Pohľad z bufetu

Počúval som pieseň našej najlepšej šansonierky hany Hegerovej a uvedomil som si, že život zložený z rôznych dielov má lepšie aj horšie časy. Nie sú závislé od majetku, dostatku , financií či áut a dovoleniek. Kto hodnotí svoj život len podľa toho v ktorom období mal koľko financií, kedy mal lepšie auto, tak je prototypom konzumnej spoločnosti, ktorá práve toto v nás vychováva. Celý život som pracoval v technických profesiách, či manuálne, alebo som riadil veľký kolektív. Preto asi teraz fotografujem, píšem, maľujem či skladám básne. Vyšla mi kniha, načo som veľmi hrdý, v ktorej som sa snažil formou kombinácie poviedok a faktov priblížiť čitateľom dobu tvorby Slovenského vojenského letectva. Či sa podarila, musia posúdiť čitatelia, vypredala sa za 16 mesiacov.  Hana Hegerová v jednej piesni  spieva „Bože môj, já chci zpět“ Ja neľutujem ani jedinej prežitej minúty, napriek tomu  týchto pár veršov hovorí , čo by som niekedy  chcel ja.

Ja chcem späť do doby mojej mladosti,

kde nebolo trápení, len samé radosti.

Dieťa či mladý človek, nevedel ako ťažko je žiť dospelým.

Niekto mi hovorí, vtedy bolo ťažko žiť,

pritom on ešte nemal ani detskú holú riť.

Já chcem späť, do času detských hier,

keď človek bol k ľudom človekom,

netopil iných pre pár eur.

Keď spolu šantili sme po lesoch, hľadali prvé lásky.

Vtedy si oči zatvoril a sníval, ako budeš žiť,

ako objímeš to krásne dievča, na ktorej oči ti zostali.

Miloval som život bez bojov a hádok,

šťastím bolo priviesť na svet svoje deti.

Chcem aby sa vrátilo, modré nebo mladosti,

bezstarostného bytia, kde slnko zas hreje a svieti.

Otvorím oči a navôkol sú vlky, čo cudzou krvou sa sýtia,

lovia všetko čo príde im do cesty, len na vrchol aby sa prežrali.

Zloba a zášť nie je sloboda ani života cieľ,

keby som mal stroj času,

hneď do svojej mladosti

by som zasa rýchlo šiel…