Pohľad z bufetu

Bojisko v minulosti, ešte na začiatku 21. storočia pred prvým nasadením letectva, delostrelectva, či pozemných síl, bolo preskúmané spravodajskou službou. Prieskumné lietadlá a satelity zhromaždili obrazový či elektronický materiál, nad ktorý zasadli skupiny ľudí a dali sa do práce. Identifikovali rozmiestnenie síl protivníka, početnosť ich výzbroje a logistické centrá, obranné línie, či zásobovacie trasy. Prvým cieľom je vždy centrum ( centrá) velenia a systém protivzdušnej obrany, spolu s letiskami. Tieto ciele sú hlavnou prioritou na identifikáciu a ničenie. Muži nad fotografiami skúmali vždy niekoľko dní či mesiacov spravodajcami dodané informácie aby čo najpresnejšie vyhodnotili silu a rozmiestnenie nepriateľa. Na základe ich informácií sa velitelia rozhodli o naplánovaní úderov, ich postupnosť a intenzitu. Až potom padli prvé rakety, bomby, výstrely. Dynamika vývoja konfliktu sa neustále zrýchľuje a čas na identifikáciu cieľov hlavne po začiatku konfliktu sa výrazne skracuje. Dospeli sme do bodu, kedy USA, Briti a Francúzi nasadili v prospech Ukrajiny svoje satelity, prieskumné drony, lietadlá ako aj lietadlá na riadenie bojovej činnosti. A UMELÚ INTELIGENCIU na rozpoznanie určenie cieľov a navedenie ničivých zbraní na ich polohu, prvý krát použitú vo vojnovom konflikte. Nezrodila sa za noc, ani za pár mesiacov. Predstavujem vám AI MAVEN, ktorý okrem pirátov v červenom mori, pomáha zrýchliť identifikáciu cieľov v zostave ruských vojsk a zabezpečuje ich efektívne a rýchle ničenie.

　　28. februára webová stránka Bloomberg News zverejnila článok s názvom „Artificial Intelligence Warfare Is Here“, ktorý podrobne popisuje projekt Maven, projekt umelej inteligencie americkej armády používaný na identifikáciu cieľov na bojisku.

　　Niektorí generáli boli spočiatku voči AI skeptickí, ale teraz vyvíjajú a využívajú Projekt Maven, ktorý identifikuje ciele na bojisku.

　　V roku 2020 sa na rozľahlej základni americkej armády Fort Liberty v Severnej Karolíne vojaci 18. výsadkového zboru pozerali na satelitné snímky na svojich počítačoch veliteľského stanovišťa. Títo vojaci nie sú jediní, ktorí to pozorujú. Predtým program umelej inteligencie naskenoval fotografie po tom, čo dostal pokyn identifikovať cieľ a nasmerovať paľbu.

　　Prvé pokusy.

　　Program požiadal ľudského operátora, aby potvrdil svoju voľbu: vyradený tank. Potom, čo dospeli k záveru, že úsudok umelej inteligencie bol správny, systém vyslal signál na streľbu do M142 Seamaster (vysoko pohyblivý raketový odpaľovací systém), ktorý je hlavnou zbraňou amerického delostrelectva. Raketa našla svoj cieľ a zničila tank.

　　Výbuch sa nepodobal žiadnemu inému zo stoviek cvičení so živými streľbami, ktoré sa každoročne konajú na základni Fort Liberty s rozlohou 146 000 akrov. V skutočnosti na to v celej armáde neexistoval precedens. Americkí vojaci prvýkrát zasiahli ciele lokalizované a identifikované programami umelej inteligencie. Plukovník Joseph O’Callaghan, koordinátor palebnej podpory vzdušných síl a vedúci projektu zamerania umelej inteligencie, umiestnil fotografie z času do konferenčnej miestnosti: tank bol pohltený jasnou ohnivou guľou. „Ukazuje nám (vojna je) umenie možného,“ povedal.

