického užitočného zaťaženia.“ Podľa hodnotenia vlády Accountability Office, DOD vyčlenila približne 1 miliardu dolárov na hypersonické zariadenie modernizácia od FY2015 do FY2024.87 Kongres tiež naďalej prejavoval záujem o infraštruktúru hypersonických zbraní. § 222

Rusko

Hoci Rusko skúmalo technológiu hypersonických zbraní už od 80. rokov, zrýchlilo svoje úsilie v reakcii na rozmiestnenie americkej protiraketovej obrany v Spojených štátoch a Európe a v reakcii na odstúpenie USA od Zmluvy o boji proti balistickým raketám v r

2001, Prezident Putin podrobne uviedol obavy Ruska, že „USA povoľujú neustále, nekontrolovaný rast počtu antibalistických rakiet, zlepšovanie ich kvality a vytváranie nové oblasti odpaľovania rakiet. Ak niečo neurobíme, nakoniec to bude mať za následok úplná devalvácia ruského jadrového potenciálu. To znamená, že všetky naše rakety môžu jednoducho byť zachytené a zničené.“ Rusko tak hľadá hypersonické zbrane, ktoré dokážu manévrovať, keď sa priblížia k ich cielom, ako zaručený prostriedok na preniknutie cez protiraketovú obranu USA a obnovenie jej pocitu

strategická stabilita.

Programy

Rusko realizuje dva programy hypersonických zbraní – Avangard a 3M22 Zirkon (resp.

Zirkón) – a údajne postavil Kindžal („Dýka“), manévrovaciu balistiku hypersonickú raketu vypúšťanú z lietadlôa( MiG-31)

Avangard je hypersonické kĺzavé vozidlo vypustené z medzikontinentálnej balistikckej

raketa (ICBM), ktorá jej dáva „efektívne ‚neobmedzený‘ dosah“. Správy uvádzajú, že Avangard je

v súčasnosti nasadený na SS-19 Stiletto ICBM, hoci Rusko plánuje nakoniec vypúšťať Avangard zo Sarmat ICBM. Sarmat je stále vo vývoji, aj keď bol úspešne testovaný

v apríli 2022 a nasadenie sa plánuje do konca roka 2022. 10 klzákov Avangardu na palube Sarmatu je reálna hrozba zavedenia do výžzbroje v septembri 2023.

Dvakrát bol úspešne testovaný 2016 a raz v decembri 2018, údajne dosiahli rýchlosť 20 Mach; však októbrový test z roku 2017 skončil neúspešne.

Okrem Avangardu Rusko vyvíja Zirkon, hypersonickú riadenú raketu odpaľovanú z lode.

schopnú letieť rýchlosťou 6 až 8 Mach. Zirkon je údajne schopný zasiahnuť pozemné aj námorné ciele. Podľa ruských spravodajských zdrojov má Zirkon maximálny dosah približne 625 míľ a môže byť odpálený z vertikálnych odpaľovacích systémov namontovaných na krížnikoch Admirál Nakhimov a Pyotr Veliky, korvety projektu 20380, projekt 22350 fregaty a ponorky triedy Project 885 Yasen, okrem iných platforiem. Tieto zdroje tvrdia že Zirkon bol úspešne vypustený z fregaty Projektu 22350 v januári, októbri a decembra 2020 a máji 2022 a z ponorky triedy Project 885 Yasen v októbri 2021. Rusko údajne nasadilo Zirkon na fregate projektu 22350 Union Gorshkov v januári 2023. Okrem toho Rusko postavilo Kinžal, manévrovaciu balistickú raketu odpaľovanú zo vzduchu, prestavaný je z rakety zem-zem Iskander. Rusko údajne vystrelilo Kinžala zo stíhacieho lietadla MiG-31 na Ukrajinu a dodatočne plánuje nasadiť raketu na stíhačku dlhého doletu Su-34 a strategický bombardér Tu-22M3, hoci pomalšie sa pohybujúci bombardér môže čeliť výzvam „zrýchlenie zbrane na správne parametre štartu.“

Najvyššia rýchlosť Kinžala je Mach 10 s dosahom až 1 200 míľ pri štarte z MiG- 31. Kindžal je údajne schopný manévrového letu, ako aj zasiahnuť pozemné a námorné ciele, nakoniec by mohli byť vybavené jadrovou hlavicou. Avšak, takéto tvrdenia pokiaľ ide o výkonnostné charakteristiky Kindžal, neboli verejne overené U.S. spravodajskými agentúrami a u viacerých analytikov sa stretli so skepticizmom.

