Pohľad z bufetu

7. septembra 2011 som napísal článoček, ktorý nestratil vôbec aktuálnosť… skúste zistiť, čo sa zmenilo.. ja myslím že NIČ a preto to stále nechápem..

Sused mal malého chlapčiska. Ten začal hrávať futbal, tatko ho poctivo posielal na tréningy. Sused mu kúpil také obyčajné kopačky, reku nech sa mu dobre behá. Keby ho to prestalo baviť, tak nech nie je veľká škoda. Najskôr hrávalo chlápätko v rodnej dedine za žiačikov. Ked´ dovŕšil vek začiatku puberty, všimli si ho v okresnom meste. Ba možno tatko aj zatlačil, nik nevie, no chalanisko zrazu začal hrávať za mladší dorast najvyššiu súťaž. Šlo mu to celkom dobre, začal hrávať len v najlepších značkových kopačkách. Nestáli málo a aj veľa nevydržali. Ja sa ho pýtam… to musíš mať také?? „ ale ujo, veď  dobrí futbalisti majú len také, inak by neboli dobrí“.. nemal som skúsenosť a tak som mu veril. Čím lepšie kopačky, tým lepší hráč. V tom okresnom meste sa dlho nezdržal a už hraj za krajské. Lebo tí mali mužov v druhej najvyššej súťaži a on bol veľký talent. Domov chodieval občas a vždy slušne pozdravil. Všimol som si , že zmenil účes  a na predlaktí sa mu objavilo prvé malé tetovanie. Ja na to.. reku čože?? To sa musí?? „ Ujo a vy ste si nevšimli? Všetci veľkí futbalisti majú..  Pokrútil som hlavou ale držal som chalaniskovi palce, nech sa mu darí. A aj sa darilo, za dva roky bol zrazu niekde v zahraničí .. V lete prišiel domov na peknom novučkom aute. Mňa však zaujalo niečo úplne iné.. obe ruky popísané, ako farárov misionál, aj s farebnými obrázkami. Videl moju padnutú sánku a hneď aj bez otázky odpovedal. Veľký futbal – veľké tetovanie ujo. Zakrútil som začudovane hlavou, ale vravím.. nemám skúsenosti, tak som mu veril.

(A včera som nechápal nič. Pozeral som futbal, kde boli naši favoritmi. Nastúpil aj ten náš susedovie chalanisko, čo je popísaný ako .. no veď som písal…. Hral vcelku dobre. Pozerám na súperov a vravím si… nemajú šancu.. v duchu som spokojný a čakám kedy sa roztrhne vrece s gólmi. Nie sú ani jeden tetovaní, tak to nemôžu byť dobrí futbalisti.  Ale na moje velikánske prekvapenie, naša popísaná družina začína strácať pôdu pod nohami. Všetci začínajú mať z futbalu riadny chaos a nepomáhajú ani tetovania na predlaktiach či na krku. Tí bezpísmenkoví slabí futbalisti začínajú mať čím ďalej tým viac šancí a nielen to. No čo Vám budem hovoriť.. nasúkali nám štvorčeku. A stačilo len poriadne behať a nedať našim čas na rozohrávku. Len jedno nechápem, ako môžu hrať lepšie ako super potetovaní naši chlapci, ktorí behajú po celej Európe? Oni čo hrajú len niekde na Kaukaze medzi kozími bobkami? A určite nemôžu byť dobrí, lebo ešte nie sú popísaní!!!???)

Toto bola pôvodná verzia.. teraz by som len upravil asi takto… A včera som nechápal nič. Pozeral som futbal, kde boli naši favoritmi. Nastúpil aj ten náš susedovie chalanisko, čo je popísaný ako .. no veď som písal…. Hral vcelku dobre. Pozerám na súperov a vravím si… nemajú šancu.. v duchu som spokojný a čakám kedy sa roztrhne vrece s gólmi. Nie sú ani jeden tetovaní, tak to nemôžu byť dobrí futbalisti. Ale č to?? my zahodíme tri čisté gólovky, a oni nám dajú s dvoch striel gól? Ten susedovie „zazdí “ dve absolútne šance.. hlavne že mu drží nagelovaný „čirokéz“ a nezlezú tetovačky.. čo tam po futbale a dokázaní, že som najlepší aj v repre, nielen v novinách a v Taliansku.. Máme prevahu, ale nemáme kľud. Máme šance vyrovnáme, no na konci zápasu z ničoho môžeme aj dostať rozhodujúci. Sme vo svetovom rankingu asi o 60 miest lepší, ako náš včerajší súper, no nevieme ho poraziť. V dvoch zápasoch o „Brazíliu“ sem nevyhrali ani raz. A to oni rozhádzali celé mužstvo a len budujú nové. Oni z „Pribaltiky“ bez tetovačiek určite nemôžu vedieť hrať futbal. A my máme stabil repre, ktorá by mala byť na vrchole síl. Nevieme víťaziť??

No po včerajšku ZNOVA nič nechápem.. Keď príde mladý od susedov domov, budem si to musieť nechať vysvetliť…. Doteraz som mu vždy veril.. ja len toľko..