Pohľad z bufetu

Zať vykopal nejaké korene vo svojej záhrade, vyzerali ako púpavové, on tvrdil že chren. Ja som poznal chren len vo fľaške nastrúhaný a pripravený k údenému. Tak som sa rozhodol, že do pohárikov ho premením a dostanem ja… prevaril som vodu, štipka soli cukru a octu… očistil som tie biele hady a nasekal na malé kocky. Nič… žiadna výrazná aróma. Čo za slabý druh vykopal? Vzal som mixér dal plnú nádobu kociek zalial trochou nálevu a začal mixovať… keď sa mi zdalo že vzniknutá hmota sa začala podobať na tú kupovanú, otvoril som mixer a chcel preložiť bielu kašičku do pripravených pohárov… a vtom to prišlo, nadýchol som sa ako dovtedy a baaaac… rana až do malého mozgu, okamžite ma zalial potok sĺz ktoré nekvapkali ale liali sa ako prívalový letný dážď… zašteklilo ma niekde kde som mal predtým nos… a musel som kýchnuť… sopel mi vyletel a ako som mykol pritom hlavou vyrezal mi závit na krku… odskočil som dozadu zabuchol naspäť mixér a bežal si umyť celého seba…. nasadil respirátor čo mi zostal po kovide a spolu s potápačskou maskou na očiach som napchal tú domácu pochúťku do fľaštičiek… už sa teším keď ho budem podávať hosťom k údenému a klobáske…