Pohľad z bufetu

Pohľad politika na súčasný vývoj bojov, názory sa menia rýchlejšie tam u nich ako u nás v Európe.

Ihor Mosiychuk sa narodil v roku 1972 v Lubnom v regióne Poltava. Po službe v armáde v roku 1990, Mosiychuk vytvoril skupinu „ukrajinskej nacionalistickej mládeže“. V roku 1991 si na ruku vytetoval trojzubec, aby podporil ukrajinskú deklaráciu nezávislosti. Preto strávil niekoľko dní v cele, spomína to v rozhovoroch. V roku 1994 sa pripojil k nacionalistickému hnutiu UNA-UNSO. Je považovaný za otca Ukrajinskej novej demokracie.

Z jeho novembrového rozhovoru pár myšlienok:

Zelenského mierový plán víťazstva je len súpis jeho želaní a nie je žiadnym plánom, západní partneri ho odmietli a vôbec sa ním nemienia zaoberať okrem podpory v dodávkach zbraní a financií

• Zelenskij ho predložil z jediného dôvodu, aby vinu za neúspech mohol hodiť na západné štáty… my sme mali plán, no vy ste nás nepodporili a tak MUSÍME začať rokovať o mieri s Ruskom. Toto je pre obyvateľov Ukrajiny, ktorý už väčšinovo podporujú ukončenie vojny.
• Jeho hlavnou otázkou je- kto je zodpovedný za fakt, že teraz budú musieť súhlasiť s omnoho horšími podmienkami mieru, ako boli v apríli 2022 v Istanbule. Kto ponesie zodpovednosť za straty územia a hlavne za straty stoviek tisícov ľudských životov? Kto ponesie zodpovednosť za rozbitý priemysel a energetickú sústavu?

K čomu nám bude Ukrajina v hraniciach 1991 roku no bez Ukrajincov? My sme si zničili národ. Teraz stojí Ukrajina na hrane- buď začne mierové rokovania, alebo nastane totálna vojna, v ktorej môžeme stratiť štát aj národ. Ukrajina pripravuje tri body na svetové rokovanie o mieri, chce dosiahnuť podporu „Globálneho Juhu“. Prvá dohoda však musí byť o aj keď dočasnom ukončení bojovej činnosti, aby sa mohli viesť rokovania. Vzájomné rozhovory a konzultácie medzi Ukrajinou a Ruskom sa vedú od samého začiatku konfliktu, hlavne o humanitárnych otázkach výmeny mŕtvych a zajatcov. Je možné že sa rokovalo aj o neútočení na energetiku. Toto nie je hlavné, najhlavnejšia otázka je, kedy a ako sa odrazia tieto „šedé zákulisné“ rozhovory do oficiálnych diplomatických rokovaní.

Po tomto rozhovore Ukrajina prvý krát zaútočila americkými raketami ATACAMS a Britskými Storm Shadow do hĺbky územia protivníka. Ten na oplátku Orešnikom na JUŽMAŠ, ktorý vyrába raketovú techniku a následne dvoma veľkými vlnami na energetickú infraštruktúru, na ktorú predtým neútočil dva mesiace.

Orbán po dohode s Trumpom a Putinom sprostredkoval teraz v decembri vianočné prímerie a veľkú výmenu zajatcov, s oboma krokmi Zelenskyj nesúhlasil.

Rusko vstúpilo do bojov na Ukrajine bez modernej rozviedky, bez rozvinutej protivzdušnej vojskovej obrany. Za cenu obrovských strát dobíjalo vopred určené mestá, pri niektorých sa zdržalo mesiace a utrpelo kolosálne straty. ( Mariupoľ, Bachmut) Neboli absolútne pripravený na dronovú vojnu, prieskum v reálnom čase a onlajn velenie. Ich rádioelektornický boj fungoval veľmi dobre a to ich sčasti zachránilo pred ešte väčším fiaskom v prvom roku vojny. Ukázali rýchlu schopnosť učenia a adaptácie na nové podmienky vojny. Teraz už ich prieskum pracuje rovnako efektívne ako americko- britský v prospech Ukrajiny. Previedli svoju vojenskú výrobu na vojnový stav, zvýšili produkciu rozhodujúcich komponentov oproti mierovému stavu aj na desaťnásobok. Spojenci Ukrajiny len povymetali sklady a dodali tieto zásoby munície a výzbroje v domnienke, že to musí stačiť. Ukázalo sa to ako veľký omyl.

