Pohľad z bufetu

„Evropa začne především znovu hledat svou vlastní identitu… Možná to vytváří naději, že dříve nebo později nebudou už vaši chlapci muset střežit a případně zachraňovat svobodu v Evropě … tyto převratné změny nám umožní konečně se vymanit z poněkud už přežilé kazajky bipolárního vidění světa a vstoupit konečně do éry multipolarity … bychom rádi v našich bilaterálních jednáních se Sovětským svazem dosáhli toho, aby v zájmu politické stability u nás bylo do voleb co nejvíce sovětských jednotek odsunuto … američtí vojáci by neměli být dalších sto let odtrženi od svých maminek jen proto, že Evropa není schopna být garantem světového míru … čím dřív, rychleji a pokojněji se Sovětský svaz začne ubírat po cestě skutečné politické plurality, respektu k právům národů na svébytnost a k fungující, tedy tržní ekonomice, tím lépe bude nejen pro Čechy a Slováky, ale pro celý svět. A tím dřív i vy budete schopni zmenšovat břemeno vojenského rozpočtu, který musí americký lid nést…“

Tieto slová predniesol československý prezident Václav Havel 21. februára 1990 v slávnom prejave v americkom Kongrese.

Rusi odsunuli svoju miliónovú centrálnu armádu z Európy k sebe domov, lebo to bolo želanie štátov ktoré ukončili svoj socialistický experiment. Čo ale nasledovalo zo strany západných spojencov, ktorí nás prijali medzi seba? Na základe našich žiadostí sme všetci vstúpili do NATO. To však ešte neznamená mať na svojom území trvale základne, len sa podieľať na spoločnej obrane. Žiadne základne NATO u nás nebudú, kričal minister obrany, to len malá skupina špecialistov a poradcov si urobila u nás stálu misiu…

Bratislava 18. septembra 2014 (TASR) – Na Slovensku nebudú základne NATO. Slovensko o to nežiada a nikto to nežiada od Slovenska. Na dnešnom rokovaní Zahraničného výboru NR SR to deklaroval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).

Pritom ešte v roku 2004 naše MOSR informovalo o stiahnutí amerických vojsk z Európy a bolo tým veľmi znepokojené. Busch ten plán napokon zrušil. Plánované stiahnutie amerických vojsk z Európy, predovšetkým z Nemecka, je zlou správou pre NATO. Európske krajiny budú musieť urýchlene porozmýšľať nad reformou svojich ozbrojených síl a ich spoluprácou, ako aj nad zvýšením finančných prostriedkov investovaných do obrany. Zhodujú sa na tom viacerí európski aj americkí odborníci na otázky bezpečnosti.
Rozhodnutie Spojených štátov „by malo prinútiť kapacity v Londýne, Paríži aj Berlíne dať hlavy dokopy a pouvažovať nad úlohou EÚ v celosvetovej bezpečnostnej politike,“ píšu v spoločnom článku pre denník The Financial Times bývalý vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO Joseph Ralston a bývalý šéf Generálneho štábu nemeckej armády Klaus Naumann.
Hoci v súčasnosti Európe nehrozí žiadna väčšia kríza, musí byť podľa odborníkov pripravená na možnosť, že sa budú opakovať konflikty, aké sa odohrávali v 90. rokoch na Balkáne. „Ak sa na starom kontinente alebo v jeho tesnom susedstve objavia nové konflikty, Európania sa už budú musieť spoliehať na seba,“ upozorňuje Daniel Keohane z bruselského strediska pre európsku reformu. Americký prezident George Bush v pondelok oznámil zámer americkej administratívy stiahnuť v priebehu nasledujúceho desaťročia 60 až 70 tisíc amerických vojakov zo základní v Európe a Ázii. Malo by ísť o súčasť veľkej reorganizácie amerických síl. MOSR 17.8.2004.  Na rozšírenie NATO smerom na východ od roku 1994 po rok 204 Rusko v podstate nereagovalo. V roku 2007  Mníchove v roku 2007. Putin označil unilateralistický koncept globálnej politiky, ktorý USA uskutočňujú, za neudržateľný. Pýtal sa, čo sa stalo so zárukami o nerozširovaní NATO, ktoré dostával Gorbačov, a citoval prejav Manfreda Wörnera z roku 1990. A kritizoval „flexibilné prvosledové americké základne“, čím myslel Task Force East.

