Pohľad z bufetu

Základy dnešnej logistiky boli položené počas starovekých gréckych a rímskych vojen. Najmä staroveký Rím dokázal vytvoriť vysoko efektívny logistický systém na zásobovanie svojich légií. Vojenskí dôstojníci nazývaní „logistici“ boli zodpovední za zásobovanie a rozmiestňovanie zdrojov na efektívnejší presun légií.

Zásady vojenskej logistiky prvýkrát definoval byzantský cisár Leontes VI. v 9. storočí n. l., keď uviedol, že je potrebné „platiť mužstvo, vyzbrojiť ho a primerane vybaviť ochranou a muníciou, včas a dôsledne zabezpečiť jeho potreby a podľa toho pripraviť každú akciu v poľnom ťažení“. Samotné slovo logistika je odvodené od gréckeho koreňa „logos“, ktorý možno preložiť ako slovo, dôvod alebo príčina. Tento termín prevzali západné národy a objavuje sa v ranej francúzštine ako „loger“ (zabezpečiť) a ešte neskôr v angličtine ako „to lodge“ (ukrývať, zachytávať). Všetky tieto termíny vystihujú základy, na ktorých je logistika založená. Samotný pojem „logistika“ sa objavil ako názov jedného z kurzov na novootvorenej anglickej námornej škole v roku 1885.

Počas stredoveku boli vybudované pokročilé zásobovacie systémy a sieť ciest. Pevnosti a hrady sa využívali ako skladiská, ktoré boli podporované rozvojom okolitých poľnohospodárskych oblastí. Priemyselná revolúcia priniesla ďalší rýchly rozvoj logistiky s rozvojom železníc a lodnej dopravy.

Aj v Napoleonských vojnách sa nerozhodovalo len na bojisku hrdinstvom vojakov a ich zbraňami, ale hlavne dostatočným logistickým zabezpečením,prehľadom o nepriateľovi ( spravodajské informácie) vhodne zvolenou stratégiou. Ak si mal niekde v týchto zložkách slabinu, mohol si vyhrať bitku no v žiadnom prípade celú vojnu. Kde začal Napoleonov koniec? Po podpise Tylžského mieru v roku 1908 s ruským cárom Alexandrom I ležala celá Európa pred Bonapartovými nohami. On však nebol spokojný, nedodržal mierovú zmluvu a jeho 680 000 armáda prekročila hranice Ruska 24. júna 1812. Ruské sili mali vtedy sotva 200 000 mužov. Po bitke u Borodina 7.9. Rusi opustili Moskvu, ktorú prenechali Francúzom. Obe armády mali veľké straty a museli doplniť svoje stavy- mužov, koní, zbraní, potravín. Rusi to zvládli lepšie ako Napoleonové vojsko a preto vyhrali dve nasledujúce bitky 18.10. a 24.10.1812. Po nich sa začal útek Francúzov z Ruska. Zostalo mu sotva 98 000 vojakov. Výsledkom bola prehra v bitke pri Lipsku 24.októbra 1813 , Napoleonová abdikácia a jeho uväznenie na Elbe.

Nebola to zlá stratégia, ani menej vojska na bojisku či nekvalitnejšie zbrane, čo spôsobili pád cisára, bola to horšia logistická podpora v rozhodujúcich dňoch ruského ťaženia. Nedokázal zregenerovať sily, doplniť ich o ľudí a zbrane. Jeho ľudia hladovali a trpeli chorobami.

História sa zopakovala v Druhej svetovej vojne.

Pakt Ribentrop- Molotov

Pakt vznikol z iniciatívy Nemecka, po tom, čo dva dni pred jeho uzavretím (21. augusta 1939) stroskotali rokovania o vojenskej spolupráci ZSSR so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. Pakt a ďalšie dodatky (oficiálne bolo zverejnených len prvých 7 článkov Paktu) podpísali ministri zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov za prítomnosti Stalina s dátumom 23. augusta 1939 v Moskve. Hitler si tým zabezpečil pokojné napadnutie Poľska, ku ktorému došlo 1.septembra 1939, napriek tomu, že mali podpísanú zmluvu Deutsch-Polnischer Nichtangriffspakt ako prví 26. januára 1934.