　　Menej ako štyri roky po tomto momente už nebolo použitie umelej inteligencie Spojenými štátmi vo vojne teoretické. Skyler Moore, hlavný technologický dôstojník Ústredného velenia USA, uviedol, že v posledných týždňoch algoritmy počítačového videnia vyvinuté ako súčasť projektu Maven, vlajkovej lode programu umelej inteligencie ministerstva obrany, lokalizovali raketomety v Jemene a hladinové plavidlá v Červenom mori, ako aj pomohli nájsť a zamerať ciele v Iraku a Sýrii.

　　Navigácia prechodu umelej inteligencie z laboratória na bojisko bude jedným z najpálčivejších problémov, ktorým čelia vojenskí vodcovia.

　　Ako sila rýchlej reakcie s 90 000 vojakmi bude 18. výsadkový zbor skúšobným miestom pre projekt Maven ktorý je systém postaveným na výkonných algoritmoch určených na identifikáciu ľudí a vybavenia na bojisku. Systém sa spolieha na objavy v strojovom učení a má schopnosť samoučiť sa spoliehaním sa na tréningové údaje a spätnú väzbu od používateľov pri hľadaní cieľov. Model umelej inteligencie Pentagonu môže tiež určiť, či zmeny v cieľoch môžu byť významné, čo napovedá, že nepriateľ stavia nové vojenské zariadenie. To všetko je spojené s informáciami, ako sú satelitné snímky a geolokačné údaje získané prostredníctvom odpočúvania komunikácie do počítačového rozhrania nazývaného Maven Intelligence System.

Od začiatku až po zrelosť

　　Umelá inteligencia – alebo podobné technológie – má na ministerstve obrany USA dlhú históriu. Počas studenej vojny používal poloautomatický systém protivzdušnej obrany pozemné prostredie prvé algoritmy na spracovanie radarových údajov. Počas operácie Púštna búrka sa na plánovanie presunov jednotiek použil analytický nástroj.

　　Okolo roku 2005 sa v občianskej spoločnosti vytvoril základ umelej inteligencie. Ako sa vývoj zrýchľoval, bývalý námestník ministra vzdušných síl Will Roper, ktorý v tom čase viedol kanceláriu Pentagonu zameranú na pokročilé technológie, bol čoraz viac znepokojený. Od roku 2016 podľa neho ministerstvu obrany chýbali rozsiahle možnosti cloudového úložiska alebo údaje vhodné na počítačové spracovanie a úradníci nerozumeli autonómnemu strojovému učeniu.

　　Roper navrhol financovanie vo výške 50 miliónov dolárov na použitie strojového učenia na automatické rozpoznávanie cieľov z obavy, že armáda nebude schopná vyvinúť svoje vlastné nástroje v primeranom časovom rámci – ktorý mohol trvať 15 až 20 rokov, kým budú hlavné systémy zbraní v USA plne funkčné. Tradične bola identifikácia a klasifikácia nepriateľských aktív na bojisku namáhavým procesom. Analytici môžu stráviť hodiny alebo dokonca dni – väčšinou pomocou očí – prehrabávaním sa cez satelitné snímky a údaje z prieskumu. Hoci už existuje iný automatický zameriavací softvér, vojaci tvrdia, že je príliš pomalý a náchylný na nesprávne úsudky.

　　V roku 2017 sa rozšírená verzia Roper stala realitou vo forme projektu Mervin riadeného Defence Intelligence Agency, formálnejšie známeho ako Algorithmic Warfare Cross-Functional Team. Melvinov tím sa rozhodol vyhodnotiť nástroje na identifikáciu cieľov od rôznych spoločností a otestovať ich na videu z dronov, ktoré zachytili Navy SEAL v Somálsku. Jane Pinellis, ktorá bola v Melvinovom tíme zodpovedná za skoré testovanie a hodnotenie Algorithmic Warfare, si spomína, že žiadny nástroj nefungoval dobre. Zdrojové obrázky sú často príliš rozmazané, nasnímané pod uhlom, ktorý mätie algoritmus, alebo sú nedostatočne označené na to, aby sa dali použiť na trénovanie modelu. Nezrovnalosti sú aj v postupoch spoločností. Cieľ, ktorý bol jedným programom jednoducho označený ako „tank“, bol iným programom označený ako „sovietsky T-72“. Výkon mimo laboratória bol ešte horší, pretože systémy sa nedokázali vyrovnať so zlými sieťovými pripojeniami a staršími počítačmi – dva bežné problémy na bojisku.

