Pohľad z bufetu

ŠTVRTOK 18. JÚL 2024, 19:46 HOD

Britské analytické centrum zverejnilo 48-stranovú správu „Predbežné vyhodnotenie ukrajinských útočných operácií 2022 – 23“, v ktorej sú uvedené hlavné dôvody neúspešnej protiofenzívy ozbrojených síl Ukrajiny v roku 2023 a vyjadruje taktiež pochybnosť nad novou ofenzívou v blízkej budúcnosti.

Zdroj : BBC s odvolaním sa na správu

„Pôvodný plán autori označujú za opodstatnený: 12 ukrajinských obrnených a mechanizovaných brigád malo preraziť v 30 km širokom priestore, na sedem dní izolovať Tokmak a potom preraziť na juh k Melitopolu. tempo, Rusko by nestihlo navýšiť zálohy a ukrajinským postupujúcim jednotkám stačilo prekonať odpor šiestich ruských plukov v obrane.“

Podrobnosti : Ako však poznamenávajú autori správy, realizácii tohto plánu bránili chyby spojencov Ukrajiny aj samotného ukrajinského velenia. Konkrétne:

• Západní spojenci dodali nedostatočné vybavenie a zbrane; na rozdiel od Ruska nestihli preniesť priemysel na vojenskú výrobu, takže nemali dostatok zbraní a tie čo boli, boli dodané neskoro. To viedlo k tomu, že v ukrajinskej armáde bolo málo času na vývoj nového vybavenia.

• Ukrajinské velenie sa rozhodlo menej pripravené jednotky hodiť do prielomu, zatiaľ čo tie skúsenejšie mali držať front. Svoje sily navyše rozptýlila do viacerých smerov.

• Najzávažnejšou chybou ukrajinského velenia však podľa analytikov bolo, že počítalo s tým, že brániace sa ruské jednotky nevydržia a zutekajú, ako to bolo v roku 2022 pri Charkove.( ja dodám, od Charkova, Chersonu ,tak ako predtým od Kyjeva sa ruské jednotky stiahli bez boja aby získali operačnú výhodu pred zimou. Spod Kyjeva to bolo preukázanie dobrej vôle pred plánovaným podpísaním mierovej dohody v Turecku) Keď sa tak nestalo, protiofenzíva beznádejne stratila dynamiku.

• Ruské velenie navyše jasne presne vedelo, kde bude smer hlavného úderu. Autori v tom vidia zlyhanie operačnej bezpečnosti zo strany Ukrajiny aj jej spojencov.

Autori sa zároveň nedotýkajú takých diskutovaných faktorov, ako je hustota ruských mínových polí a schopnosti úderných dronov, schopných zasiahnuť cenné obrnené vozidlá s veľkou presnosťou.

Autori správy sa tiež domnievajú, že obnovenie ukrajinských útočných akcií v blízkej budúcnosti je nemožné.

Zároveň sa v správe uvádza, že Ukrajina sa môže sústrediť na spôsobenie maximálnych škôd ruskej armáde, ako aj na zvýšenie útokovna ruskú infraštruktúru, čo vytvára škody pre ruský rozpočet.

Pripomenieme : V máji prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre AFP povedal, že Ukrajina má perspektívu prejsť v budúcnosti k protiofenzívnym akciám za predpokladu, že ozbrojené sily budú dostatočne personálne vybavené.

Na to je podľa neho v prvom rade potrebné stabilizovať situáciu na fronte. Nie je stabilná, vidíte. Povedal by som toto: teraz sú na rade oni. Treba ich zastaviť, my ich zastavíme. A potom mať zodpovedajúce personálne obsadenie brigád, aby sa dalo počítať s ďalším krokom protiofenzívy.“

Na otázku, či by k tejto novej protiofenzíve mohlo dôjsť v roku 2025, prezident odpovedal: „Nemôžem to povedať. Viem, ale nemôžem.“

Dodám len, že ani Rusi nie sú na tom konvenčne veľmi pozitívne, lebo ich predpokladaná letná ofenzíva stále nezačala. Na dosiahnutie operačných pozitívnych posunov, potrebujete určitý čas, ten sa však s oddaľovaním začiatku ofenzívy rýchlo kráti. Vidíme len malé taktické posunu, ktoré sa vydávajú za vylepšenie pozícií a v žiadnom prípade nemôžu viesť k získaniu území Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré nemajú zatiaľ Rusi pod kontrolou, hoci ich už administratívne pričlenili v pondelok 3.10.2022 k Ruskej Federácii. Takže vidíme v podstate PATOVÚ SITUÁCIU, keď ani jedna z bojujúcich stráne nedokáže urobiť operačný, nieto ešte strategický posun pri vedení bojových činností.