Infraštruktúra

Rusko údajne vykonáva testovanie hypersonického aerodynamického tunela v Central Aero-Hydrodynamic Inštitút v Žukovskom a Khristianovičov inštitút teoretickej a aplikovanej mechaniky v Novosibirsku, testoval hypersonické zbrane na leteckej základni Dombarovskiy, Baykonur

kozmodróm a pohorie Kura.

Čína

Podľa Tonga Zhaa, člena Carnegie-Tsinghua Center for Global Policy, „väčšina

odborníci tvrdia, že najdôležitejším dôvodom uprednostniť vývoj hypersonických technológií [v

Číne] je nevyhnutnosťou čeliť špecifickým bezpečnostným hrozbám zo strany čoraz sofistikovanejších vojenských technológií USA“, ako je americká protiraketová obrana. Najmä čínska snaha o hypersonické zbrane, ako sú tie ruské, odzrkadľujú obavy, že by americké hypersonické zbrane mohli umožniť Spojeným štátom , aby vykonali preventívny, zničujúci útok na čínsky jadrový arzenál a podporu infraštruktúry. Rozmiestnenie protiraketovej obrany USA by potom mohlo obmedziť schopnosť Číny viesť a odvetný úder proti USA. Ako generál Terrence O’Shaughnessy, vtedajší veliteľ Severného velenia Spojených štátov amerických

(USNORTHCOM) a Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (NORAD), svedčili vo

Februári 2020 na vypočutí pred senátnym výborom pre ozbrojené sily, Čína „testuje

[jadrové] hypersonické kĺzavé vozidlo medzikontinentálneho doletu“, ktoré by mohlo uniknúť americkej protiraketovej obrane a varovnému systémy. Správy navyše uvádzajú, že Čína mohla testovať a HGV s jadrovým pohonom – vypustený raketou Long March – v auguste 2021. Na rozdiel od balistických rakiet, ktoré Čína predtým používala na odpálenie ťažkých nákladných nosičov, Dlhý pochod, frakčný orbitálny bombardovací systém (FOBS), vypustí na obežnú dráhu skôr, ako ŤNV sklesá z orbity k svojmu cieľu. To by Číne mohlo poskytnúť schopnosť globálneho úderu vo vesmíre a ďalej skrátiť čas na varovanie cieľa pred úderom. Čína tiež preukázala rastúci záujem o ruský pokrok v technológií hypersonických zbraní, ktorá len niekoľko dní po Rusku vykonala letové testy hypersonického kĺzavého vozidla (HGV).

Okrem toho správa z januára 2017 zistila, že viac ako polovica open-source

Čínskych dokumentov o hypersonických zbraniach obsahujú odkazy na ruské zbrojné programy. Toto by mohlo naznačovať, že Čína čoraz viac zvažuje použitie hypersonických zbraní v rámci regiónu. Niektorí analytici sa skutočne domnievajú, že Čína možno plánuje spojenie konvenčne vyzbrojené nosiče s balistickými raketami DF-21 a DF-26 s hypersonickými klzákmi.

Programy

Čína vykonala niekoľko úspešných testov DF-17, balistickej rakety stredného doletu

špeciálne navrhnuté na spúšťanie nosičov hypersonic zbraní. Americkí spravodajskí analytici odhadujú, že raketa má dosah približne 1 000 až 1 500 míľ a môže byť teraz nasadený. Čína tiež testovala medzikontinentálnej balistickej rakety DF-41, ktorá by mohla byť upravená na nosenie konvenčnej resp jadrových ťažkých nákladných hlavíc, podľa správy komisie Kongresu USA.

DF-41 tak „výrazne zvyšuje jadrovú hrozbu [čínskych] raketových síl pre Americké územie“

uvádza sa v správe. Čína testovala DF-ZF HGV (predtým označované ako WU-14) najmenej deväťkrát od roku 2014. Predstavitelia obrany USA údajne identifikovali dosah DF-ZF približne

1 200 míľ a uviedli, že bojová časť môže byť schopná vykonávať „extrémne manévre“

počas letu. Čína údajne dokončila a zaviedla DF-ZF v roku 2020. Podľa predstaviteľov obrany USA Čína v auguste 2018 úspešne otestovala aj prototyp hypersonického vozidla Starry Sky-2 (alebo Xing Kong2) dosiahlo maximálnu rýchlosť 6 Mach a pred pristátím vykonal sériu manévrov počas letu. Na rozdiel od DF-ZF je Starry Sky-2 „vlnovník“, využíva po štarte pre let motor na atmosférický vzduch. Niektoré správy naznačujú, že Hviezdna obloha-2 by mohla byť funkčná v roku 2025. Americkí predstavitelia odmietli program komentovať.

