Pohľad z bufetu

Láska mierne odviata.

Život dúškami plnými sme pili,

radosť strach či tajomstvo,

zakázané ovocie,

veniec z lúčnych kvetov vili.

Krásne roztopašné letá,

chladné zimy v teplom aute,

bozkov všade tisíce…

o spoločných raňajkách

hovorili, snili.

Darček virtuálny spomienkový,

posielam Ti skrytý v myšlienkach,

keď si bola ponorená na lúke,

v bodkovaných lienkach.

Cesty sa schádzajú, idú chvíľku spolu,

potom mierne odbočia na rozoranú roľu.

Nik mi vziať nemôže

spoločné krásne chvíle,

hoci v čase vzdialené sú,

už tri sveteľné míle.

Vietor zasa fúka,

čas letí ako splašený,

nič by som však nemenil…

hoc som teraz odfúknutý,

v čase a priestore, mierne  Tebe vzdialený…