Putinov prejav na konferencii v Mníchove bol vlastne otázkou, prečo sa neuskutočňuje vízia Havlovho kongresového prejavu z roku 1990, ale uskutočňuje sa jej opak. A signálom, že odteraz bude Rusko podnikať protikroky. Čo nasledovalo? Americká politika pokračovala návrhom, aby summit NATO v roku 2008 v Bukurešti schválil Akčný plán členstva pre Ukrajinu a Gruzínsko, ktorý by znamenal, že po jeho splnení sa oba štáty stanú automaticky členmi NATO. Bush kvôli odporu Francúzska a Nemecka svoje nedosiahol, ale summit schválil deklaráciu potvrdzujúcu bez časovej špecifikácie, že obe krajiny sa stanú členmi NATO.

V roku 2015 denník N písal o rozmiestnení vojsk v Európe takto: Letecká základňa Ramstein na juhozápade Nemecka je samostatným mestečkom. Tridsaťtisíc amerických vojakov má k dispozícii športoviská, fitnescentrá či školy pre svoje deti. Vo vlastných supermarketoch môžu platiť dolármi. Ramstein, ktorého názvom sa inšpirovala aj známa metalová skupina, je jedným z pozostatkov studenej vojny. Letisko vybudovali západní spojenci po obsadení Nemecka na záver druhej svetovej vojny a dlhé roky slúži predovšetkým transportnému vojenskému letectvu. Napäté vzťahy s Ruskom teraz dávajú Ramsteinu a ďalším americkým základniam nový zmysel existencie. „Prítomnosť Američanov v Európe dnes predovšetkým dokazuje, že USA stále považujú bezpečnosť na našom kontinente za svoj záujem,“ hovorí Marian Majer, analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI). Celkovo dnes v Európe slúži 64-tisíc amerických vojakov

To však neznamená, že by americké jednotky vo východnej Európe fyzicky neboli. USA si napríklad pred deviatimi rokmi prenajali niekoľko základní v Bulharsku – oficiálne je to na výcvik. Napríklad od Ramsteinu sa základne líšia v tom, že zostali pod bulharským velením, či tým, že Američania sa tam nenasťahovali aj s rodinami. USA ani vedenie NATO nepochybuje o tom, že Rusko sa na Ukrajine priamo vojensky angažovalo. Napriek tomu zatiaľ s rozmiestňovaním základní vo východnej Európe Aliancia nepočíta. Namiesto toho Pentagón plánuje skôr organizovanie veľkých vojenských cvičení, ktoré majú prebiehať v Pobaltí alebo na Balkáne. Tie majú byť odpoveďou na rozsiahle manévre ruskej armády, ktorých sa bežne zúčastňujú desiatky tisíc vojakov. ( dennikn 6.4.2015)

Pritom ešte v roku 2004 naše MOSR informovalo o stiahnutí amerických vojsk z Európy a bolo tým veľmi znepokojené. Busch ten plán napokon zrušil. Plánované stiahnutie amerických vojsk z Európy, predovšetkým z Nemecka, je zlou správou pre NATO. Európske krajiny budú musieť urýchlene porozmýšľať nad reformou svojich ozbrojených síl a ich spoluprácou, ako aj nad zvýšením finančných prostriedkov investovaných do obrany. Zhodujú sa na tom viacerí európski aj americkí odborníci na otázky bezpečnosti.
Rozhodnutie Spojených štátov „by malo prinútiť kapacity v Londýne, Paríži aj Berlíne dať hlavy dokopy a pouvažovať nad úlohou EÚ v celosvetovej bezpečnostnej politike,“ píšu v spoločnom článku pre denník The Financial Times bývalý vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO Joseph Ralston a bývalý šéf Generálneho štábu nemeckej armády Klaus Naumann.
Hoci v súčasnosti Európe nehrozí žiadna väčšia kríza, musí byť podľa odborníkov pripravená na možnosť, že sa budú opakovať konflikty, aké sa odohrávali v 90. rokoch na Balkáne. „Ak sa na starom kontinente alebo v jeho tesnom susedstve objavia nové konflikty, Európania sa už budú musieť spoliehať na seba,“ upozorňuje Daniel Keohane z bruselského strediska pre európsku reformu. Americký prezident George Bush v pondelok oznámil zámer americkej administratívy stiahnuť v priebehu nasledujúceho desaťročia 60 až 70 tisíc amerických vojakov zo základní v Európe a Ázii. Malo by ísť o súčasť veľkej reorganizácie amerických síl. MOSR 17.8.2004

