Pohľad z bufetu

Bol som v skupine, ktorá sa prvá preškoľovala na MiG-29 v Stacii Lugovaja a Frunze, ktorá ich zavádzala do života v Československu v roku 1989. Bolo to len 6 rokov od zavedenia tohto typu techniky v letectve ZSSR, len TRI roky od prvej prezentácie v zahraničí v roku 1986, keď ich doviezli na letové ukážky do Fínska. Pracoval som na týchto lietadlách od ich zrodu v našom letectve, preškolil som( spolu s inými) všetok prvý technický aj lietajúci personál slúžiaci na Slovensku v roku 1992. Bol som presvedčený, že pre našu ochranu vzdušnej hranice je nevyhnutné mať výkonné bojové lietadlá. Doplnili sme ich počet na 24, s tým sa už dalo cvičiť aj niečo plánovať. Pripomeniem, že ako Československo sme mali viac ako 500 lietadiel a vrtuľníkov, z toho skoro viac ako 400 bojových lietadiel . Vtedy bola iná doba, iné úlohy a boli sme na hranici dvoch politicky a ekonomicky odlišných systémov. V tej dobe som si bez nadzvukových bojových lietadiel nevedeli letectvo ani predstaviť.

Naše finančné zdroje priviedli Slovenské letectvo skoro na prah zániku. Po rozdelení sme mali 274 lietadiel a vrtuľníkov, z toho 160 bojových lietadiel, ku ktorým pribudlo 14 deblokovaných MiG-29 v dvoch várkach 1993 a 1995. Kým v roku delenia 1992 nalietalo československé letectvo 72 000 letových hodín,prvé roky po rozdelení sme mali ročný nálet na lietadlách v roku 93-16 806, rok 94- 14701, rok 95- 13 685, na 7044 sme klesli v roku 1997,postupná klesajúca tendencia sa v podstate nezastavila dodnes. V roku 2017 máme tabuľkovo asi DVANÁSŤ bojových lietadiel MiG-29, to je všetko. Su-25 a Su-22 sme dávno vyradili, MiG-21 zostarli a dožili. Bojové vrtuľníky sme taktiež vyradili dávno, zostalo nám torzo dopravných lietadiel a pár cvičných na konci technického života, ktorý bol už predlžovaný. MiG-29 je služby schopný, všetci čo sa ho chcú zbaviť, tvrdia že jeho prevádzka je drahá. Samozrejme že je drahá, no nie je o nič drahšia, ba je lacnejšia v tejto chvíli, ako by bola aj lízingová prevádzka HOCIKTORÉHO nového lietadla, ktoré by sem lízovali alebo kúpili. Prezradím Vám výpočet ceny letovej hodiny ktorý sme robili v roku 1997-8. Z „federálu“ sme zdedili ceny pre rok 1992 , kde bola letová hodina MiG-29 vyčíslená na 357 900 Kčs, MiG- 23 na 270500 Kčs a MiG 21 na 91 000. Lenže tie ceny počítali s nákupnou cenou MiG-29 niekde na úrovni 150 miliónov KČS, čo v polovici 90 rokov už dávno nebola pravda. Pripomeniem, že naše nákupy z deblokácie boli za 21,5 mil USD, čo vtedy predstavovalo pri kurze USD/ SK 29,50 ( rok 1995) 625,4 milióna Sk   a 34  rok 98 asi 731miliónov Sk. Vzali sme do výpočtu nákupnú cenu roku 1995, ceny generálok motorov a hlavných agregátov, ceny náhradných dielcov , technický život vtedy platný 20 rokov a 2500 letových hodín. Obnova rezurzu vyšla 300 400 Sk /letová hodina, pri státí lietadla jeden rok boli vynaložené náklady 15 035 000 Sk( strata z ceny a náklady na aj tak plánované obnovy rezurzu ). K obnove rezurzu prirátame palivo na LH v cene asi 106 000 Sk, čo dá cenu letovej hodiny 406400 Sk. Pri použití ( čo i len vezení rakiet + 44500 Sk, + služba RTZ, LPS) suma sumárum vtedy sme plánovali náklady na letovú hodinu MiG 29 vo výške 465 000 Sk ( /30 = 15 500 Euro. ( aj s obnovou rezurzu, nielen palivo ako sa niekde dočítate) V prípade lízingu Gripenov sa spomína suma za letovú hodinu na hranici 30 000 Eur. ( Gripen nemá žiadne výrazne vyššie spôsobilosti ako MiG-29, je to rovnako lietadlo 4 generácie bez zvýšeného  podielu „ neviditeľnosti“ či STVOL- skrátenej potreby vzletovo pristávacej dráhy ako to, čo máme. V podstate jedinou jeho výhodou je dlhší dosah rádiolokátora, s pôsobením na viac cieľov súčasne, čo sa dá dosiahnuť aj na MiG-29 jebo modernizáciou ktorá nám bola ponúkaná už v roku 1998,v tomto štádiu technického života  je už nezmyselnou.