　　Používa sa v rusko-ukrajinskom konflikte

　　Ako vývoj systému postupoval , objavili sa ďalšie problémy. V roku 2018 tisíce inžinierov zo spoločnosti Google, jedného z prvých partnerov Pentagonu, podpísali list protestujúci proti zapojeniu spoločnosti do výskumu a vývoja „vojnových vojenských technológií“. Google zmluvu nepredĺžil.

　　Hoci sa Google stiahol, mnoho ďalších technologických a obranných spoločností zostalo v projekte Maven, pričom niektoré sa pridali neskôr. Podľa ľudí, ktorí sú oboznámení s touto záležitosťou, hlavnú platformu pre dátovú fúziu podporujúcu systém vyrába Palantir Technology; medzi 12 hlavných zúčastnených spoločností patria Amazon Web Services, L3 Harris Technology, Maxar Technology, Microsoft a Sierra Nevada Corporation.

　　Postupne sa systém Maven zlepšoval. V roku 2020 nadriadení O’Callaghana v 18. výsadkovom zbore požiadali, aby preskúmal, ako by systém mohol zlepšiť útok zbraní na ciele protivníka. O’Callaghan ho začal používať pri intenzívnejšom výcviku streľby, vrátane delostreleckého testu v roku 2020 vo Fort Liberty. Odvtedy v spolupráci s ďalšími americkými vojenskými službami a spojencami, ako je Spojené kráľovstvo, 18. výsadkový zbor používa systém Maven a k nemu pripojené zbraňové systémy na útoky na ciele z bombardérov, stíhačiek a bezpilotných lietadiel a tiež vyrába modely na údery z ponoriek.

　　Platforma Maven od svojho vzniku až po súčasnosť výrazne pokročila. Okrem videoobrazov teraz dokáže integrovať dáta z radaru, ktoré dokážu preniknúť do mrakov, tmy a dažďa, ako aj infračervené senzory detekujúce teplo, čo mu umožňuje odhaliť podozrivé ciele, ako sú motory alebo arzenál. Joel Temple, hlavný zameriavací dôstojník 18. výsadkového zboru, odhadol, že vďaka spolupráci so systémom Maven teraz dokáže identifikovať až 80 cieľov za hodinu v práci, v porovnaní s iba 30 bez systému.

　　Po začiatku rusko-ukrajinského konfliktu vo februári 2022 nabralo inžinierske úsilie 18. výsadkovej armády v oblasti umelej inteligencie novú naliehavosť. O’Callaghan, Temple a 270 ďalších z veliteľstva armády boli poslaní do vojenského tábora v Nemecku, kde obsadili pôvodnú arénu ako veliteľské centrum. Na mnohých ich obrazovkách je spustený „Inteligentný systém Maven“.

　　O’Callaghan a Temple odmietli povedať, ako Pentagon využíva systémy umelej inteligencie Maven na podporu Ukrajiny.  USA použili satelitnú inteligenciu a inteligentný systém Maven na identifikovanie a postúpenie polohy ruských zariadení ukrajinským silám, ktoré potom zamerali tieto prostriedky pomocou GPS. rakety. Jeden z ľudí hovorí, že pomoc Kyjevu tiež pomohla Pentagonu zlepšiť sa v používaní nástrojov AI – a byť presnejší vo svojich prognózach, ako by mohli byť použité v konflikte s Čínou. (Počas prvých 10 mesiacov podpory Ukrajiny podstúpil Maven viac ako 50 kôl zlepšovania, podľa inej osoby so znalosťami o jeho vývoji.)

