Založ si blog

Budeme trvať na jadrovej vojne? Mier je niekedy dôležitejší ako pravda. ( židovské príslovie)

Po roku konfliktu sa pokúsim priblížiť na správach z médií posledné dva mesiace pred ruským vpádom na Ukrajinu, mojim pohľadom na dve protikladné možnosti pokračovania. Tejto situácii priamo predchádzali dva prevraty na Ukrajine, kedy bola vždy zvrhnutá proruská vláda.( oranžová revolúcia 2004-5 a Euromajdan 2013-14) Po druhom v roku 2014 vyhlásili samostatnosť Donecká a Luhanská oblasť a Rusko pripojilo Krym k svojmu územiu. Kyjev viedol proti dvom separatistickým republikám na východe dlhotrvajúci ozbrojený konflikt nízkej intenzity….

17.12.22

Moskva 17. decembra (TASR) – Rusko v piatok zverejnilo návrhy bezpečnostných zmlúv s NATO a USA a žiadalo urýchlené rokovania s Washingtonom. Informovala o tom agentúra AFP.

Rozsiahle návrhy zmlúv sú podľa Ruska dôležité pre jeho bezpečnosť. NATO podľa nich nesmie žiadnym novým krajinám povoliť vstup do Severoatlantickej aliancie. Moskva takisto žiada, aby NATO v post sovietskych krajinách nebudovalo svoje základne.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že Rusko je pripravené naliehavé bezpečnostné rokovania s USA uskutočniť už v sobotu.

Sme pripraví okamžite, dokonca aj zajtra – doslova zajtra, v sobotu – vycestovať na rozhovory s USA v tretej krajine,“ povedal a dodal, že Američanom bola v tejto súvislosti navrhnutá švajčiarska Ženeva.
Situácia medzi Ruskom a Západom je v súčasnosti napätá najmä v súvislosti s konfliktom na východe Ukrajiny, pripomína AFP.
Západ obviňuje Moskvu z prípravy invázie na Ukrajinu a tvrdí, že Rusko na hraniciach s touto krajinou rozmiestnilo desaťtisíce vojakov. Ruský prezident Vladimir Putin možnú inváziu odmieta a viní NATO zo stupňovania napätia. Takisto žiada „právne záruky„, že Aliancia sa nebude rozširovať smerom na východ.
Rusko chce, aby NATO zrušilo prísľub rozšíriť svoje rady o Ukrajinu a Gruzínsko, spresňuje AFP.
Rusko a NATO by podľa návrhu dokumentov mali pracovať aj na tom, aby „zabránili incidentom“ v oblasti Baltského a Čierneho mora, a medzi Alianciou a Moskvou by mala byť zavedená horúca linka pre prípad „núdze„. NATO by takisto malo obmedziť počet rozmiestnených rakiet.

16.1.22

Rusko a Bielorusko začali v pondelok ráno spoločné manévre vzdušných síl, ktoré potrvajú do 1. februára. Z vyhlásenia ruského ministerstva obrany na platforme Telegram vyplýva, že jednotky ruských vzdušných síl dorazili na letecké základne do Bieloruska v nedeľu večer.

26.1.22

USA odmietli požiadavky Moskvy ohľadom Ukrajiny a NATO, motto odpovede- Ukrajina sa má právo sama rozhodnúť…

Spojené štáty neurobili žiadne ústupky voči hlavným ruským požiadavkám týkajúcim sa Ukrajiny a NATO. Uviedol to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po tom, ako veľvyslanec USA v Moskve John Sullivan doručil v stredu ruskému ministerstvu zahraničných vecí písomnú odpoveď USA na návrh bezpečnostných záruk, ktoré požaduje Rusko v súvislosti so situáciou na Ukrajine.

27.1.22

Moskva 27. januára (TASR) – Ruský prezident Vladimir Putin dostal písomnú odpoveď Spojených štátov na návrh bezpečnostných záruk žiadaných Moskvou a oboznámil sa s ňou. Vo štvrtok to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra RIA Novosti. Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu. Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova však v dokumentoch od Spojených štátov nie je „pozitívna reakcia na hlavnú otázku“ Ruska. „Hlavné otázky sa týkajú nášho jasného postoja ohľadom neprípustnosti ďalšieho rozširovanie NATO na východ a rozmiestňovanie útočných zbraní, ktoré by mohli ohrozovať územie Ruskej federácie,“ uviedol Lavrov.
Rusko v poslednom období blízko hraníc s Ukrajinou zhromaždilo približne 100.000 svojich vojakov, čo Západ považuje za možnú prípravu na inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie. Rusko popiera, že plánuje Ukrajinu napadnúť.

