Pohľad z bufetu

Ľudia sa nadradili nad ostatné živé bytosti tvrdením, že len oni majú nesmrteľnú dušu, že len oni vedia prežívať emócie… NIKTO nám nedal také právo, to sme vyhlásili o sebe my sami.

Milujem zvieratá a mám ich doma. Každý kto mal niekedy nejaké domáce zviera vie, že aj ono prežíva svoj svet plný emócií, že má omnoho väčšiu empatiu k ľudským pocitom ako je tomu opačne. Máme spolu mačky aj psov, sú ako jedna veľká rodina, každý má svoj charakter, každý inak z nich prežíva svoje emócie. Príde návšteva jeden zavrčí či zašteká, druhý od radosti vyskakuje kňučí až si cvrkne. Záleží kto prišiel a aký vzťah majú moje zvery k danej osobe. Mačky tiež pribehnú, vlnovkujú chvostom vysoko nad svojim chrbtom ak majú dotyčnú osobu rady, obšmietajú sa jej okolo nôh. Psi otravujú a vyžadujú pozornosť, mačky len zriedka vylezú niekomu na kolená a dovolia sa nechať poškrabkať. . Človek tvrdí že zvieratám chýbajú mimické svaly a preto nevedia tvárou vyjadriť emócie… mýli sa.. Výraz tváre zvierat je len horšie čitateľný, no spoľahlivo nám ukáže ich náladu. Dokonca som videl kocúra PLAKAŤ. Mal asi štyri roky, keď zakotvil u nás, bol z tej zmeny taký frustrovaný, že tri mesiace bol schovaný v jednej pootvorenej skrini a von vychádzal v noci len na jedlo a potrebu. Keď som ho prišiel volať , z jeho širokých očí stekali slzy.. bol zúfalý a nevedel pochopiť, prečo musel opustiť svoje predcházajúce bydlisko. Máme ho už deväť rokov a je to najspokojnejšie zviera v našej tlupe, miluje všetkých, ak mali mačky mačence príkladne sa o ne staral, rovnako sa hrával aj s malými psíčatami.. skrátka náš mimozemšťan Alex.

Ako sme na tom my ľudia? Prežívame emotívne svoje životy, máme veľa podnetov a vnemov, ktoré v nás vyvolajú kladné alebo záporné emócie. Už ako malé deti pociťujeme radosť, hnev, lásku k rodičom, ktorá je úplne iná ako prvá láska tínedžerov. Vieme rýchlo vzplanúť, ale sa aj ukľudniť.  Niekedy po hneve nastupuje nenávisť, po radosti bláznivá veselá eufória. Každá emócia má svoj prejav, odstupňovaný podľa sily podnetu… ľahký úsmev, smiech, rehot, neprestávajúce rehotanie sa.. zodvihnuté obočie od údivu strieda zamračený pohľad, prichádza zlosť, neovládateľný hnev škrípanie zubami… nenávisť. Sme presvedčení, že každá emócia má iný prejav. Súhlasím, no našiel som jedno spoločné pre všetky emócie, ktoré dokážeme precítiť.. PLAČ A SLZY.

Plač je to prvé ktorým ohlasujeme svoj príchod na svet, zo začiatku vyjadruje len našu nespokojnosť, lebo iný prejav nepoznáme. Úsmev a plač. Ako sa učíme žiť a vnímať svet, stane sa plač prejavom všetkých kladných aj záporných emócií v tom najvyššom štádiu. Plač a slzy prichádzajú vo chvíľach najväčšieho zármutku aj najväčšieho šťastia. SLZY šťastia nám stekajú po tvári nevieme ich zadržať rovnako ako slzy bolesti… Slzy očisťujú náš organizmus aj „dušu“, plač je univerzálnym prejavom všetkých emócií. Plač a slzy nás sprevádzajú od narodenia až po náš konečný odchod… Chlapi sa radi predstavujú ako tí bez sĺz, bez slabosti. Nie je to pravda, je len pár jedincov čo nikdy neplakali, myslím však že to  len  o sebe prehlasujú. Slzy a plač nie sú slabosťou, sú prejavom všetkých najsilnejších  negatívnych aj pozitívnych emócií ČLOVEKA…