Pohľad ruského vojaka, volací znak Sladkov+1 hovorí:

Prečo sme kedysi vtrhli priamo do miest a teraz sme sa ich „naučili“ obchádzať po poliach, chytať ich do klieští, obkľučovať ich?

Nenaučili sme sa to, už predtým sme vedeli, že je to správne. Pochodovali sme po poliach, obkľučovali sme „osady“, ale nemohli sme sa dostať ďalej. Vysvetlím vám prečo.

Obsadili sme nepriateľské oporné body, ale nedokázali sme ich udržať. Neboli sme schopní potlačiť palebnú silu nepriateľa (delostrelectvo). Náš protitankový boj sa dlho rovnal nule.

Neexistovali žiadne prostriedky delostreleckého prieskumu, útočili sme naslepo. Zo vzduchu nebol takmer žiadny prieskum. Spomínam si, ako na jeseň 2022 jeden jediný „Orlan“ použili postupne divízie Južného vojenského okruhu.

Obsadzovali sme nepriateľské pozície v poliach, ale naša pechota v týchto pevnostiach bola ostreľovaná delostrelectvom OSU ( ozbrojené sily Ukrajiny). A potom nám začala dochádzať munícia. A vtedy išlo do tuhého. Chudobná pechota, námorná pechota a výsadkové jednotky…

A teraz je každý centimeter nepriateľského územia pod naším dohľadom, teraz má naše letectvo, naši raketometčíci a delostrelci presné súradnice palebných prostriedkov a zariadení nepriateľa a naše bezpilotné lietadlá v plnej paráde nočnou morou ničia OSU.

To však neznamená, že útočiace lietadlá idú do útoku ležérne, v bezpečí, s cigaretou v zuboch. Nie, samozrejme, že nie. Šturmoví vojaci sú elita, riskujú najviac, sú to oni, kto vztyčuje ruskú vlajku nad dobytými pozíciami.

Úroveň zásobovania ruskej armády sa každým mesiacom zvyšuje. A všetci, všetci, všetci tvrdo pracujú na víťazstve.

Už len dodám záverom, Rusko prešlo na vojnovú výrobu a dokáže zásobovať svoje vojská omnoho lepšie a kontinuálne na rozdiel od ukrajinských vojsk. Tieto nemajú svoju vojnovú výrobu, priemysel je zničený a spoliehajú sa skoro výhradne na dovoz zo zahraničia. Preto ich zásobovanie nie je plynulé, prichádza v skokoch a obyčajne sa už nedostane tam, kam bolo treba. preto sa v roku 2024 front pohybuje neustále z východu na západ. Preto môžu každý mesiac zabezpečiť dve až tri útočné vlny dronmi a raketami. Funguje im vojnová výroba. Len výkriky o tom, že sa nesmú vzdať a posielanie financií s technikou im nepomôže. Príkladom je celá 155 mechanizovaná brigáda , ktorá sa dlho cvičila a vyzbrojila v Poľsku a vo Francúzsku. V týchto dňoch bola nasadená v Pokrovsku, najdôležitejšom opevnenom centre, kde sa vedú najťažšie boje. Čo sa stalo? Jednotlivé jej časti boli rozdelené na doplnenie iných vojenských útvarov a tak z kompaktného úderného vojenského telesa nezostalo nič. Pomohli na dva tri dni zastaviť nápor v meste Ševčenko, ich rozdelený potenciál rýchlo ochabol. Takých brigád by potrebovali teraz minimálne 20. Dostali jedinú. Niekoľkomesačný výcvik bol eliminovaný zlým rozhodnutím velenia a obrovským nedostatkom vojakov.

EU nie je schopná prejsť na vojnovú výrobu, lebo by nám padla civilná ekonomika a štandardy života by výrazne klesli, následkom čoho by padli vlády jedna za druhou. Vlády už padajú, Nemecko, Francúzsko… V Rakúsku zvíťazila ultra pravica. Naša pomoc je nedostatočná, pomoc z USA môže skokovo skončiť, táto posledná je len zo skladov armády USA.V Európe nie sme pripravení niesť ťažkosti vojnového stavu ekonomické ani politické! Preto sa stále viac hovorí o rokovaniach aj za cenu dočasnej straty územia. Doma to už chápu, len v EU stále pod vplyvom propagandy to chápať nechceme. Aj mňa za tento blog zasa nazvete prokremelským trolom, pritom sa len snažím čo najobjektívnejšie vykresliť vývoj situácie a jej negatívnu prognózu pre budúcnosť, ktorú nezastaví naša verbálna odhodlanosť…