Pohľad z bufetu

Dva krát v novodobej histórii samostatnej Ukrajiny prišlo k zvrhnutiu vlády. Oba razy to bolo namierené proti rusky hovoriacim predstaviteľom. Po Majdane II v 2014, ktorý Rusko považuje za ozbrojený štátny prevrat,  bolo jasné, že Ukrajina ide cestou antiruských zákonov a jej veľkou snahou je poskytnúť svoje územie vojskám NATO, neskôr byť prijatá ako neoddeliteľná súčasť tohto zoskupenia. V poriadku, ich voľba je ich vnútornou vecou. Týmto však absolútne zmenili pomery, za ktorých boli podpísané dohody o ich samostatnosti ako aj Budapeštianske memorandum z 5.12. 1994. Rusko porušilo toto memorandum, ktoré nemá silu medzinárodnej zmluvy anexiou Krymu. Minister zahraničných vecí Lavrov prehlásil : „Ruská federace se podpisem budapešťského memoranda o poskytnutí bezpečnostních záruk Ukrajině nezavázala, že bude uznávat výsledek ozbrojeného státního převratu.“  Prijaté bolo len memorandum a nie medzinárodná zmluva, lebo V USA neboli presvedčení, že záruky za bezpečnosť Ukrajiny by prešli ich parlamentom. Každému je jasné, že pripojenie Krymu k Rusku bolo strategický ťahom na zachovanie Sevastopoľu ako strategickej základne námorných síl Ruska pre akvatórium čierneho a stredozemného mora.

Okamžite plánovači NATO pripravili návrhy premiestnenia väčšieho počtu vojakov a techniky priamo na hranicu Ruska, ako prípravu na ochranu pred ruskou inváziou. Boli sme svedkami vybudovania medzinárodných jednotiek v Pobaltských štátoch. Premiestnenie hlavne leteckých síl na územie Rumunska a Bulharska.  A tak sú vojaci Albánska, Poľska, Slovinska, Slovenska a Talianska pripojené ku kanadskému  práporu rozmiestnenému v Lotyšsku. V Litve je prápor pod nemeckým velením posilnený o vojakov z Belgie, Chorvátska, Francúzska, Holandska, Luxemburska a Nórska. V Estónsku je Britský prápor obohatený o Dánov a Fínov. V roku 2017 prebiehalo veľké cvičenie síl NATO 11-20.7. „Severoatlantická aliancia otvorila dnes v Bulharsku rozsiahle cvičenia za účasti 25.000 členov vojenského personálu z viac ako 20 spojeneckých a partnerských krajín. Akcia Saber Guardian 17 (Šabľový strážca 17) pod vedením amerických síl v Európe bude prebiehať do 20. júla na území Bulharska, Maďarska a Rumunska.“  Toto je každoročne a nielen v Bulharsku.

Rozpočet Ruska na obranu je v roku 2018 asi 47 miliárd USD, majú 2200 bojových lietadiel a milión mužov v zbroji, k tomu 2,5 milióna záložákov.

Rozpočet USA v tomto roku (2018) predstavuje 647 miliárd USD, majú viac ako 4800 bojových lietadiel, 1,281 mil. vojakov a 800 tisíc záloh.

Najväčšie štáty EU v NATO majú ďalší milión mužov, 1000 bojových lietadiel, s rozpočtami FRA-40 mld USD, GB-50 mld USD, GER– 45 mld USD, ITA– 37,7 mld USD, POL– 9,36 mld USD. Len týchto 5 štátov má spolu v roku 2018 k dispozícii na ozbrojené sily 207 miliárd USD, čo je viac ako ŠTVORNÁSOBOK ruského rozpočtu. Poľsko  28.5.2018 ponúklo USA dve miliardy USD za vybudovanie americkej tankovej základne ( divízia) s trvalou posádkou na svojom území. To by predstavovalo od 10 000 do 20 000 vojakov USA .

Týmto je zrejmé, že sa rus asi sotva pripravuje na agresiu niekde v Európe, lebo na to nemá pripravenú armádu ani finančné pokrytie. Neustále strašenie jeho silou je len folklórom , aby sa mohli zbrojárske výrobné kolečká točiť a dodávať nové zbrane a systémy pre naše armády. Za posledné obdobie sa počet vojsk v okolí ruskej hranice len v Európe zvýšil z 10 000 na 40 000 stále prítomných vojakov. Naplnili sa sklady zbraňami , ktoré by boli použité v prípade potrebnosti rozvinutia  nových jednotiek, tak aby sa skrátil logisticky potrebný čas na ich rozvinutie na minimum. Dodajú sa len noví vojaci a jednotky budú za dva tri dni  schopné viesť operáciu. A to sa čudujeme ruským protiopatreniam, keď prehlásili, že všetky miesta v Európe s prítomnosťou vojenskej sily alebo skladov budú v prípade konfliktu cieľom úderu.  Pohoršuje nás to a berieme to ako hrozbu. Mohli by sme sa skúsiť na chvíľku vžiť do kože obyčajného ruského občana, ako on vníma posuny armád štátov NATO  od Norimbergu v roku 1989 na Rusko Litovskú , či Bulharsko Ruskú hranicu : Ako sa pozerá na snahy  Ukrajiny ,ktorá sa zo spojenca v roku 2013, stala protivníkom po prevrate a krvavých udalostiach Majdanu II v na konci ruku 2013a jari 2014…. Mali by sme sa vážne zamyslieť či to RUS sa posunul smerom na západ , alebo my sme ho zovreli a preventívnou prípravou na ozbrojený konflikt ho nenútime meniť postoje k štátom Európy. Dráždiť hada bosou nohou sa nevypláca…