Pohľad z bufetu

Skončilo sa MS, ktoré tak ako pred rokom prinieslo jedno velikánske prekvapenie. Minulý rok to boli práve reprezentanti Slovenska, ktorí sa nečakane dostali do finále, teraz to boli Švajčiari. Oba tímy mali veľa spoločného. V bránke mali veľkú istotu, hrali bez veľkých hviezd a hrali ako tím. Bojovali jeden za druhého, pozorne v obrane, zdrvujúco v útoku. Prečo sme tento rok nenadviazali na boje o medailu?

Odpoveď je jednoduchá, minulý rok to bolo lepšie v bránke obrane aj v útoku, o malý kúsok a to stačilo, že sme tento rok neprešli štvrťfinále. Neboli sme od úspechu ďaleko, no predsa tomu kúsoček chýbal. Tím dosiahol svoje optimum, hoci s výkyvmi, ale potvrdil že patrí do svetovej osmičky.

Brankári… nedosiahli kvality Jána Laca( 92,40%) nielen štatisticky ale aj fakticky. Laco mal pred sebou však o kúsok lepšiu obrannú hru tímu, ako mal teraz Staňa či Janus. Staňa sa umiestnil až na 13 mieste s 90,53% úspešnosťou. Janus mal 87.5%. Staňa dal svoj vysoký štandard, Janus je veľkým prísľubom do budúcna.

Obrana… veľmi chýbali tí čo nemohli prísť, Chára, Graňák či Starosta s Barankom. Sekera hral veľmi dobre, avšak ani on nedosiahol efektivity deviatich bodov spred roka, mal len 1+1 a v +-0. Obrane chýbal miestami dôraz pred vlastnou bránkou, pôsobila monumentálne ale staticky. Chýbalo prekvapivé založenie útoku, z čoho rezultoval zdĺhavý prechod stredným pásmom, či zamotanie sa vo vlastnom obrannom. Napriek predšampionátovým obavám z jej slabšej hry nesklamala a nebola tak slabá ako sa očakávalo. Potešil ako vždy Sekera, Ďaloga či Mezei. Sklamal ma hlavne Mihálik.

Obranná hra… je výsledkom hry celých pätiek, nielen obrancov, tu sme mali väčší nedostatok ako v samotných obrancoch. Útočníci niekedy nestíhali späť a neobsadili si svojich hráčov, keď beci si tých svojich držali. Dokumentoval to aj posledný gól šampionátu, keď sme boli prečíslení a fín nám ho dal do prázdnej. V tom momente si beci držali svojich a za Mihálikovým zadkom sa objavil hráč naviac, ktorý rozhodol o našom vyradení. Obrannej hre chýbala previazanosť v rozhodujúcich chvíľach. Nebola to však katastrofa, bolo to dobré.. Oslabovka je asi naša parádna disciplína. Tento rok 3 miesto s 88,46% úspešnosťou, pred rokom dokonca druhé s 88,00%.

Útok… útok začína už vo vlastnom  obrannom pásme, tu sme mali snád najväčší nedostatok. Prechod do útoku sa nám nedaril prekvapivými prihrávkami na voľných hráčov, bolo to zdĺhavé a ťažkopádne. Súper, ktorý prečítal našu rozohrávku nám robil veľké problémy pri napadaní dvoma hráčmi. Rýchlych protiútokov bolo máličko, rozohrávka nebola presná a nahadzovanie do útočného pásma sme nevedeli načasovať. Efektivita útoku vyjadrená počtom strelených gólov na zápas bola 2,62 oproti 3 minulý rok. A to je asi ten najväčší rozdiel v našej hre. Kľud v zakončení, málo dorážok či tečov. Naša hra v predbránkovom priestore bola menej agresívna premieňanie tutoviek neefektívne. Urobili sme hrdinov z priemerných gólmanov Lotyšska či Rakúska. V útoku sa mi najviac páčil Záborský ( celý jeho útok s Kukumbergom a Miklíkom bol najživší), ktorý potvrdil povesť strelca, ba aj tvoril hru. Po preradení do prvého Surový a posledné dva zápasy Radivojevič. Daňo potvrdil , že jeho nominácia bola oprávnená a svojou bojovnosťou mohol byť príkladom. Kopecký hral určite so zranením, ktoré ho limitovalo, lebo prehrával veľmi veľa osobných súbojov, v ktorých pred rokom dominoval. Dlhodobé zranenie Šatana ukázalo, že nemal formu, aká sa očakávala. Jeho tieň Hudáček nemal formu už v Slovane, takže ju ani nemohol nájsť v repre. Stumpel žiaril v lige, no na rýchly medzinárodný hokej to bolo bohužiaľ veľmi málo. Sklamal ma Bartek, ktorý nepotvrdil úlohu kanoniera, dal jediný svoj gól, veľmi dôležitý pre náš tím. Našim najlepším centrom bol prekvapivo Olvecký, ktorý zatienil aj Bližňáka či Stumpela. Radivojevič s Kopeckým sa dostali do tempa až posledné dva zápasy, čo nám v predchádzajúcich nesmierne chýbalo. Presilovka bola horšia ako pred rokom, 8 miesto s 16,67%, vlani 7 miesto ale s 25% úspešnosťou. Efektivita streľby nám klesla z 10,07% na 8,05%.

Ako celok mužstvo zahralo na hraniciach svojich možností, aj keď niektoré zápasy na to nevyzerali. V tých sa však nadreli chalani najviac a stáli ich veľa síl. Či s Lotyšskom, v ktorom sme ako v jedinom vyzerali horšie ako súper , alebo s Rakúskom, ktoré by sme inak v druhej tretine roztrhli ako včerajšie noviny, ak by sme mali trošku streleckého šťastia a rozvahy v koncovke. Osmička bola podržaná, s troškou športového šťastia to mohlo byť aj semifinále. Mňa naši nesklamali, držal som im palce aj keď sa im nedarilo. Bojovnosť bola príkladná a šli až na doraz. Našou ozdobou boli oba zápasy s domácim Fínskom a hlavne zápas o všetko s USA. Maličkosti rozhodli, že sme nešli ďalej, odsunulo nás to do veľmi ťažkej skupiny na budúce majstrovstvá. Máme totiž skupinu, v ktorej nebude ľahký súper. Švédsko, Česko, Kanada, SLOVENSKO, Nórsko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko … toto sú naši súperi v Bielorusku, máme sa na čo tešiť. Ďakujem trénerovi a realizačným, že to zasa zložili super, ďakujem hráčom za srdce v hre a veľmi pekné hokejové zážitky. Teším sa na zaradenie do repre tých , ktorí sa ukázali v príprave veľmi dobre, no nezostalo na nich miesto, ako bol Šťastný či Sýkora. Na olympiáde to bude o všetkých zdravých aj z NHL či AHL, tak sa môžeme tešiť zasa na špičkový hokej nielen v Bielorusku ale aj Rusku. Neviem ako vy, ja sa teším už terazky……