Pohľad z bufetu

Mali ste lásku, ktorá vás držala celý život, v zdraví aj chorobe, v zime či lete? Ja som sa ako osem ročný zamiloval a láska pretrvala až do dnešných dní…

V našom okresnom mestečku som býval ako dieťa v okrajovej štvrti, vzdialenej asi 15 minút chôdzou od centra. Nedeľa doobeda bola chlapskou. Vtedy nás tatko vzal s bratom za ruky a šli sme na vander. Mamka doma varila obed a aby sme sa jej tam nemotali, vyrazili sme do kostola na hlavné námestie- k Piaristom. Odtiaľ buď do kina na rozprávky či detský film, alebo na babskú hádzanú. Raz keď som mal asi 8 rokov sme cestou z kostola na hádzanú zatiahli k mliečnemu baru, ktorý mal aj v nedeľu otvorené. Mal celkom dobrý obrat na zákuskoch k poobedňajšej káve. A tam som po prvý krát okoštoval moju lásku, do ktorej som sa okamžite zamiloval. Dostal som na tanierik 10 dkg vlašského šalátu a k tomu mäkký rohlík. Jeho chuť bola nezabudnuteľná, kĺzal sa do brucha sám… Od toho dňa som sníval, že až raz budem veľký, budem ho jedávať každý deň. Tento sen sa mi splnil na učňovke s maturitou, kde som si ho denne dával na desiatu vo vtedy novom bufete. Od 15 do 19 rokov to bola moja tradičná desiata , 10 dkg vlašáku + 5 dkg bulharského či feferónkového, predsa som bol už skoro chlap a nie dieťa. Miloval som tie prestávky v práci, presun do bufáču, tam kukanie na mladú predavačku , valenie očí na jej napnutú blúzku s výstrihom, kde len malý gombíček držal jej prsia bez podprdy dnu. Ako učni sme tam jedli tie šaláty a dúfali, že tá tenká nitka to už nevydrží a roztrhne sa, odstreliac gombík niekam do preč…. Ona to vedela, krútila sa žmurkala , olizla si zvodne prst keď brala papier pod krájanú salámu, chichotala sa a štebotala.. A čo vám mladý pánko? Gothaj alebo direktorskú salámu? To bol taký točený kabános dlhý, preto direktorská, narážka na poriadneho vtáka.. Zíral som jej na usmiate pery, tie uväznené prsia platil drobnými a na stojáka pomaličky jedol svoj šalát. Jej taktika bola úspešná, mala najväčší obrat z asi štyroch bufetov čo boli vo fabrike. Sem tam niekoho zavolala z dospelákov dozadu , pomôcť jej vyložiť tovar, učniská si okamžite predstavovali sexuálne hrádky medzi kýblami šalátu a policami so salámami či debničkami malinoviek. Rýchle prebudenie a cvalom na pracovisko, kde nás často karhali za meškanie..

Toto boli moje spomienky na vlašák mojej mladosti, ktorý som musel začať obmedzovať s pribúdajúcim vekom a zvyšujúcou sa váhou s cholesterolom. Minule som si tak spomenul pred manželkou, že kedysi dávno som milovával vlašák, o čumení na mladú predavačku som povedať zabudol… Dnes večer ma čakalo obrovské prekvapenie. Priniesla mi k počítaču kde som čosi písal v porcelánovej miske asi 15 dkg vlašáku s krásne nadýchanou celozrnnou voňavou žemličkou a pohárom mlieka. Prvý mi vykrútilo nos od kombinácii skvelých vôní , a vyvolalo úsmev na perách pri spomienke na učňovskú lásku aj s obrazovým doprovodom… Dal som si sústo do úst privrel oči a bol som znova v mojich mladých časoch, Ako málo niekedy stačí na vyvolanie pozitívnych spomienok a pocitu šťastia.. Láska moja bola zasa so mnou…

P.S.: potom sa stal módnejší parížsky, ktorý má šunku v sebe a nemá zemiaky.. no pre mňa zostal vlašák vlašákom…