Pohľad z bufetu

Odpoveď na túto otázku som hľadal priamo v USA, kde by mali najlepšie vedieť ako na tom sú, čo dokážu a čo nie. Vynechal som teda „zaručené“ správy z Británie či Ukrajiny, kde je táto otázka „jasná“ a odpoveď je kladná…. zostrelenia takýchto zbraní sú na dennom poriadku, niet sa čoho báť. Preto tu teraz odcitujem jeden odborný článok z januára 2024, ktorý sa danou problematikou zaoberá z pohľadu USA.

C4 ISRNET je  publikácia pokrývajúca vznikajúce problémy a trendy v globálnej vojenskej transformácii a sieťovo orientovaných technológiách, produktoch a službách pre manažérov federálnej vlády, obranu a priemysel. . Vychádza deväťkrát ročne.  Sídlo C 4 ISRNET je v meste Tysons štáte Wirginia. Takže by sme články z tohto portálu mali brať vážne a nepovažovať ich za pro Ruskú alebo pro Čínsku propagandu. Vybral som jeden zaujímavý o schopnosti USA vyvinúť prostriedky protivzdušnej obrany proti hypersonickým raketám protivníka. Ak si ho prečítate, zistíte, že ohlasované zostrely Kindžalov či Zirkonov nad Ukrajinou, sú z veľkou pravdepodobnosťou len propagandou tajných služieb n podporu bojového ducha Ukrajincov a Európanov.

V piatok 19. januára 2024 vyšiel článok od Kontraadmirál Mark Montgomery (v.) a Bradley Bowman pod názvom :

USA sa nedarí rýchlo postaviť hypersonickú protiraketovú obranu.

Pentagon vo svojej minuloročnej výročnej správe pre Kongres varoval, že Čína už vlastní „popredný svetový hypersonický arzenál“ a šprintuje s ešte pokročilejšími útočnými schopnosťami. Tieto zbrane by dali Pekingu schopnosť uskutočniť rýchly úder, ktorý paralyzuje americké velenie a riadenie a schopnosti protiraketovej obrany.

Dobrou správou je, že Spojené štáty robia pokrok vo svojich vlastných útočných hypersonických zbraniach . Zlou správou je, že americké snahy o vývoj systémov, ktoré sa dokážu brániť proti čínskym hypersonickým schopnostiam, nedržia krok. Ak Washington nebude konať rýchlo, aby urýchlil Pentagon nasadenie kapacít hypersonickej protiraketovej obrany, odstrašovanie môže v Pacifiku zlyhať. Hypersonická zbraň je strela, ktorá sa pohybuje rýchlosťou nad 5 Mach alebo vyššou ako 1 míľa za sekundu. Existuje mnoho existujúcich systémov balistických rakiet, ktoré sa pohybujú hypersonickou rýchlosťou, ale čínske hypersonické strely predstavujú ďalšiu výzvu. Okrem vysokej rýchlosti tieto systémy zahŕňajú hypersonické kĺzavé vozidlá, ktoré po počiatočnej fáze balistického štartu manévrujú atmosférou. Aby toho nebolo málo, Peking tiež vyvíja hypersonické riadené strely, ktoré využívajú motory nasávajúce vzduch, ako sú scramjety, aby dosiahli vysoké rýchlosti a manévrovanie. Táto kombinácia rýchlosti a manévrovateľnosti predstavuje skľučujúcu výzvu pre existujúce radary a rakety obrany proti balistickým a riadeným raketám v USA, čo sťažuje sledovanie a ničenie protivníkovho kĺzavého vzdušného prostriedku alebo riadenej strely. Skutočnosť, že hypersonické kĺzavé prostriedky môžu fungovať aj v nezvyčajných výškach – vysoko nad riadenými strelami, ale pod balistickými strelami – pridáva ďalšiu vrstvu zložitosti. Čína má niekoľko hypersonických variantov, ktoré využívajú ich rozsiahlu prácu v medzikontinentálnych balistických raketách a balistických raketách stredného doletu. To zahŕňa napríklad rozmiestnenú DF-17, balistickú strelu stredného doletu s hypersonickým kĺzavým vozidlom, ktorá má udávaný dosah 1600 kilometrov. Peking by mohol použiť tento systém na zameranie sa na americké a spojenecké vojenské základne a flotily v Tichomorí. Aby sa vyrovnalo úsiliu Číny, Spojené štáty len za posledné dva roky minuli viac ako 8 miliárd dolárov na vývoj útočných hypersonických rakiet. Napriek oneskoreniam a výzvam niektoré z týchto snáh napredujú. Armádna hypersonická zbraň s dlhým doletom , hypersonická útočná raketa letectva a programy konvenčného rýchleho útoku námorníctva a hypersonického vzdušného ofenzívneho protipovrchového boja, to všetko by mohli byť zbrane tohto desaťročia.