Infraštruktúra

Čína má robustnú výskumnú a vývojovú infraštruktúru venovanú hypersonickým zbraniam.Vtedajší USD(R&E) Michael Griffin v marci 2018 uviedol, že Čína vykonala 20-krát viac hypersonických testov ako Spojené štáty americké. Čína testovala tri modely hypersonických vozidiel

(D18-1S, D18-2S a D18-3S) – každý s inými aerodynamickými vlastnosťami – v septembri

2018.Analytici sa domnievajú, že tieto testy by mohli byť navrhnuté tak, aby pomohli Číne vyvinúť zbrane, ktoré môžu lietať premenlivou rýchlosťou, vrátane hypersonických rýchlostí. Podobne Čína použila Lingyun Mach 6+ vysokorýchlostný motor alebo „scramjet“ testovacie lôžko (obrázok 3) na výskum tepelne odolných komponentov a technológie hypersonických riadených striel.

Podľa Jane’s Defense Weekly „Čína tiež výrazne investuje do hypersonickej pôdy

testovacie zariadenia.“ Napríklad China Aerodynamics Research and Development Center

tvrdí, že má 18 aerodynamických tunelov, pričom je známe, že Čínska akadémia leteckej aerodynamiky prevádzkuje aspoň tri hypersonické aerodynamické tunely – FD-02, FD-03 a FD-07 – sv ktorých sa dosahuje rýchlosti Mach 8, Mach 10 a Mach 12. Čína tiež prevádzkuje JF-12

hypersonický aerodynamický tunel, v ktorom dosahuje rýchlosti od 5 do 9 Mach a FD-21

hypersonický aerodynamický tunel, v ktorom dosahuje rýchlosti od 10 do 15 Mach.

Údajne dokončila výstavbu aerodynamického tunela JF-22, schopného dosiahnuť rýchlosť Mach

30 v roku 2022.( zo správy roku 2018) Okrem toho je známe, že Čína testovala hypersonické zbrane v Jiuquan Stredisko vypúšťania satelitov a Centrum vypúšťania satelitov Taiyuan.

Strategická stabilita

Analytici sa nezhodujú so strategickými dôsledkami hypersonických zbraní. Niektorí identifikovali

dva faktory, ktoré by mohli mať významný vplyv na strategickú stabilitu: výrazné skrátenie času letu k cieľu, a meniaca sa dráha letu.

čas letu – znižuje časovú os odozvy

nepredvídateľný let — čo by mohlo vyvolať neistotu o zamýšľanom cieli zbrane, a preto

zvýšiť riziko nesprávneho výpočtu alebo neúmyselnej eskalácie v prípade konfliktu. Toto riziko

by sa mohli ďalej zlúčiť v krajinách, ktoré spoločne umiestňujú jadrové a konvenčné kapacity, resp

zariadenia. Niektorí analytici tvrdia, že k neúmyselnej eskalácii môže dôjsť v dôsledku nejednoznačnosti hlavice, resp. z neschopnosti rozlíšiť medzi konvenčne vyzbrojenou hypersonickou zbraňou a a nukleárne vyzbrojený. Ako však uvádza správa Organizácie Spojených národov, „aj keby štát vedel, že Nosič vypustený smerom k nemu bolo konvenčne vyzbrojený, stále môže takúto zbraň považovať za strategickú, bez ohľadu na to, ako to vnímal štát vypúšťajúci nosič, a môže rozhodnúť o zničení strategickej rakety.“ Rozdiely vo vnímaní hrozieb a eskalačných rebríkoch by tak mohlo viesť k neúmyselnej eskalácii. Takéto obavy predtým viedli Kongres k obmedzeniu financovanie konvenčných programov rýchleho úderu. Iní analytici tvrdili, že strategické dôsledky hypersonických zbraní sú minimálne. Pavel Podvig, vedúci výskumný pracovník Inštitútu OSN pre výskum odzbrojenia, poznamenal, že zbrane sa „…veľmi nemenia, pokiaľ ide o strategickú rovnováhu a armádu schopnosť.” Niektorí analytici tvrdia, že je to kvôli americkým konkurentom ako Čína a Rusko už majú schopnosť zasiahnuť Spojené štáty medzikontinentálnymi balistickými raketami, ktoré by pri vypustení v salvách mohli prevalcovať americkú protiraketovú obranu. Ďalej tieto analytici poznamenávajú, že v prípade hypersonických zbraní platia tradičné princípy odstrašovania. Je naozaj ťažké si predstaviť akýkoľvek režim na svete, ktorý by bol taký samovražedný, dokonca myslieť nad hrozbou použitia – nehovoriac o tom, že skutočne použijete hypersonické zbrane proti Spojeným štátom, by neskončili dobre.“

