Čriepky z preškolenia na MiG-29 v ďalekom Kazachstane a Kirgizstane. časť1.

stancia-lugovajaPočas preškolenia na MiG-29, keď sa konečne dohodla cena za celý kontrakt aj s dodávkou lietadiel ako odpis z ruského dlhu voči Československu, (Ich cena bola pravdepodobne na úrovni 5 mil USD, kurz 1991 26Kčs /1USD, lebo cena pri delení o tri roky sa pohybovala od 65mil Kčs do 106mil Kčs podľa náletu hodín) Cena pri nákupe z deblokácie 1995 bola na úrovni 21,5 mil USD za kus,už nie bratovi) sme konečne začali mať s domácimi šéfmi nášho kurzu lepšie vzťahy. Podrobnejšie to popísal pán Václav Vašek, šéf kurzu z našej strany vo svojej knihe. Pracovný pobyt v Stancii Lugovaja( foto)nám napokon spestrili aj kultúrou.Dostali sme zrazu dva výlety, jeden do asi 100 km vzdialeného Džambulu, veľkomesta z ktorého som si zapamätal len veľký rybacinou smrdiaci trh, plný exotického korenia, ovocia a hlavne toho zápachu. Ba ešte jednu vec. V Stancii Lugovaja sme čakali na medzimestský autobus, ktorý podľa nás musel ísť z východzej stanice do konečnej aj niekoľko týždňov. To sme si pomysleli, keď asi s pol hodinovým meškaním pristál na dedinskej zastávke veľký expres, ktorý nás mal transportovať o zastávku ďalej- 100 km. Vystúpil totiž šofér podivného stredoázijského vzhľadu v prešívanom kabáte a s bradou po pás. Okamžite sme pochopili, že jeho linka je ukrutne dlhá a na začiatku pri nástupe bol do hladka oholený… To boli totiž rozmery vtedajšieho  ZSSR.

Druhý niekoľkodňový výlet sme absolvovali  z dnešného Biškeku ( Frunze) do krásneho vtedy hlavného mesta Kazachstanu Alma-Aty.( Almaty dnes) Mali novučičké obrovské autobusové nádražie s krásnou svetlou presklenou budovou a asi šesťdesiatimi nástupišťami. Cesta bola vari 300km dlhá, vravím si, bež na záchod, lebo pár hodín nebude kde. Vbehnem do velikánskej novučkej budovy obzerám sa a nikde nevidím záchranný nápis Туалет- Мужчины a tak smerujú moje kroky k neodmysliteľnej súčasti všetkých verejných budov v bývalom Zväze.. teda k bábuške s červenou páskou na rukáve a nadpisom dežurnyj. „Devočka  poraďte prosím, kde  máte toalety?“ „ jáj mladý človek, to musíte von, tu ich ešte neotvorili. Prídete pred budovu, tam sa dáte doľava a za posledným nástupišťom uvidíte budovu, tak tam… Na začiatku sa mi chcelo len preventívne, no keď som vyšiel pred budovu a zbadal asi 30 nástupíšť vľavo, na budovu som ani nedovidel, tak sa môj krok zrýchlil. Konečne dochádzam k poslednému nástupišťu a za ním vidím nízku, prízemnú drevenú zrubovú budovu, kde v strede steny  bola vpravo smerujúca šípka s nápisom, ktorý som tak túžobne hľadal…. Мужчины – páni. To sa mi chcelo celkom už dosť. Rýchlo otvorím dvere a zostal som ako obarený. Dovtedy som nič podobné ako komunálne, teda spoločné toalety nikdy nevidel. Vždy to malo aspoň aké také súkromie.. Tu som zočil štyri vedľa seba rozpoložené diery v drevenej podlahe, na troch už čupeli v podrepe chlapíci a čítali noviny. Tu som pochopil, prečo je ten národ silný v skokanských disciplínach. Nebolo čo riešiť, spustil som gate a čupol som nad posledný voľný otvor. Všetci samozrejme zbadali, že nemám červené trenírky ako oni , ale slipy, okamžite pootočili hlavy ku mne s otázkou v očiach -ako si poradíš cudzinec?

