Pohľad z bufetu

Moja prvá návšteva mora bola niekedy začiatkom  sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď som ako čerstvý teenager bol v Juhoslávii, v Medveji ( Opatija riviera- Istra) na odborárskej závodnej dovolenke s rodičmi. Nezabudnuteľné chvíle , ktoré ma inšpirovali k návratu na to isté miesto po 25 rokoch. Kemping stál na rovnakom mieste, pláž sa mi zdala o čosi menšia, more bolo rovnako priezračné a voňavé. Ukázal som svojim deťom miesta, ktoré som mal uložené v pamäti ako poklad z detstva. Dokonca sme sa vyštverali do hôr k samote, kde bývala krásna studňa, dom s terasou a prívetivými domácimi. Dom bol opustený , strecha prepadnutá. Vtedy dávno sme šli autobusom bez klimatizácie po uzučkých cestách, na osobu sme dostali asi 500 dinárov na hlavu( 1 dinár=3 koruny) viac devízový prísľub neposkytoval. Varili sem si na plynovom variči, spali v dvojspálňovon stane s predsieňou, ktorý postavilo ROH na celú dovolenku. V kempe bolo vytvorené mestečko asi o 15 stanoch.  Na pláži boli sprchy, fontánky s pitnou vodou a dve reštaurácie. Po 25 rokoch sa nič nezmenilo…

Od prvej mojej  návštevy Jadranu uplynulo asi 45 rokov, s rodinou som vyskúšal apartmány aj hotely „all inclusive“ v rôznych destináciách Európy , Ázie, Afriky. Toto leto som sa vydal znova k Jadranu. Preprava klimatizovaným autom pri dodržiavaní rýchlosti v „rozumnom nadlimite“ bola super. Všade diaľnica, 880km som urobil asi za 10 hodín, lebo tri „bánovské autá“ asi veľmi pozerali na havarovaný autobus, a tak sa niekde pri Karlovaci zrazili a obdarovali nás 25 km kolónou, v ktorej som sa zdržal asi hodinku a pol. Po dvoch týždňoch chladu a popŕchania prišlo krásne počasie, celý pobyt sme mali 30+.

Ubytovanie v apartmáne v súkromnej vilke, samovarenie, či reštaurácie ako za starých čias. Pláž ma prekvapila. Kým na severe bola z okruhliakov, ktoré boli na chodenie príjemné a patrili k brehu mora, tu v strede ( Vodice – Srima) bola navozená asi z ukradnutého makadamu frakcie 8/22 zo stavby diaľnice. Inak si neviem vysvetliť, ten nápad, dať kamienky s ostrými hranami na pláž. More sa ich snaží obrusovať, no aj po niekoľkých rokoch sú hrany citeľné. Dno pri pláži mŕtve, až na pár odolných morských uhoriek. Najväčším šokom bolo pre mňa ponižujúce behanie na pláž o pol siedmej ráno, aby si človek uchytil svoje miesto rozprestrením karimatky či uteráku. Mali sme 15 mesačné  dieťa, pre ktoré bol dobrý podstromový tieň a toho bolo sakra málo. Prvý deň som prišiel cestou do obchodu k pláži o 7:25 a s hrôzou som zistil, že je plná uterákov a nafukovačiek. Tobogán sa od nás nachádzal asi 500 metrov no bol už zatvorený. Sprcha na pláži do kilometra žiadna, fontánka s pitnou vodou detto. Krafne a kukuruza boli vozené pravidelne a boli super. Zmrzlina s premenlivou chuťou sa predávala asi po 500 metroch všade okolo pláží. Terajšia kuna si síce drží hodnotu už asi 15 rokov okolo 7-7,40 za euro, no jej hodnota a kúpischopnosť neustále klesajú. Cena za chlieb okolo 8-11 kuna, zmrzlina 5-8 za kopček, či 20 za pivo v bare je omnoho horšia, ako kedysi za dinár ktorý stál TRI koruny. Večera s hlavným jedlom a pivom za 120-140KN ( 20 euro) nie je žiadna výnimka. V centrách mestečná skrásneli a zaplnili sa reštauráciami a stánkami, čo je plus, ceny asi kartelové, čo je mínusom.

Chorváti zaspali dobu vo vybavení pláží asi pred 45 rokmi, podnikavci tam obsadzujú pláže lehátkami a ponúkajú ich za prijateľných 15 kuna na deň( malé pivo).Hore na severe som sa však stretol aj s dvoma lehátkami a slnečníkom za 110KN na deň, čo je neuveriteľné zderstvo. Okrem ako tak čistého mora, a bezjazykovej bariéry si myslím, že nás už nemá čo lákať navštíviť Jadran. A predsa sú tam milióny Čechov, Slovákov či iných , a podporujú nekreatívnych Chorvátov v domnienke, že ich služby  sú najlepšie. Je to jedno z dvoch miest dostupné autom,( Taliansko) kde sa dá dobre oddýchnuť pri mori a našinec je konzervatívec. Boli sme šiesti dospeláci a celkovo aj so stravou, dopravou a suvenírmi nás vyšla dovolenka  asi na 1600 euro( 600 ubytko, 330 doprava dvoma autami). Najväčšiu kreativitu vykazujú Chorváti pri predaji popri ceste. Kúpia figový džem v obchode za 18, strhnú s neho nálepky a predajú na parkovisku pri Primoštene za 40. To isté s olivovým olejom, ktorý vydávajú za ručne lisovaný na starých dobrých strojoch , len ho prelejú z komerčného balenia do flašky od vína a namiesto 65 kuna za liter je 110.

Teplota mora? Všetky internetové zdroje udávali 26.augusta že skoro celé pobrežie má more teplé 25 stupňov. Veľa lastminutkárov to potešilo a vyrazili. Už pri prvom kontakte s vodou som zistil, „že toto je veľmi optimistických 18 centimetrov milý pane“… A tak sme vzali presný detský teplomer( laser) a zmerali. Nech sme sa snažili akokoľvek, ráno pri príchode mala 21,5 stupňa a poobede pri odchode z dovolenky 22,5 celziového. Postávajúci turisti namočení po kolená v 33 stupňovej teplote vzduchu viac chladili, ako plávali. Nám to nevadilo, plávali sme aj veslovali. Môj staručký 30 ročný nafukovací kajak lastočka 21, fungoval aj po 20 ročnej nečinnosti perfektne.

Zhrnutie? Boli sme  spokojní, lebo z predchádzajúcich životov som si zvykol aj na menej pohodlia a komfortu. No je evidentné, že celé Chorvátsko zaspáva a nebyť veľkých nebezpečenstiev v Turecku, či stredozemnom moslimskom svete, tak by bol odliv turistov z Jadranu citeľný. Ak sa nespamätajú,  budú tam chodiť len mládežníci, začínajúce rodiny a penzisti, ktorí nepustia veľa peria v reštauráciách a suveníroch, či krásnych starých mestečkách a národných parkoch. Stredný vek bude stále viac tiahnuť do iných destinácií, kde sú neporovnateľné služby s bazénmi, tobogánmi, pitím a stravou v cene po celý deň, tí si totiž 500 euro  za osobu, kde začína all inclusive Tunisu či Turecka môžu stále viac a viac dovoliť…. Rozhodujúci je uhol pohľadu a splnenie očakávaní.