Pohľad z bufetu

Európskou úniou rezonuje 800 miliárd eur na zbrojenie. Nikto nikdy neupresnil načo , aký cieľ a od koho komu. Európska komisia navrhuje zrušiť limity stanovené pravidlami EÚ pre štátne výdavky na investície do obrany. „Ak členské štáty zvýšia svoje výdavky na obranu v priemere o 1,5 % HDP, mohlo by to vytvoriť fiškálny priestor vo výške takmer 650 miliárd eur,“ uviedla von der Leyenová. Koľko z toho bude na dozbrojenie štátov EU, koľko na vedenie vojny na Ukrajine ako dar a koľko ako pôžička. Vystrelili číslo, ktoré visí vo vzduchu ako nahá prostitútka na lane v manéži.. OCHKAJTE OBDIVUJTE jej odvahu.. V NATO sme schválili postupné navýšenie financovania armád z 2% na 5% HDP počas asi 8 budúcich rokov. OBSAHUJE TO AJ TÝCH 800 miliárd? Alebo to sú ešte peniaze naviac pre EU na zbrojenie?? NIKTO NEPOVEDAL.

Ukrajinský pohľad na vec:

Vojna stojí Ukrajinu približne 100 miliárd USD ročne, čo je efektívne kryté medzinárodnou podporou, zatiaľ čo Ukrajina vyberá dostatočné množstvo daní na financovanie svojich pravidelných nevojenských výdavkov (ako sú dôchodky a platy lekárov a na udržanie funkčnosti vlády).

Z tejto medzinárodnej podpory pochádza takmer 40 miliárd USD ročne z USA.

Toto by musela prevziať Európa. Ale aby Ukrajina mohla zastaviť Rusko, je potrebných ďalších 30 až 40 miliárd USD ročne na ukrajinskú výrobu zbraní a ich nákup na trhu.

Takže namiesto doterajších 40 miliárd USD ročne by Európa musela poskytovať 110 – 120 miliárd USD. Týchto 110 – 120 miliárd USD predstavuje približne 0,6 % HDP európskych členov NATO. Doteraz európski členovia NATO poskytovali Ukrajine približne 0,2 % svojho HDP (bilaterálne aj prostredníctvom EÚ).

Ak Európa dá Ukrajine 0,6 % svojho HDP, môže to zastaviť Rusko na Ukrajine a zabrzdiť ruské prípravy na útok na Európu.

Získa sa tým čas na vybudovanie strednodobého odstrašujúceho mechanizmu: na rozvoj európskeho obranného priemyslu, na vytvorenie a implementáciu bezpečnostných záruk pre Ukrajinu a urýchlenie integrácie Ukrajiny do EÚ.

Takáto európska rozhodnosť bude signálom aj pre USA: Nenechávame sa bez pohnutia, ale berieme si osud do vlastných rúk- Trump

Trochu štatistiky a čísel:

Sme na túto úlohu ako EU pripravení? KTO vlastne zarobí z tohto ohromného balíka najviac? Za KOHO ZISKY LOBUJE JEŽIBABA Von der Leyen?

Maličké Slovensko a zisky zbrojárskych firiem za roky 2022 až 2024 zaznamenali výrazný rast. Napríklad, slovenská zbrojovka v roku 2024 dosiahla zisk 2 828 510 eur, čo je dvojnásobok oproti roku 2023 (1,359 milióna eur), Celkovo výdavky krajín EÚ na obranu vzrástli od roku 2022 o tretinu, na približne 326 miliárd eur. Tento rast je spojený s nárastom obáv o bezpečnosť a vojnovým konfliktom na Ukrajine. 

Za posledných 10 rokov (2013–2023) sa zisky 15 najväčších zbrojárskych firiem sveta výrazne zvýšili, najmä v dôsledku rastúcich vojenských výdavkov, geopolitických napätí a konfliktov.

• 2023: Celkové zisky 15 najväčších zbrojárskych firiem dosiahli cca 110 miliárd USD (podľa údajov SIPRI a Forbes).

• 2013: Ich zisky boli približne 60–70 miliárd USD.

• Nárast: 40–50 miliárd USD (čo predstavuje rast o 60–80%).

Hlavné dôvody nárastu:

1. Vojenské výdavky – Celosvetové vojenské výdavky v roku 2023 dosiahli rekordných 2,24 bilióna USD (SIPRI), čo je o 30% viac ako v roku 2013.