1.2.22

Ruská vláda zaslala v pondelok Spojeným štátom písomnú odpoveď na ich návrh týkajúci sa deeskalácie napätia v súvislosti s Ukrajinou. Informovalo o tom tlačové oddelenie ministerstva zahraničných vecí USA, píše agentúra AFP.

Moskva tak odpovedala na list Washingtonu z minulého týždňa, v ktorom USA reagovali na návrhy dohôd o bezpečnostných zárukách, ktoré Rusko žiadalo. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo 17. decembra 2021 návrhy dohôd o bezpečnostných zárukách, ktoré Moskva očakáva od Washingtonu a NATO. Obe dohody – so Spojenými štátmi a členmi Aliancie – zahŕňajú okrem iného prísľub nerozširovania NATO ďalej na východ, vrátane odmietnutia prijatia Ukrajiny do aliancie, ako aj zavedenie obmedzení týkajúcich sa nasadenia útočných zbraní, najmä jadrových. Spojené štáty a NATO odovzdali svoje odpovede na návrhy Ruska 26. januára.

9.2.22

Kremeľ naďalej trvá na splnení ruských požiadaviek, ktoré označili ako bezpečnostné záruky. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Moskva podrobne analyzuje odpoveď USA a Severoatlantickej aliancie, ale už teraz je jasné, že „boli odignorované zásadné ruské obavy“.

Podľa Putina neboli zohľadnené tri kľúčové požiadavky Moskvy – o nerozširovaní NATO, o nerozmiestňovaní útočných zbraňových systémov v blízkosti ruských hraníc a o tom, aby sa vojenská infraštruktúra Európskej únie vrátila k stavu, v ktorom bola v roku 1997, teda v čase, keď Rusko a NATO podpísali tzv. zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti, uvádza TASR.

Bezpečnostný analytik a riaditeľ nezávislého think-tanku Stratpol Matej Kandrík uvádza, že kým niektoré ruské požiadavky sa dajú realizovať, ďalšie sú nerealizovateľné. Ich uskutočnením alebo len rokovaním o nich, by sa podkopal význam Aliancie ako obrannej aliancie a vytvoril by de facto druhotriednych členov.

Niektoré požiadavky, ktoré Rusko zaslalo na konci minulého roka, sú technického charakteru, ako je kontrola zbrojenia alebo rozmiestnenie zbraňových systémov, a sú podľa bezpečnostného analytika realizovateľné. Takéto rokovania ale zvyčajne trvajú dlhé mesiace, kým dosiahnu hmatateľný výsledok.

17.2.22

Washington vo svojej písomnej odpovedi Moskve odmietol niektoré z hlavných požiadaviek Ruska vrátane zákazu členstva Ukrajiny v NATO.

Rusko zašle ešte počas štvrtka Spojeným štátom odpoveď na ich návrhy týkajúce sa bezpečnosti v Európe. Oznámil to ruský minister zahraničí Sergej Lavrov na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom talianskej diplomacie Luigim di Maiom s tým, že jej obsah bude zverejnený. „Tento list pošleme americkej strane dnes,“ povedal Lavrov s tým, že dokument bude odoslaný aj elektronicky a dostupný bude do „niekoľkých hodín“. Podľa neho je „absolútne nevyhnutné“, občania v oboch krajinách vedeli, čo sa konkrétne v odpovedi Moskvy uvádza. Rusko napriek rozsiahlej vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Ukrajinou odmieta, že by plánovalo útok. Vlani v decembri vyzvala Moskva Spojené štáty i NATO, aby jej poskytli rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane prísľubu, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ a neumožní členstvo Ukrajine. Moskva takisto Západ žiada, aby sa zaviazal, že nerozmiestni útočné zbrane v blízkosti ruských hraníc. 21.2.2022 uznalo Rusko dovtedy separatistické republiky Doneckú ( DĽR) a Luhanskú (LĽR) ako samostatné štáty.

22.2. 2022 boli ratifikované dohody Ruska s Doneckou ( DĽR) a Luhanskou republikou (LĽR) o vzájomnej pomoci a spolupráci. Tieto dve akcie viedli o dva dni priamo k vojenskej intervencii, ktorú Putin nazval špeciálnou vojenskou operáciou a Kyjev totálnou vojnu.

TOTO bol krátky prehľad čo písali média dva mesiace pred inváziou, od zaslania ruských návrhov zmlúv bezpečnostných garancií pre Rusko, až po ich odmietnutie a pokus dohodnúť aspoň základné veci.