Sekcia 1671 FY2021 NDAA (P.L. 116-283) riadi predsedu zboru náčelníkov

Zamestnanci sa v koordinácii s námestníkom ministra obrany pre politiku podriaďujú obranné výbory Kongresu správu, ktorá skúma , ako sa budú riešiť riziká eskalácie s ohľadom na použitie strategických hypersonických zbraní, vrátane toho, či boli vykonané alebo prebiehajú nejaké cvičenia na eskaláciu rizika plánované na potenciálne použitie hypersonických zbraní a analýzu rizík eskalácie predstavujú cudzie hypersonické systémy, ktoré sú potenciálne jadrovými a konvenčnými zbraňami s dvojitým použitím.

Ovládanie zbraní

Niektorí analytici, ktorí sa domnievajú, že hypersonické zbrane môžu predstavovať hrozbu pre strategickú stabilitu resp inšpirovať preteky v zbrojení tvrdili, že Spojené štáty by mali prijať opatrenia na zmiernenie rizík resp obmedziť šírenie zbraní. Medzi navrhované opatrenia patrí rozšírenie New START, rokovanie nové multilaterálne dohody o kontrole zbrojenia a podniknutie transparentnosti a budovania dôvery opatrenia. Nová zmluva START, zmluva o strategických útočných zbraniach medzi Spojenými štátmi a Ruskom, sa v súčasnosti nevzťahuje na zbrane, ktoré letia po balistickej dráhe menej ako 50 % svojho letu, rovnako ako hypersonické kĺzavé vozidlá a hypersonické riadené strely.158 Článok V zmluvy však uvádza, že „keď strana verí, že sa objavuje nový druh strategickej útočnej zbrane, že Strana má právo predložiť otázku takejto strategickej útočnej zbrane na posúdenie v Bilaterálnej poradnej komisii (BCC). Niektorí právni experti sa preto domnievajú, že Spojené štáty by mohli v BCC nastoliť problém rokovaní o zahrnutí hypersonických zbraní limity New START. Keďže však platnosť Nového STARTu vyprší v roku 2026, môže to byť krátkodobé riešenie. Ako alternatívu niektorí analytici navrhli rokovať o novej medzinárodnej kontrole zbrojenia dohoda, ktorá by zaviedla moratórium alebo zákaz testovania hypersonických zbraní. Títo analytici tvrdia, že zákaz testovania by bol „vysoko overiteľným“ a „vysoko účinným“ prostriedkom na zabránenie potenciálnych pretekov v zbrojení a zachovanie strategickej stability. Iní analytici sa postavili proti tomuto testu lebo zákaz by bol nerealizovateľný, pretože „nie je možné urobiť žiadne jasné technické rozlíšenie medzi hypersonickými“ raketami a inými konvenčnými schopnosťami, ktoré sú menej rýchle, majú kratší dosah a tiež majú potenciál podkopať jadrové odstrašenie“. Títo analytici namiesto toho navrhli medzinárodnú transparentnosť a opatrenia na budovanie dôvery, ako je výmena údajov o zbraniach; vykonávanie spoločných technických štúdií; „poskytovanie predbežných oznámení o testoch; výber samostatne, charakteristické odpaľovacie miesta pre testy hypersonických rakiet; a obmedzenie ich umiestňovania na mori ( na lodiach a ponorkách )

Author Information Kelley M. Sayler Analyst in Advanced Technology and Global Security

P-S.: toto len rozširuje informáciu z môjho blogu z 1. februára o schopnostiach USA pôsobiť na hypersonické ciele o časť vývoja hypersonických zbraní.

Sú Americké systémy PVO schopné dnes zostreliť hypersonické manévrujúce zbrane protivníka?