2. Konflikty – Vplyv vojny na Ukrajine, napätia v Ázii (Čína-Taiwan) a na Blízkom východe zvýšili dopyt po zbraniach.

3. Najväčší hráči – Lockheed Martin, Raytheon, Northrop Grumman, BAE Systems a Airbus Defence zaznamenali výrazné zisky.

1. Rheinmetall (Nemecko)

Špecializuje sa na výrobu obrnených vozidiel, delostrelectva a munície. Jej výrobky v súčasnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore Ukrajiny, čo jej prinieslo výrazný rast a pozornosť médií.

2. BAE Systems (Spojené kráľovstvo)

Pracuje na projektoch ako F-35, stavia vojnové lode a systémy protivzdušnej obrany. Je strategickým partnerom mnohých krajín vrátane USA.

3. Thales Group (Francúzsko)

Okrem tradičných zbraní sa zameriava na kybernetickú bezpečnosť, komunikačné technológie a vesmírne systémy. Vďaka svojej diverzifikácii je odolnejšia voči politickým zmenám.

4. Leonardo (Taliansko)

Jeden z najväčších výrobcov vrtuľníkov v Európe. Dodáva vojenské vybavenie vrátane radarov, avionických systémov a elektroniky.

5. Saab (Švédsko)

Výrobca legendárnych stíhačiek Gripen, alternatívy k americkým F-35. Švédsko je novým členom NATO, čo spoločnosti otvára nové trhy.

6. Colt CZ Group (Česká republika)

Pôvodne česká Zbrojovka, dnes nadnárodný koncern vyrábajúci ručné zbrane. Rýchlo expanduje, vrátane trhu v USA. Príklad úspešného spojenia tradície a modernej výroby.

7. Lockheed Martin (USA)

Medzi zbrojárskymi spoločnosťami určite nemožno zabudnúť na Lockheed Martin – najväčšiu zbrojársku spoločnosť na svete. Ich stíhačka F-35 je kľúčovým prvkom modernej protivzdušnej obrany a zohráva dôležitú úlohu pri formovaní svetového obranného trhu. Súčasný geopolitický vývoj a otázky týkajúce sa spoľahlivosti amerických partnerov však posilňujú konkurenciu zo strany európskych hráčov.

Etika verzus výnos: dilema moderného investora

Investície do zbrojárskeho priemyslu však súvisia aj s otázkou morálky. Možno nie je prekvapujúce, že tento sektor je často vylúčený z portfólií ESG (životné prostredie, sociálna oblasť, správa a riadenie). Z etického hľadiska je však problematické investovať do obranných spoločností, ktoré zabezpečujú bezpečnosť štátov a pomáhajú brániť demokraciu. 

Strašenie Ruskou hrozbou je využité na schválenie kozmických obratov zbrojoviek sveta! Keby tam aspoň bolo zakotvené, že čo dokážeme vyrobiť v EU bude nakúpené v EU. NO najväčšími ziskami sa chvália hlavne firmy USA, ktorých je v najziskovejších 25 hneď 12. Rusko nedokázalo uskutočniť svoje plány za tri a pol roka vojny na Ukrajine. Deklarovali 5 území ktoré pripojili k svojmu teritóriu, ani tie nemajú obsadené. Z jednej strany píšeme, ako už už skolabuje ich ekonomika, ako nemajú rakety a muníciu, aby sme o riadok nižšie hrozili ich útokom na Pobaltie, či Slovensko s Bulharskom a Rumunskom. Nehanbíme sa v rámci reklamnej kampane sprosto KLAMAŤ a protirečiť si v jednom odstavci textu. 800 miliárd je viac ako dvojnásobok súčasne vynakladaných prostriedkov na obranu všetkými štátmi EU. Kde vezmeme ľudské zdroje , energiu a materiál? Kedy a ako pripravíme vojenský personál, kapacity ubytovania a celú logistiku? Tresnúť číslo a tvrdohlavo si za ním stáť je totálna hlúposť hodná 5 ročného dieťaťa a nie šéfa Európskej unie. Dokonca povolí aj zadlžovanie nad limit, teda dá zarobiť okrem zbrojovkám aj bankovému sektoru. Z tohto vyjdú bohatí ešte bohatšími a chudobní zchudobnejú. Zadĺžime svoje deti na niekoľko generácií napred len preto, že niekto chce využiť vojnu na svoje obohatenie sa. TU BY MALI ÍSŤ OBČANIA EU DO ULÍC A ZVRHNÚŤ CHAMTIVÚ BOSORKU AJ S JEJ PORADCAMI!!