Aby ste mali predstavy o cenách lietadiel ktoré sú momentálne na trhu, jednotkové ceny sú rozdielne podľa počtu lietadiel a destinácie zákazníka, no možno ich spriemerovať asi takto. F-16 treba zmodernizovať a obnoviť rezurz, poprípade kúpy nových 60 miliónov až 80 miliónov USD, podľa toho , čo si želá zákazník ako dovybavenie. F 18 z druhej ruky by boli niekde na hranici 63 mil USD, Eurofighter-140 mil Eur, Grippen – 85-100 mil Euro, Rafale- 108-115 mil Eur.

F-35 ako najnovšie prístupné bojové lietadlo na trhu meškalo s vývojom, prvé v zahraničí bude v Izraeli, ktorý uzatvoril kontrakt na prvú dodávku 19 kusov za 2,75 MLD USD, čo je jednotková cena asi 144 mil USD.  Je ale potrebné povedať, že lietadlo sa vyrába v troch základných verziách, F-35A klasické, F-35B s kolmým pristátím a skráteným vzletom , F-35C námorná verzia. V tomto roku pre armádu USA je možná dodávka( LRIP10) v jednotkovej cene pod 100 mil USD, bez motorov,   http://www.armadninoviny.cz/cena-stihacky-f-35a-poprve-pod-100-milionu-dolaru.html

Bolo vyrobených viac ako 300 kusov tohto typu lietadla, dodávky podľa LRIP9 41xF35A,  po 102mil USD, F35B  12 kusov po 132 mil  USD,2x F35C tiež po 132mil USD. Cieľom výrobcu je stlačiť cenu k 85 mil USD ZA JEDNOTKU, Čo sa môže podariť zvýšením výroby. Na rok 2019 je plánovaná výroba 200 lietadiel. Dodávky pre rok 2018 podľa LRPI10 ( 90 lietadiel) znamenajú pokles ceny od prvých dodávok podľa LRPI1 na 60%. ( ceny pre USA armádu) F16 Falcon sa pritom predáva asi za 60mil USD pre vlastnú armádu. Inak je to samozrejme s cenami pre zahraničie. Samotný prezident Trump tlačí na dodávky F18 superhornet na úkor F-35, pravdepodobne kôli blízkosti svojich lobistov a vlastných podielov na akciách. V roku 2006 Austrália zvažovala kontraktna  24 kusov F/A18 Superhornet za sumu asi 2,36mld , čo predstavuje jednotkovú cenu asi 98,3 mil USD.

Všeobecne s prehľadom cien je to veľmi zložité, pokiaľ konkrétne nerokujete, nie je možný presný odhad ceny, len jej rámcová hodnota.

Potrebujeme „nadzvuk“?

Položme si otázku, či by našich 10-15 bojových lietadiel v prípade konfliktu prežilo prvý týždeň. Pri nasadení proti potenciálnemu nepriateľovi aj v zoskupení NATO by nebolo pravdepodobné, aby naše lietadlá prežili viac ako po 10-15 bojových vzletov, čo je maximálne 2-3 dni vedenia bojovej činnosti.