Bolo mi to vcelku nepríjemné, rýchlo som zamieril odbombardoval a už som vstával. Vzal som si zo zeme položenú tašku , keď som vtom zistil, že som nedočural….. Otočím sa, že to napravím, no chyba lávky. Nad mojim otvorom už čupel ďalší „spotrebiteľ“ a ja som nemal žiaden voľný. Odchod autobusu sa blížil, v panike pozerám po miestnosti a v tom mi padnú oči na dosku pribitú asi pod 45 stupňovým uhlom k stene oproti dieram. Okamžite som to vyhodnotil ako u nás bývali sem tam tie plechové žľaby, presne to čo potrebujem na malú…. Spokojne sa rozkročím a začnem hasiť… kauf … som hrdý že všetko stíham, začnem sa zapínať, keď tu vojde do miestnosti pánko s klobúčikom, kufríkom a dáždnikom. Pozdraví, všetci odkývu hlavami vezme kufrík aj dáždnik a položí na tú zatlčenú dosku do steny.. PÁNI.. v živote som sa viac nehanbil ako vtedy. Nik mi nič nepovedal, len čumeli s otvorenými ústami ako som im ocikal ich odkladaciu poličku, ktorú som ja v dobrej viere vyhodnotil ako žľab práve pre túto činnosť.

Ani som sa na nich nepozrel a s polohlasným zamumlaním miesto pozdravu som vybehol z danej miestnosti. Autobus už čakal len na mňa a vyrazili sme smer Alma Ata.  Toto mesto pod krásnym vysokohorským areálom zimných športov MEDEO kde sa teraz v roku 2017 konala zimná univerziáda nás prekvapilo čistotou, širokými ulicami , dobrým hotelom a hlavne pamiatkou, dreveným pestrofarebným kostolíkom, ktorý jediný prežil veľké zemetrasenie v roku 1911 bez ujmy. Bolo vidno na poriadku a čistote, že v Kazachstane a jeho vtedajšom hlavnom meste je  sústredená nemecká menšina, ktorá dosiahla viac ako milión obyvateľov. To som ešte netušil, že práve v tomto meste si odležím asi dva najťažšie mesiace svojho života.. ( foto- pivko na Medeu k šašliku , Medeo nad Alma Atou)

Alma Ata a pivko na Medeu

alma-ata-medeo

Rozpad Juhoslávie, občianska vojna a ukrajinská paralela: Kronika konfliktov a geopolitický dvojaký meter.

14.09.2026

7. septembra 2026 vyvolal obrovskú medzinárodnú pozornosť pohreb bývalého generála a veliteľa bosnianskych Srbov Ratka Mladića v Belehrade. Ratko Mladić zomrel vo väzenskej nemocnici v holandskom Haagu 27. augusta 2026 vo veku 84 rokov v detenčnom zariadení OSN, kde si odpykával doživotný trest za genocídu a vojnové zločiny. Následne bolo jeho telo prevezené vládnym [...]

Znásilnenie ústavy ako východisko zo zle napísaných paragrafov.

13.09.2026

Zákony a ústavy sú navrhnuté pre život v mieri. Predpokladajú stabilné inštitúcie, fungujúcu ekonomiku a predvídateľné politické cykly. Čo sa však stane, keď do hry vstúpi existenčná hrozba, politický pat alebo otvorený vojnový konflikt? Príklady zo Slovenska a predovšetkým z vojnovej Ukrajiny ukazujú, že čistá litera najvyššieho zákona štátu často narazí na [...]

Príbeh hudobníkov, ktorí sú počuť aj 50 rokov po rozpade kapely. Creedence Clearwater Revival – 4 roky absolútnej slávy.

11.09.2026

Boli kráľmi rádií, ikonami filmových soundtrackov a kapelou, ktorá dokázala v časoch najväčšej slávy predstihnúť aj The Beatles. Hoci ich éra trvala len krátko, hudobné dedičstvo Creedence Clearwater Revival (CCR) zostáva nesmrteľné. Viac ako 50 rokov po ich rozpade však ich príbeh sprevádza nielen triumf, ale aj rodinná tragédia a trpká rivalita. Pozvolný štart, [...]

simon22

Nežijem krátko aby som nič nevedel, ale ani príliš dlho aby som všetko zabudol...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 698
Celková čítanosť: 4066246x
Priemerná čítanosť článkov: 5826x

Autor blogu

Kategórie

Archív