Neuspeli diplomacie OBOCH STRÁN a tak Ruko ráno 24.2.22 začali inváziu na Ukrajinu. O mieri sa začalo rokovať 28.2.22 v Bielorusku, no ani následné rokovania v Turecku nepriniesli pokrok. Vyľakaná Ukrajina sa po prvom útoku spamätala a s veľkou technickou podporou štátov NATO začala byť zdatným protivníkom málopočetným inváznym Vojskám. Rusi nasadili aj so zálohami asi 150 000 vojakov proti asi 250 000 pravidelnej armáde, ktorá po mobilizácii ešte zosilnela.

Rusi požadovali v deň invázie tri základné veci: nerozširovanie NATO o Ukrajinu( jej neutralitu) a Gruzínsko, uznanie samostatnosti Luhanskej a Doneckej separatistickej republiky a uznanie Krymu ako súčasti Ruska.

Rovnako ako bezpečnostné záruky pre Rusko z 17.12.2021 boli tieto požiadavky odmietnutá, Ukrajina prehlásila, že z Ruskom bude rokovať o mieri až po stiahnutí jeho vojsk zo všetkých okupovaných území Ukrajiny, vrátane Krymu. Toto považuje Rusko za nereálne a preto vidíme už rok trvajúci konflikt s asi 230 000 zabitých Ukrajincov a asi 140 000 rusov. Vlastné straty samozrejme nikto nepriznáva a ich nezávislé overenie je len ťažko vykonateľné. 5.10.2022 po vykonaní referend na „obsadených – oslobodených“ územiach 4 oblastí ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákony o anexii štyroch ukrajinských regiónov k Rusku a zavŕšil tak celý formálny proces, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom. ( Ukrajinské oblasti Donec, Luhansk,Záporožie, Cherson)

Sú dva hlavné názorové prúdy o tom, čo by malo nasledovať . Prvý hovorí, musíme Ukrajinu technicky a humanitárne podporovať dovtedy, pokiaľ získa všetky svoje územia späť. USA sú opatrnejšie a hovoria o podpore pokiaľ to bude potrebné. Druhý názor je , zastavme technickú podporu Ukrajine a tým ju prinútime rokovať o mieri aj za cenu vzdania sa časti svojho územia.

Pripomeniem, že tesne pred začiatkom konfliktu chcel rus Krym, Luhanskú a Doneckú oblasť. TERAZ na 357 deň konfliktu ovláda celú Luhanskú, ¾ Doneckej a 90% Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré pravdepodobne nemieni vrátiť, lebo cez ne urobil pevninský most na Krym a už ich po referenách anektoval oficiálne 5.10.2022.

Aký máme návrh a možnosti na porazenie rusov? Vstup NATO do konfliktu by znamenal III WW s použitím nukleárnych zbraní a koniec ľudstva v dnešnej podobe. Je len malá pravdepodobnosť, že by sa dobrovoľne na front prihlásili vojaci štátov NATO vo väčšom počte ako niekoľko tisíc. Ukrajinský priemysel je zničený, vojensky žijú výhradne z dodávok zbraní a munície z Aliančných štátov. Rus prešiel na vojnovú výrobu v základných druhoch zbraní, a je len propagandou že mu dochádzajú tanky či presné rakety. Neustále má strategickú zásobu pre prípad zapojenia sa NATO do konfliktu. Stoltenberg vyhlásil, že v štátoch Aliancie sa znížili zásoby munície na minimum, a to znamená zníženie podpory Ukrajine. Dodávame jej veľa prostriedkov PVO, ktoré jej boli zničené z viac ako 85% v prvých dňoch konfliktu. Dodáme jej tanky, no ich počet je málo podstatný pre vytvorenie silnej protiofenzívy na širšom úseku frontu. Zelenskij žiada o lietadlá, ktoré pravdepodobne nedostane, teda nie moderné. F16 čo je k dispozícii, či Mig 29 sú technicky na nižšej úrovni ako ruské Su 30-35 a nemôžu vyriešiť vzdušnú prevahu Ruska.

Budeme čakať ešte na dvojnásobné straty a potom pristúpime k rokovaniu? Riskneme celosvetový konflikt, dúfajúc že Rusko nepoužije jadrové zbrane? Putin prehlásil, že ich použije jedine v prípade napadnutia jeho územia, za ktoré samozrejme považuje aj k Rusku pričlenené 4 oblasti a Krym.