Keď minulý rok ukázali schopnosti AI Maven vybraným novinárom . Terén a situačné informácie boli čerpaný zo skutočnej operácie začiatkom roku 2023, keď loď amerického námorníctva evakuovala amerických občanov zo Sudánu, ktorý bol uprostred občianskej vojny. Centrálna mapa systému bola v prípade demonštrácie vytvorená z neutajovaných satelitných snímok. Na povrchu žlté hraničné polia označené miestami, kde algoritmy identifikovali lode v Adenskom zálive. Modré oblasti označovali miesta, ktoré budú zaradené do zoznamu zákazov útoku, ako sú nemocnice a školy. Ikony na ľavej strane obrazovky ponúkali samostatné dátové toky, ako napríklad kanály sledovania plavidiel, ktoré bolo možné prekryť na mape. Nechýbala ani funkcia „taktického dátového spojenia“: spôsob prenosu rozhodnutia veliteľa o streľbe zo zbrane priamo medzi strojmi.

　　Napriek tomu Moore, O’Callaghan a ďalší predstavitelia dychtivo priznávajú, že ich systémy umelej inteligencie majú pred sebou ešte dlhú cestu a nedokážu prekonať sa zatiaľ zaobísť bez ľudského rozhodovania.

　　Iné obavy sú zásadnejšie. Keď sa Spojené štáty a ich spojenci začnú spoliehať na systémy umelej inteligencie, protivníci sa ich môžu snažiť podkopať kontamináciou tréningových dát alebo narušením aktualizácií softvéru. Algoritmy časom strácajú presnosť a keďže ich rozhodovacie procesy sú vágne, je ťažšie ich testovať ako iné vojenské technológie. To všetko znamená, že pokiaľ ide o používanie AI na bojisku, velitelia budú musieť posúdiť, či vojenské potreby a širší kontext robia riziko chyby prijateľné. Jedna vec je pomýliť si vlnu s vojnovou loďou – v najlepšom prípade spôsobí, že raketa sa neškodne zrúti do mora – no úplne iná je použiť umelú inteligenciu na zameranie preplneného pozemného bojiska s civilistami v okolí.

　　Napriek obmedzeniam algoritmických systémov Spojené štáty naznačili svoj zámer rozšíriť svoju autonómiu. Ministerstvo obrany minulý rok vydalo smernicu, ktorá vyžaduje, aby velitelia a operátori vykonávali „primeraný ľudský úsudok“ o použití sily, čo naznačuje, že úradníci sa môžu domnievať, že ľudský dohľad je dostatočný a ľudia už nie sú potrební na rozhodovanie.

　　Toto je vážna červená vlajka pre aktivistov, ktorí sa obávajú následkov toho, že nechá stroje riadiť zabíjanie. Kampaň za zastavenie robotov zabijakov uviedla, že súčasné záväzky USA „úplne nedosahujú“ primerané záruky.

　　Nie všetky obavy pochádzajú mimo armády. Plukovník letectva Tucker Hamilton, dôstojník, ktorý testuje a prevádzkuje umelú inteligenciu, načrtol na nedávnej konferencii desivú myšlienku. V jeho scenári sa umelo inteligentný dron rozhodne zabiť svojho operátora po tom, čo dostal príkaz prerušiť svoju misiu – osoba, o ktorej dospel k záveru, že mu bráni dosiahnuť jeho ciele. Zatiaľ takéto nápady zostávajú predmetom sci-fi, ale trend zvyšovania autonómie AI je jasný.

　　Chris Donahue, veliteľ 18. výsadkového zboru, riziká priznal. Po prvé, povedal, že budúci operátori sa budú musieť neustále obávať, že nepriatelia kontaminujú alebo pokazia ich algoritmické systémy. Verí však, že otázka, či prijať tieto systémy, už bola zodpovedaná. „Nebudeš mať na výber. Tvoj nepriateľ si vyberie za teba, takže to musíš urobiť aj ty,“ povedal Donahue. „Už sme na ceste k boju stroja versus stroj, robot versus robot. Už je to realitou.

Zatiaľ je systém postavený s minimálnou ale rozhodujúcou účasťou ľudského faktora, ktorý však môže byť spomaľovačom rozhodovacieho procesu. Tento moderný systém však nenahradí nedostatok munície, či výzbroje, ktorá má byť na základe jeho schopností použitá v reálnom čase. Až vývoj ukáže, či bude systému zverená úplná autonómnosť od ľudského faktora.

zdroj bloomberg, sina, iné