Pohľad z bufetu

Stále sa niečo deje.

Nedeľa a jej špecifikum aj v kresťanskom Chorvátsku je bohoslužba. Kúsok od pláže je cestou kostolík. Taký maličký kamenný asi z 15teho storočia. Farár má pochopenie a na roh dal dva staručké ampliónčeky, ktoré majú tónový rozsah tak tretiny počuteľných frekvencií, dolu ani hore nič. V priľahlých uličkách širokých asi meter a pol sú podsedáky na múrikoch a vyložených laviciach, aby veriaci mohli počuť jeho a božie slovo na čerstvom vzduchu. A počuť ho je široko ďalekoooo. „Vy nemáte v úcte ani boha ani človeka, neustále klebetíte jeden o druhom, ohovárate sa, furt hľadíte do tých mobilov…aha aj tu v božom chráme. Boh aj ja to predsa vidíme. Stále myslíte na hriešne myšlienky, keď zbadáte mladé dievča ako je to s mobilom v ruke v tých priesvitných bielych šatách čo ani to čipkované prádielko neschovajú…hneď myslíte na sex. Nadýchol sa a spustil. Pozrite sa vôkol seba, koľko inak zbožných chlapov na ňu žiadostivo hľadí v hriešnych predstavách… búrilo z ampliónika na rohu kostola, skoro odpadol z hrdzavèho klinca ktorý ho držal na jeho mieste… „A pritom je tu kopa pekných mladých chlapcov s ktorými by sa dalo hrať…. zaváha a rýchlo dodal…futbal šachy či inak…. zháčil sa pri šume ktorý vznikol medzi jeho ovečkami. Boh vás potresce za každý hriech ktorý neoľutujete,“ začul som zo vzďaľujúceho sa ampliónika… Hmmmm pomyslel som si, on chce aby ho milovali a takto im nakladá?? Plaža s dvoma ležalkami a suncebojom je poloprázdna, pribieha baba a kasíruje 15… ja že tieň sa nechystám používať, som naháňač bronzu a teda 10… no 15 , je nekompromisná. Vedľa nás si rozložil v tieni veľkého sunceboja svoje kresielko staručký chudučký dedko, usadol, klipli mu oči a v momente zaspal. Po plávaní a prechádzke ideme s manželkou na fakt výbornú veliku kavu s mljekem za 1.80… Zasa je tam miestna Loli, asi 50 ročná zachovalá odfarbenka, ktorú som si zapamätal z predvčera. Mala spor s čašníkom. “ Helou Tony, jednu kávu “ volá na neho. On jej prinesie slušne nápoj a pokojne …“ veď vieš že nie som Tony, tak ma tak nevolaj prosím.“ Ju tá poznámka rozčúlila a hneď doňho… “ Keď ťa nazvem Tony, tak si Tony a nereptaj. Ja som tu zákazník teraz a ty personál, správaj sa teda s úctou!!“ hromží na neho aby sme to všetci počuli…ona ctený zákazník… On prevráti oči tak aby to nevidela, nemá chuť na spory, deň bude ešte dlhý….

Tak táto tam sedí teraz v šatičkách sotva 10 cm dlhých na stehnách a mieša si svoju kávu, pri nohách psíka s gumenou loptičkou. Asi je tu namiesto omše, farára aj tu dobre počuť. Manželka ma upozorňuje, že z druhej strany bufetu sú traja policajti v čiernom… auto zaparkované na chodníku asi 10 metrov od našej „bronzovej pozície“ Dopijeme a sunieme sa preč, nemusíme biť pri všetkom… zaujímame pozíciu ležiaceho strelca práve v momente dostatočne nakopenej odvahy tých čiernych na vykonanie zásahu. Dedko vedľa nás je v rovnakej pozícii ako pred pol hodinou.

“ Neskúsiš či nezomrel? Veď sa vôbec nepohol odkedy sadol“ Hlesnem smerom k manželke, zdravotnej sestre… To už čierni poslovia spravodlivosti v taktických vestách ovešaní zbraňou obuškom a putami stotožňujú Loli, pes nepes, ktorý s štekotom vošiel medzi nich a svoju paničku. Prebieha hádka, vyzývajú ju aby šla s nimi… „to asi nebude za Tonyho“ šepkám manželke. LOLI sa snaží vytrhúť, uvoľní si ruky a davaj sa pästičkami tĺcť toho najmladšieho. Ten nelenil, podkopol jej nohy, LOLINA riť vyletela meter nad jej hlavu a báaac s ňou z výšky rovno na okruhliačikovú plažu asi 10 metrov od nás pri ich aute. “ Videla si ? Je naostro, mala holú riť“ „Tangáče, lakonicky odtuší manželka…. “ komu tangáče, komu holá…“ pomyslím si v uistení že ja som videl dobre… „Aha žije , otvoril jedno oko, nemusíš ho ísť skúmať“ … Dedko naozaj spod klobúka otvoril jedno oko na pár sekúnd, vyhodnotil situáciu ako nič moc a pokračoval v dobíjaní svojho akumulátora… pod susedný „sunceboj“ sa vracia z mora manželka našich susedov s vystrašeným výrazom. „Videl si videl??“ Hlesne na svojho manžela… Ten sa usmeje popod fúz a prednesie svoj uhol pohľadu . „Vidíš takto sa tu správajú k neposlušným manželkám, nie ako u nás….“ Auto strážcov spravodlivosti odchádza, dedko drieme, len jej psík so skučaním pobehuje od bufetu k miestu kde stálo to auto a späť, nechápavo hľadajúc svoju unesenú paničku….. Je nedeľa asi 10 hodín a deň sa len rozbieha…