Tejto vojne sme sa mali vyhnúť diplomatickými rokovaniami na v roku 2021 a na začiatku roku 2022, považujem to za zlyhanie SVETOVEJ diplomacie pre neustúpčivosť RUSKA A USA. Nik iný totiž nemá rozhodujúce slovo, ani bojujúca Ukrajina. Ak by došlo k nukleárnej vojne, nebude sa mať kto spýtať čia to bola vina a kto koho vlastne napadol. Ja osobne nevidím reálne vyhnanie „agresora-osloboditeľa“ z celého okupovaného územia vrátane Krymu Ukrajinskými silami za technickej podpory nás ostatných. Bude to zamrznutý konflikt, ktorý bude oslabovať hlavne Európu celé desaťročia. Som ten zbabelec čo by navrhol rokovať o mieri….. lebo máme územie kde sa dá žiť, máme zem kde sa dá existovať…a to nie je samozrejmosťou.

P.s.1:pre tých čo mi tu prídu tvrdiť že treba bojovať mám otázku.. prečo sedíte ešte v košiciach či bratislave?? Prečo už nebojujete a neničíte rusov?? Radíte to ukrajine a tvrdíte že bojujú za našu slobodu… predsa ich nenecháte bojovať za vás…

P.S.2: Pridám mapky situácie v prvý deň konfliktu( hnedá), 1.3.22( šedá) keď prebiehali rokovania o mieri a teraz..

15. február 23

situácia 1.3.22

v deň napadnutia 24.2.2022

Rusi bojujú poučení z minulosti. Použili znova taktiku UŤAHANIA protivníka a to všetkých štátov EU.

15.04.2024

Aby sme lepšie pochopili čo sa deje teraz na Ukrajine, musíme sa vrátiť hlboko pred druhú svetovú vojnu, do čias Ruského ťaženia spojených Európskych vojsk pod Napoleonom 1812-13. Z dejepisu registrujeme ako hlavného strojcu ruského víťazstva Kutuzova, no nebyť žiarivej hviezdy mladého pruského stratéga Carla von Clausewitza ( 1780-1831) by sa ten úspech pravdepodobne [...]

Útok Iránu sa očakával, má spojitosť s vojnou na Ukrajine?

14.04.2024

Irán v sobotu spustil rozsiahly letecký útok na Izrael v reakcii na nedávny útok na iránsky konzulát v Damasku pripisovaný židovskému štátu. Iránske revolučné gardy oznámili, že útočia desiatkami dronov a rakiet, izraelská armáda predtým uviedla, že drony z Iránu poletia niekoľko hodín. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo vyhlásení povedal, že Izrael sa na [...]

60 ročný alebo 48 ročný prezident? Koho budeme mať po sobote 6. 4. 2024?

03.04.2024

Základné heslo volieb je: nezáleží či si lepší alebo horší, či si na strane svetla alebo temna. Dôležité je, koľko voličov presvedčíš o svojej pravde. Korčok alebo Pellegríny? Tak si to zhrňme bez emócií pre alebo proti. Obaja sú za členstvo v EU aj v NATO, jeden za mierny odpor proti niektorým rozhodnutiam, aj to len asi doma a nie v Bruseli , druhý za úplné [...]

macron

Svetoví darcovia prisľúbili Sudánu pomoc vo výške dvoch miliárd eur. Už rok tam zúri občianska vojna

15.04.2024 23:46

Macron to oznámil na záver medzinárodnej konferencie v Paríži. Jej cieľom bolo získať podporu pre Sudáncov.

Biden, fiala

Biden prijal v Bielom dome českého premiéra Fialu

15.04.2024 22:25, aktualizované: 22:38

Politici by mali hovoriť o pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine či napätí na Blízkom východe.

Trump, súd

Začal sa proces s Trumpom v kauze podplácania pornoherečky. Zatiaľ sa nedarí vybrať porotcov

15.04.2024 22:14, aktualizované: 23:26

Donald Trump sa ako prvý exprezident v dejinách USA postaví pred súd v trestnom konaní.

maryland, baltimore, most, fbi, loď

Tragický pád mosta v Baltimore vyšetruje FBI

15.04.2024 19:41

Vyšetrovatelia skúmajú najmä elektrický systém lode ale i to, či boli dodržané všetky federálne zákony.

simon22

Nežijem krátko aby som nič nevedel, ale ani príliš dlho aby som všetko zabudol...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 547
Celková čítanosť: 3126764x
Priemerná čítanosť článkov: 5716x

Autor blogu

Kategórie

Archív