Pohľad z bufetu

Žatecké stroje, archív autora

Ležal na lúke, hlava zaborená do mäkkej trávy, zasnene pozeral na oblohu. Vo výške sa vznášali vetrone, tíško kĺzali vzduchom, bezhlučný let sprevádzali vtáčiky svojim štebotom. Vtom zaburácal v diaľke motor akrobatického lietadla, ktoré priamo nad letiskom začalo tancovať v divokých vývrtkách, padalo, stúpalo, prevracalo sa ako keď lastovička loví muchy. Zodvihol sa na lakte, malou detskou dlaňou si zatienil oči aby lepšie videl. Vysoko nad akrobatom prelietalo dopravné lietadlo, za ktorým zostávala dlhokánska biela dvojčiara, pozlátená podvečernými lúčmi slnka. „Tati? Ako je možné že lietajú? Veď sú ťažšie ako vzduch  a nemávajú krídlami ako vtáci…“ Spýtalo sa zvedavé päťročné chlapča muža ležiaceho vedľa neho. „ Drží ich vo vzduchu taká zvláštna sila, ktorá vzniká na ich krídlach…. „ A prečo tie s veľkými krídlami nevrčia a to malé vrčí ?“ „ prečo oni letia pomaly a to malé rýchlo? A prečo to čo kreslí čiarky nepočujeme???“nasledoval vodopád otázok- prečo..?  „Lebo každé lietadlo je iné, tie veľké nemajú motor a volajú sa vetroň, tie sa len kĺžu, to malé je akrobatické a má silný motor a vezie jedného pilota,  to čo kreslí tie zlaté čiarky je najväčšie, vezie kopu ľudí  ale je veeľmi vysoko, preto ho skoro nepočujeme…“ odpovedal tatko. „A ako sa tam zmestí veľa ľudí, keď je také maličké? Veď to je len bodka!“ odpovedá tvrdohlavo chlapča….. „Lebo!… ak budeš chcieť všetko vedieť o lietadlách , až budeš väčší, môžeš sa to o nich naučiť.. A možno aj nejaké potom postavíš sám“… „Ano, chcem,“ povedalo po chvíli chlapča a bolo rozhodnuté. Bude sa učiť prečo  lietadlá môžu lietať..

Spomenul si na tú príhodu, keď stál pred bránou Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach, kde o chvíľku po prekročení vstupnej brány sa stane jej poslucháčom… Bude študovať odbor „ doktor oceľových vtákov“  letecko-  inžiniersky strojný. Od toho rozhovoru na lúke uplynulo pätnásť  rokov, naučil sa čítať, písať, má za sebou strednú odbornú školu v leteckých opravovniach, ktoré boli kúsok od jeho rodičovského domu aj so svojim letiskom. Sny sa predsa musia plniť a slovo dodržať, vtedy na lúke v roku 1965 si dal sám sebe slovo, že sa naučí prečo lietadlo lieta, prečo jedno vrčí a druhé nie, prečo to maličké čo kreslí čiary po oblohe uvezie najviac ľudí. Je začiatok augusta roku 1980 a on nastupuje do prvého ročníka……