3. augusta 2020 USA oznámili, že na základe zmluvy o obrannej spolupráci rozmiestnia asi 1000 vojakov v Poľsku. Ide o leteckú základňu a iné objekty infraštruktúry. Tí sa pripoja z už tam rozmiestneným asi 3500 vojakom. Powidz ve Velkopolském vojvodství nebo část výcvikového prostoru v Drawsku Pomorském na severozápadě země. Varšava podle onet.pl zaplatí výstavbu nebo opravy objektů, které budou Američané využívat.Takže stála prítomnosť vojsk USA bude minimálne 5500 mužov. NIE NATO ALE USA. Ide o rozmiestnenie vojsk doteraz bazírovaných v Nemecku, odkiaľ Trupm naplánoval stiahnutie 12 000 mužov. Esper minulý týden oznámil, že USA stáhnou asi 12 tisíc vojáků ze sousedního Německa s tím, že je takový krok nutný ze strategických důvodů.

Avšak v decembri 2020 konkrétne 26.12.2020 z toho bolo už 20 000 vojakov USA v Poľsku. Podľa poľských dohôd dnes môže byť na poľskom území umiestnených až 6 tisíc amerických vojakov. Ale podľa dohody podpísanej v auguste bude v Poľsku pripravená infraštruktúra, ktorá pojme až 20 tisíc amerických vojakov počas obdobia cvičení alebo v prípade zhoršenia situácie v regióne. Mimochodom, nie každý štát v USA sa môže pochváliť takýmito možnosťami.

Za týmto účelom bude v Poznani vyvinutý celý komplex – budovy boli vybavené tak, aby vyhovovali operačným skupinám jednej z amerických divízií a 5. armádneho zboru, boli vybavené komunikačnými a informačnými systémami, boli v nich postavené obytné miestnosti pre 700 osôb, jedáleň na organizáciu stravovania, centrum pre bojový výcvik.

Nová školiaca infraštruktúra sa objaví na cvičiskách v Zhagane, Torune a Skvezhine. Budú slúžiť na bojový výcvik jednotiek americkej obrnenej bojovej brigády umiestnených v Poľsku. Pre 4,8 tisíc členov tejto jednotky v mestách Swietoszów, Trzeben a Pstrazhe vyrastú nové kasárne a podporné zariadenia, veliteľstvo brigády a sedem práporov, sklady na uchovávanie vojenského materiálu a technických prostriedkov. Všetky lokality budú vybavené komunikačnými a informačnými systémami. Američanom však jedna dopravná letecká základňa v Povidze nestačí. Preto sa na letisku Wroclaw- Strachowice okrem toho vytvára ďalšia takzvaná základňa APOD (Aerial Port of Debarkation) . Jej schopnosti umožnia súčasne prijímať a obsluhovať až štyri lietadlá C-5 alebo iné stroje s podobnou nosnosťou. A ak vezmeme do úvahy miesto na vykládku a skladovanie výbušných materiálov, potom možno v prípade potreby umiestniť ďalšiu C-5. (HD 29.11.2020) Pritom bude ešte vybodované vrtuľníkové letisko pre súčasnú obsluhu 51 vrtuľníkov.

Rumunsko opraví s finančnou pomocou Spojených štátov bývalú sovietsku leteckú základňu Campia Turzii, ktorá sa má stať jedným z hlavných oporných bodov Severoatlantickej aliancie v regióne Čierneho mora.

Rekonštrukcia letiska v blízkosti stredorumunského mesta Kluž za 152 miliónov dolárov umožní, aby tu pristávali ťažké nákladné lietadlá a stíhačky. Cieľom projektu je posilniť kapacity NATO v oblasti Čierneho mora.„Modernizácia je dôležitá, lebo Rumunsko potrebuje posilniť kapacity, aby mohlo prijímať ďalšie lietadlá NATO v prípade krízy alebo konfliktu, ktorý bude vyžadovať kolektívnu reakciu,“ povedal serveru Balkan Insight rumunský bezpečnostný expert Claudiu Degeratu.„Rumunsko tiež potrebuje druhú veľkú leteckú základňu spĺňajúcu štandardy NATO, kde by mohli slúžiť novo nakúpené stíhačky F-16,“ dodal. Renovácia letiska je podľa neho potrebné aj vzhľadom na nedávne posilňovanie ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou. Aliancii doteraz v Rumunsku slúži veľká letecká základňa Mihaila Kogalniceanua neďaleko čiernomorského pobrežia.

