Pohľad z bufetu

Lyžovačka…

Slnečný víkend mrazivý prišiel k nám,

zbalil som si lyže, sadol do auta,

splniť som si chcel lyžiarsky svoj plán.

Vybral som si stredisko primerané,

myslím si, nebude drahé, plné ľudí,

Tu si zašantím ,vytiahnem z auta  lyže, postavím sa na ne.

Prvá jazda  dolu svahom,

letím s vetrom o preteky,

usmievam sa, cerím šťastím zuby,

mávam na manželku, zakuklenú do chlpatej deky.

Keď tu zrazu prudko nečakane

vrazí do mňa drzý mladík,

čo predbehnúť ma chcel po nesprávnej strane.

Letím dolu svahom, lyže letia stranou…

len tesne míňajú sa s mojim uchom, ba aj celou hlavou.

Zaryjem nosom aj rukou do snehu bieleho..

on zakričí len „sorry“ a už niet ho..

Zbieram sa síce celý, ale pochrámaný..

bolí ma všetko, palec opuchnutý,

Nebol to veru mäkký  pád ,

jak do snehobielej  duchny…

Sneh biely zostal na zjazdovke

a ja frčím  domov, liečim sa na pohovke.

Bolí ma celučičký človek,

desať  krát postaviť sa na vlek

bol môj plán,

vzal mi ho jediným nárazom,

ten mladý nedisciplinovaný kmán.

Spustil som sa len jediný krát,

a ten mladík zo mňa spoľahlivo urobil,

doráňaný pripuchutý, doma ležiaci klát.

Pozerám na slniečko  jasne na oblohe svieti,

počujem vonku štebotanie,

z krásnej zimy nadšených detí…

A tak sa liečim a spomínam,

či po tom páde ešte celé lyže mám..

Až zasa odpuchnem , tak postavím sa na ne!

Veď za zdravý šport musíme občas,

zaplatiť aj boľavejšie dane..