Hitler urobil rovnaký krok ako Napoleon v roku 1812. Nedodržal mier s Ruskom a napadol ho 22.6. 1941. Nacistické Nemecko spolu so svojimi európskymi spojencami zhromaždilo 191divízií, ktoré zahrnovali 5,5 milióna mužov 4 300 tankov, 47 200 diel a mínometov, až 3664 bojových lietadiel. Ruská armáda bola po Stalinových čistkách v prestavbe a dôstojnícky zbor nemal skoro žiadne skúsenosti. Červená armáda mala 187divíziína, necelé 3 milióny mužov, 38 000 diel a mínometov, vyše 9 917 vojenských lietadiel a až 13 100 tankov. Červená armáda sa však práve v tejto dobe nachádzala v štádiu prestavby a modernizácie. Len málo z jej skoro desaťtisíc lietadiel sa dalo porovnať s modernými strojmi Luftwaffe. Navyše takmer polovica strojov bola v nevyhovujúcom technickom stave. Na nové stíhacie stroje ako Jak -1, či Mig-3, ktoré sa v tom čase začali dodávať vzdušným silám, sa piloti sotva začali precvičovať.

Nemecko malo na začiatku invázie prevahu skoro 2 ku 1, na rozhodujúcich smeroch útoku 4:1 v živej sile, technická prevaha zbraní bola neporovnateľná.

Prečo teda neuspeli? Dosiahli predpokladanú líniu Leningrad 8.9.1941, Moskva 19.10.1941 a Stalingrad 21.8.1942. Fronta vzdušnou čiarou merala viac ako 2500km. Nemecko malo stále výraznú technickú prevahu, no zásobovacie trasy sa pretiahli na tisícku kilometrov, rafinérie v Ploešti boli najbližšie frontu. Pokus prechodu cez Kaukaz a obsadenie rafinérií a ropných polí v Baku sa nepodaril. Zásobovanie muníciou potravinami a pohonnými hmotami začalo viaznuť. Ani jedno z trojice veľkých symbolických miest nepadlo, hoci boje dlho prebiehali už v okrajových častiach miest. ZSSR presťahovalo vojnovú výrobu na Ural a odtiaľ začalo chrliť pre front nové tanky, autá lietadlá, delá, raketomety.  Оd júla do novembra 1941 bolo 1523 priemyselných podnikov vrátane 1360 veľkých tovární premiestnených do Povolžia, na Sibír a do Strednej Ázie. Z ďalekého východu boli povolané divízie, ktoré mali čeliť Japoncom. LOGISTIKA ZACHRÁNILA ZSSR a pomohla mu otočiť vývoj na fronte, čo napokon viedlo k víťazstvu nad Nemeckom. Veľká materiálna pomoc v podobe nákladných áut, lietadiel a zbraní z USA, taktiež prispeli k obratu na fronte. Zákon LAND-LEASE ( o pôžičke a nájme)  bol podpísaný 11. marca 1941, 9 mesiacov pred vstupom Spojených štátov do vojny. Zákon fakticky predstavoval posledný krok pred ukončením neutrality USA vo vojne a začiatok angažovania na strane Spojencov. Na jeho základe  bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov. Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel ( 18 typov) a 15 000 leteckých motorov. Po vojne to museli samozrejme splatiť. ZSSR vyrobilo počas vojny 157 000 vlastných lietadiel, 99 720 tankov a samochodných diel. ( Po rokoch 1941-6590,42-24719, 43-24006,44-28 980,45-15442) Nemecko v období 1939 až 1945 vyrobilo len 46 837 tankov a samohybných diel, najviac v roku 1944 – 18 429 kusov.

Vojna na Ukrajine.

Trvá viac ako 500 dní, stáva sa z nej opotrebovávacia vojna, pripomínajúca zákopové bojisko prvej svetovej vojny. Dlhé mesiace ani jedna zo strán nevykazuje žiadny dynamický postup, je to výhradne posun v stovkách metrov do niekoľko kilometrov. Front je dlhý viac ako 1000 kilometrov, jeho zásobovanie je logistickým problémom. Ukrajina minula vlastné zbraňové systémy počas prvého roku vojny, teraz je odkázaná hlavne na dodávky zo zahraničia, lebo ich zbrojný priemysel bol zničený údermi rakiet a dronov v prvých dvoch mesiacoch vojny. Prigožin z Wagnerovcov tvrdil, že dostávali sotva tretinu potrebného množstva munície, čo samozrejme viedlo k neprimeraným stratám živej sily. Západ už rok tvrdí, že rusom dochádza presná munícia, nemajú strelivo a preto im klesla morálka na bod mrazu. Rozoznať propagandu od pravdy je niekedy ťažké, hlavne keď je všetko podávané z hľadiska propagandy. Predsa nemôžeme veriť, že 90% ruských rakiet bolo mierených na civilné ciele, to by neurobil z vojenského hľadiska ani najväčší debil, aby neničil vojenské ciele ale výhradne civilné. A predsa tomu veľká časť našej populácie verí, lebo je im to tak predkladané. Rovnako nie je pravdou, ak Rus hlási, že vypustil 20 rakiet a všetky zasiahli ciele, ako aj že brániaci sa všetky zostrelil. 100% účinnosť útoku a obrany neexistuje. Napriek tomuto faktu sme zavalení propagandou z oboch strán o 100% účinnosti ich zbraní. Posledný raketový útok na Lvov z 5. na 6. júla podľa Ukrajincov zasiahol obytný dom č.66 a zabil niekoľko civilov. Pravda podľa rusov je taká, že raketový útok bol vedený na susedný objekt vojenskej akadémie hajtmana Sagajdačného, kde prebiehal výcvik Ukrajincov a ich západných nájomných bojovníkov v počte asi 800 mužov. Taktiež mali byť zničené hangáre a sklady s muníciou a britskými tankami Challenger. 