Konečne nastáva zmena v myslení Zelenského, ktorý pripustil začatie rokovania s Ruskom o mierovej zmluve prehlásením, že nie všetky územia sa musia vrátiť Ukrajine pomocou sily, ale aj pomocou diplomatických rokovaní. Treba však pripomenúť, že tomu zatiaľ bráni prezidentský dekrét  vydaný práve samotným Zelenským.“Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj realizoval rozhodnutie NSDC o nemožnosti rokovaní s prezidentom Ruskej federácie Volodymyrom Putinom. Uvádza sa to na webe hlavy štátu.

Reč je o prezidentskom dekréte o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny z 30. septembra „Pokiaľ ide o kroky Ukrajiny v reakcii na pokus Ruskej federácie o anexiu územia nášho štátu, s cieľom zaručiť bezpečnosť euroatlantický priestor, Ukrajina a obnovenie jej územnej celistvosti“.

Dokument má dátum 30. septembra a účinnosť nadobúda dňom zverejnenia.“

1.Konštatovať nemožnosť viesť rokovania s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom.

2.Schváliť text spoločného prejavu prezidenta Ukrajiny, predsedu Najvyššej rady Ukrajiny a predsedu vlády Ukrajiny k Severoatlantickej aliancii.

3.Kabinet ministrov Ukrajiny bol poverený prípravou návrhov na viacúrovňový systém bezpečnostných záruk založený na multilaterálnych a bilaterálnych dohodách Ukrajiny. Dostať obranný potenciál Ukrajiny na úroveň, ktorá zabezpečí zaručené odrazenie ozbrojenej agresie Ruskej federácie.

4.V podmienkach eskalácie zo strany Ruskej federácie by mala vláda zabezpečiť posilnenie obranyschopnosti Ukrajiny zvýšením dodávok vojensko-technickej pomoci Ukrajine.

5.Najvyššej rade Ukrajiny sa odporúča urýchliť prijímanie návrhov zákonov o vhodných sankciách a inej reakcii na eskaláciu zo strany Ruskej federácie.“

Takže prvým krokom k prípadnému začatiu mierových rokovaní musí byť pozastavenie alebo zrušenie platnosti tohoto dekrétu, aby delegácia ktorá bude rokovania pripravovať nebola neskôr stíhaná za porušenie platného zákazu . Dnes 19.7.2024 prebehne dôležitý telefonický rozhovor medzi Donaldom Trumpom a Vladimírom Zelenským. Pravdepodobne budú rozoberať Trumpove vyhlásenie, keď opakovane vyhlásil, že v prípade jeho zvolenia za prezidenta USA, má v úmysle rýchlo vyriešiť konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom.

Bidenove vyhlásenie o rozmiestnení rakiet stredného doletu s možnosťou nesenia nukleárnych hlavíc na území Nemecka pritom zvýšilo napätie medzi Moskvou a Washingtonom, Rusko okamžite mediálne reagovalo, že prvou vlnou by zničilo metropoly štátov NATO v Európe, ako aj ich hlavné  vojenské základne. Nebola to politická reakcia, ale len mediálna, štátnej televízie ROSSIJA 1. Politici zatiaľ mlčia, čo však neveští nič dobré. Ako sa ukazuje, ruská taktika vyčkania do volieb v USA a potom prípadné začatie rokovaní o mierovom riešení aspoň mierne znižuje aj tak ohromné denné straty na fronte. Obe strany v posledných dvoch mesiacoch deklarujú straty druhej strany na 1200-1600 denne.

Nezostáva nám iné, len veriť v zdravý rozum všetkých zainteresovaných, ktorí jediní môžu zabrániť eskalovanie tohto konfliktu v jadrovú katastrofu.