Pohľad z bufetu

Pius IX zvolal koncil po 300 rokoch v roku 1867.Chcel nadviazať na Tridentský ( Trento) koncil , ktorý prebehol v rokoch 1545-1563. Témou koncilu malo byť prijatie spresnenia cirkevného učenia o základných naukách cirkvi, ktoré bolo aj jednohlasne prijaté 24. apríla 1870 v dogmatickej konštitúcii De fide catholica. Avšak situácia v Euópe si vyžiadala ( alebo pápež sám??) aby sa riešila dogma o neomylnosti pápeža. Nezvyčajné na koncile bolo aj to, že ho neviedli predstavitelia cirkvi pápežskí legáti,ako bolo zvykom v predchádzajúcich konciloch,ale aj pápež osobne.  Na začiatok koncilu prišlo asi 700 biskupov z celej Európy. Bol slávnostne otvorený  8. decembra 1869. Na ten istý dátum zvolali „slobodomurári“  ANTIKONCIL v Neapole, ktorý bol rozpustený políciou, lebo udajne bol nielen proticirkevný ale aj protištátny.

A  keď sa začalo rokovať 6.marca  o neplánovanom bode programu pod názvom „De Ecclesia Christi, ktorá obsahovala aj stať o neomylnosti pápeža, biskupi sa rozdelili na dva tábory. Niektorí z Vatikánu odcestovali. Zvíťazila väčšina a tak 18 júla 1870 Pius IX. schválil dogmatickú konštitúciu Pastor aeternus, v ktorej proklamoval, že pápež v oblasti viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (ex catedra) je neomylný. Pri hlasovaní ZA hlasovalo 451, za s podmienkou 62, proti 88… asi stovka na vyjadrenie nesúhlasu odišla už pri začiatku prerokovávania tohto neplánovaného bodu programu.

V súvislosti s oznámením tejto dogmy sa odtrhli od pápeža niektorí nemeckí teologickí profesori a kňazi, a tak vznikla starokatolícka cirkev. V nej kňazi neboli viazaní povinnosťou dodržiavať celibát. Dnes sú starokatolíci v Nemecku i v  Švajčiarsku

Pre francúzsko-nemeckú vojnu koncil nemohol pokračovať a pápež ho 20. októbra 1870 odložil na neurčitý čas.“ ( wikipedia) Paradoxom je, že prvý koncil bol oficiálne ukončený až v roku 1960, pred začiatkom „Druhého Vatikánskeho koncilu.“ Vo svojej neomylnosti sa akosi  pozabudlo na  „Prvý Vatikánsky“ a nik ho viac ako 90 rokov neukončil…

Takže PIUS IX dosiahol čo chcel, stal sa z vôle niektorých biskupov NEOMYLNÝ v otázkach viery a mravov.  Ako premýšľam, tak premýšľam.. neomylný je len BOH… to znamená že nemôžem súhlasiť s tým čo prijali na prvom Vatikánskom koncile obyčajní ľudia, hoc aj oblečení v červených či fialových talároch.. Stále sú to len a len omylní ľudia. Preto niet divu že niektoré pápežské rozhodnutia vyvolávajú polemiky a nemožno ich akceptovať zo žadneho uhla  pohľadu, ako veľmi by som chcel.

LEBO NEOMYLNOSŤ PÁPEŽA JE OD ĽUDÍ A NIE OD BOHA……