O výsledku vojny ako som ukázal v predchádzajúcich prípadoch rozhodne logistika, schopnosť obnovy síl a prostriedkov ako aj neustály potrebný prísun streliva, munície zbraní jedla, rotácia jednotiek z bojovej línie do tyla a späť. Asi 38 štátov celého sveta podporuje Ukrajinu dodávkami zbraní, systémov , potravín, palív a energií. Neustále cesty Zelenského po EU ukazujú stály nedostatok hlavne ťažkých zbraní a munície. Avšak blížime sa k bodu, kedy začnú chýbať aj bojovníci, lebo straty na oboch stranách sú obrovské. Rusko pustilo Wagnerovcov z frontu na Ukrajine, kde im musí skokové zníženie počtov asi o 50 000 určite chýbať. Myslím si, že budú použití podobne ako Poliaci , ktorých vydávajú za ruskú oslobodzovaciu armádu pri výpadoch na ruské územie. Preto Poľsko okamžite posilnilo hranicu s Bieloruskom o 5000 mužov a zahustilo priestor pre prípadné zachytenie takých aktivít. NATO sa dohodlo na objednávkach hlavne 155 mm streliva a samohybných húfnic pre Ukrajinu, na poskytnutí lietadiel a vyššieho počtu rakiet krátkeho a najnovšie aj operačného doletu do 300km. My veci na Ukrajinu darujeme, no USA postupujú výhradne podľa svojho zákona o Zmluve a nájme z roku 1941, teda všetko účtujú. Vývoj na fronte bude závisieť hlavne od schopnosti bojujúcich strán zvládnuť zásobovanie bojujúcich jednotiek . Kto bude v tomto úspešnejší, bude mať väčšiu šancu na úspech. Napokon príde k rokovaniam, ak sa ovšem nerozhodneme pre zapojenie NATO priamo do ozbrojenej pomoci na území Ukrajiny či až Ruska. Vtedy sa všetko oddiali, v prípade jadrovej výmeny názorov nebude mať kto s kým rokovať, Rusi napriek propagande že opúšťajú Jadrovú elektráreň v Energodare tam posilnili svoje pozície, aby nemohli byť obvinení, že ju oni ostreľovali a spôsobili tak rádioaktívne zamorenie o ktorom sa hovorí ako o hotovej veci už dva týždne.

Malý sumár toho, čo je v informačnom priestore prijaté ako pravda a máme tomu veriť: Rus investoval miliardy eur aby mohol dodávať plyn do EU…. no sám si ten plynovod vyhodí do vzduchu. Rus sa zakope na východnom brehu Dnepru a kontroluje Kachovskú priehradu rok a pol.. no zrazu ju vyhodí do vzduchu, aby spláchol svoje mínové polia, svoje obranné pozície a zničil jedinú dodávku vody na Krym. A Rus rok a pol má v držaní atómovú elektráreň aby ju neustále ostreľoval a teraz ňou zamoril jadrovým spadom svoje pozície…a tak VTIAHOL NATO PROTI SEBE DO VOJNY. Obete vojny nie sú iba civilné, ako to tvrdia obe z bojujúcich strán, sú hlavne vojenské o ktorých všetci mlčia. Je to vojna nás všetkých proti Rusku, lebo my sme logistikou Ukrajiny a držíme ju v konflikte tých viac ako 500 dní. Bez nás by bolo dávno po konflikte a Ukrajina by stratila územia, ktoré sa dobrovoľne či nedobrovoľne pripojili k Rusku. Na konferencii EU sa pred pár dňami rozoberalo, ako rozdeliť Rusko a tým ho oslabiť. Myslíme si že to je reálny plán? Tvrdíme, že dôležité je aby Ukrajina vybojovala svoje územia späť, no za akú cenu? Koľko sme schopní obetovať aby sa tak stalo? Sme schopní obetovať všetky životy a civilizáciu? Urobíme rovnakú chybu ako Napoleon či Hitler? Nikdy sme neboli tak blízko jadrovej vojne ako teraz. Všetci to zľahčujú a tvrdia že sa nikto neodváži…. SKUTOČNE?? Staré židovské príslovie hovorí… niekedy nie je dôležitá pravda ale mier….