Región Čierneho mora sa stal strategickou prioritou americkej a aliančnej obrany v Európe po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym v roku 2014 a s tým spojeným zvýšením ruskej vojenskej prítomnosti v oblasti (ČTK 19.05.2021 02:05)

7. januára 2021 pritom zriadili USA svoju leteckú základňu dronov MQ-9 Reaper s asi 90timi vojakmi taktiež v Rumunskom meste Campia Turzi, má slúžiť na odstrašenie.

21.12.2021 sa vyjadril minister obrany Stefan Janev si myslí, že súčasný nárast ruského vojenského potenciálu a aktivít na východnom krídle NATO si vyžaduje jednotný prístup Aliancie, ale bez toho, aby to viedlo k zbytočnej eskalácii napätia. Podľa agentúry AP Janev vysvetlil, že v súčasnosti sa v rámci NATO formulujú rôzne možnosti reakcie – vrátane rozmiestnenia ďalších vojakov v Bulharsku a Rumunsku. Zdôraznil, že v tejto fáze ide o vojensko-technickú diskusiu a konečné rozhodnutie nebolo prijaté.( svet.sme.sk)

A teraz sme zverejnili existenciu pripravenej zmluvy o obrannej spolupráci medzi USA a Slovenskom. V USA ju už schválili, čaká sa na nás. Je zvláštne, že jej podrobnosti o územiach a budovách ktoré postúpime správe americkej armády nik nikde neprerokoval vopred a ani neschválil. Jednoducho si ukázali prstom čo a kde chcú a Naď poslušne pripravil s Korčokom zmluvu. A teraz budú tlačiť na vládu a možno aj obídu parlament aby to bolo tak ako to chce veľký brat aj schválené. ( LP/ 2021/786- návrh na uzavretie dohody v oblasti spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky a vládou USA) Pravdepodobne sa vzdáme letiska Kuchyňa a možno aj časti suverenity na letisku Sliač. Tomu by nasvedčovali smerové a popisové tabuľe v anglickom jazyku  ktoré sú popri cestách v okolí Banskej Bystrice a Sliača.

 Veľmi dobre rozobral nevyváženosť podmienok opísaných v pripravenej zmluve Braňo Fábry, link na jeho analýzu.: https://veci-verejne.sk/branislav-fabry-niekolko-poznamok-k-dohode-o-obrannej-spolupraci-s-usa/

Takže sme svedkami toho, že USA- NIE NATO… začali rozmiestňovať svoju bojovú a logistickú infraštruktúru bližšie k Moskve. Čiastočne opustia Nemecko a idú do bývalých štátov WZ. Rovnaký plán majú aj s Ukrajinou, čo označil Putin za červenú čiaru ktorú nedovolí prekročiť. Pritom prvé plány na toto rozmiestňovanie vojsk USA  začalo už v roku 2004 dávno pred akýmkoľvek Krymom. Len si spomeňme na radar na BRDECH a rakety v Poľsku… A to hovoríme len o armáde USA nie o celej aliancii.  

Naša zmluva s USA o vojenskej spolupráci nie je jediná  zapadá do komplexu teritoriálneho nátlaku na Rusko. Zmluva zaručuje využívanie určených objektov výhradne americkou armádou, budú pod jurisdikciou USA, vojaci, rodinní príslušníci a dodávatelia. Územie definované v zmluve de facto bude patriť USA vrátane ich jurisdikcie, ktorá bude mať prednosť pred našou. Je to nad rámec našej účasti v NATO a je to záväzok ktorý nás stavia do pozície cieľa v prípade konfliktu s prvoradou dôležitosťou.

V súvislosti s Ukrajinou Rusko zaujalo jednoznačný postoj a zaslalo prezidentovi USA návrh podmienok, ktoré by mali garantovať právnou formou bezpečnostné záruky pre Moskvu, jednou z ktorých je zastavenie rozširovania NATO smerom na východ a nerozmiestňovanie úderných zbraňových komplexov na Ukrajine. Putin prehlásil, že to zaujalo jeho západného kolegu a reakcia je vcelku pozitívna. Mal by začať na túto tému rozhovory hneď začiatkom roku 2022 v Ženeve.

vojská USA a NATO