Český  prenájom Gripenov nie je lacný:

Základná zmluva hovorila – 14 kusov lietadiel Gripen na 10 rokov za 19,6mld českých korún ( 784mil Eur.) Viac ako 200 hodín lietadlo za rok pravdepodobne nenalieta, takže za predpokladaný nálet  28000 hodín zaplatili túto sumu s preškolením pilotov a personálu. To prestavuje náklady na letovú hodinu vo výške 28 000 EURO a pritom im tie lietadlá nepatria ani po 10 rokoch. Predĺženie zmluvy o 14 rokov za sumu 1,7mld Kč ročne ( 23,8 mld celkom) pri nálete rovnakých 2800 hodín ročne bude stáť hodina letu  607 000 Kč/ 24 285 Euro. V tejto cene nie je započítané palivo, mazadlá, práca, ako aj náklady na pozemné zabezpečenie( RTZ,RL a iné. ) zdroj podkladov: http://zpravy.idnes.cz/vlada-o-prodlouzeni-pronajmu-stihacek-gripen-fam-/domaci.aspx?c=A140312_121218_domaci_kop

V dobe mieru  pri zaradení do pohotovostného systému ( POSY) plnia hlavne úlohy navedenie zablúdených lietadiel, ktoré sa blížia na naše územie a stratili orientáciu. Sme vo vnútri bloku NATO, Ukrajinu považujem za čakajúci štát. Nemusíme teda chrániť vonkajšiu hranicu paktu. Nespomínam si, že by počas našej samostatnosti vzlietlo niektoré lietadlo z POSY a potrebovalo nadzvukovú rýchlosť k plneniu úlohy za celých 24 rokov. Je falošnou predstavou, že k cieľu sa budete približovať nadzvukovou rýchlosťou dokonca v stúpaní v dobe mieru. Hoci by šlo aj o tichého neidentifikovaného narušiteľa. Takže by sme mohli prehodnotiť aké spôsobilosti očakávame od svojho letectva, reálne na aké máme finančne a personálne. Ak by sem si dohodli s okolitými štátmi NATO, že našou hlavnou spôsobilosťou by bol výcvik na modernom výcvikovom bojovom komplexe s ktorým na starších typoch máme bohaté skúsenosti, mohli by sme oprášiť históriu výcviku našich a zahraničných pilotov a venovať sa výhradne tomu. Pritom s lietadlami napríklad AERMACCHI M346 , sa dá samozrejme úspešne držať aj POSY a v dobe mieru si plne chrániť svoj vzdušný priestor. Stúpavosť nad 100m/sek  či maximálna rýchlosť 1060 km/hod ( obmedzenie 1,2 MACHa) a použitie riadených rakiet spolu s rádiolokátorom  to plne umožňuje. Čiara vzletu by sa len o kúsok posunula vpred od našej hranice, s plánovanými novými rádiolokátormi 3D by to nebol absolútne žiaden problém. A máme keby čosi ešte aj raketový systém obrany.

Takže zriadením medzinárodného centra výcviku pilotov napríklad s lietadlami M346 Master( T-346-A), by sme plnili úlohy nielen pre seba, ale aj pre zmluvných partnerov. Pritom takéto lietadlo je v jednotkovej cene okolo 18 mil  Eur bez rádiolokátora v základnej výcvikovej konfigurácii, a asi 20-22 mil Eur za plnú bojovú dozvukovú verziu, ktorá je tesne pred zavedením do talianskeho letectva.Za plánované náklady miliardu aj čosi  by sem mohli mať štvornásobok predpokladanej leteckej techniky a medzinárodné renomé.  Len USA predpokladajú nákup týchto lietadiel v prvej vlne viac ako 300, celkovo až do hranice 1000. Výcvikové centrum pre „Európu“ by sme mohli ponúknuť práve my. Taliani začali preškolovanie svojich pilotov na Eurofighter a Tornáda na tomto type nového stroja  u  61 ° Stormo (Wing) so sídlom v Lecce-Galatina, teraz v roku 2017. Program výcviku trvá asi 9 mesiacov.

Viac o M346 master som písal tu: http://simon22.blog.pravda.sk/2017/09/19/necakany-stop-pre-nadzvukove-lietadla-co-tak-sa-vratit-k-uspesnemu-projektu-aermacchi-m-346/ )
Načo sa prezbrojiť na 10-15 nadzvukových lietadiel , ak na to v podstate nemáme a nie je to ani nevyhnutná požiadavka? Tento počet je pre alianciu bezvýznamný, tvrdenie opaku je klamstvom.