Bohužiaľ, americké snahy o hypersonickú obranu nie sú ani zďaleka také pôsobivé. Agentúra pre protiraketovú obranu investovala do vývoja  prostriedku s kĺzavou fázou na zničenie protiraketových rakiet v ich zraniteľnej fáze kĺzania predtým, ako začnú zložité manévre v terminálnej fáze letu. Bidenova administratíva však vo svojej rozpočtovej požiadavke na fiškálny rok 2024 požiadala iba o 209 miliónov dolárov na programy hypersonickej obrany a Pentagon požiadal o financovanie vo fiškálnom roku 2022 a fiškálnom roku 2023 dohromady menej ako 515 miliónov dolárov. Tieto požiadavky predstavujú zlomok finančných prostriedkov určených na ofenzívne schopnosti a značne zaostávajú za tým, čo sa vyžaduje. Toto zlyhanie pri uprednostňovaní hypersonickej obrany má dôsledky: Ministerstvo obrany v apríli uviedlo , že neočakávalo vytvorenie hypersonického obranného systému až do fiškálneho roku 2034. Toto oneskorenie vytvára neprijateľné riziko pre americké sily a vyvoláva agresiu. Našťastie, Kongres zasiahol a začal riešiť túto výzvu. V tohtoročnom zákone o autorizácii národnej obrany Kongres nariadil MDA, aby do roku 2029 dosiahla počiatočnú prevádzkovú kapacitu systému zachytávania hypersonických manévrujúcich zbraní  a schválila ďalších 225 miliónov dolárov na financovanie výskumu a vývoja na rok 2024, čo je viac ako dvojnásobok sumy požadovanej administratívou. Keď ministerstvo obrany vypracuje svoju požiadavku na rozpočet na protiraketovú obranu na rok 2025, malo by odrážať tieto zvýšené investície a nespoliehať sa opäť na zásah Kongresu, čo by spôsobilo len ďalšie oneskorenie. Väčšina stratégov chápe, že armáda môže najlepšie odradiť agresiu tým, že nasadí schopné útočné aj obranné systémy. Napokon, útočné schopnosti nútia potenciálneho agresora zvážiť nákladné údery, ktoré môže agresia vyvolať, a obranné schopnosti vytvárajú neistotu, či agresia môže dosiahnuť svoje vojenské ciele. Samostatne sú tieto útočné a obranné schopnosti významným odstrašujúcim prostriedkom, ale spolu sú oveľa efektívnejšie. Preto by mal Washington uprednostniť hypersonickú protiraketovú obranu, kým nebude neskoro.

Kontraadmirál amerického námorníctva vo výslužbe Mark Montgomery je vedúcim pracovníkom think-tanku Foundation for Defense of Democracies. Predtým pôsobil ako politický riaditeľ senátneho výboru pre ozbrojené sily pod vedením senátora Johna McCaina, R-Ariz., a ako riaditeľ operácií (J3) na americkom tichomorskom veliteľstve. Bradley Bowman je vrchný riaditeľ Centra pre vojenskú a politickú moc na FDD. Predtým pôsobil ako poradca pre národnú bezpečnosť členov výborov pre ozbrojené sily a zahraničné vzťahy Senátu a bol dôstojníkom americkej armády.

      Po prečítaní si týchto riadkov je sotva uveriteľné, že správy z Ukrajinského bojiska o pravidelnom zostrelení ruských hypersonických zbraní so schopnosťou manévrovať sú pravdivé. Chcel by som upozorniť na fakt, že v tomto článku nie je ani jediné slovo o takýchto zbraniach v Rusku, teda možno predpokladať, že z tej strany nepanuje v USA žiadna strategická obava z napadnutia ich územia.