Pohľad z bufetu

Toto bola jedna z šokujúcich rád, ktoré som dostal v čase najvyššej núdze, keď som sa musel okamžite rozhodnúť, čo mám urobiť. Po našej „revolúcii“ sme nevydržali dlho budovať spoločnú šťastnú budúcnosť. Veľa ľudí začalo žiadať rozdelenie nášho federálneho domova, hlavne niektorí politici videli dve vlády, dvoch prezidentov, dva parlamenty, dve zvýšené možnosti ako sa dostať k dobrým flekom.

Naša rozlúčka s mestom na severe, kde sme strážili spoločnú vzdušnú čiaru , prebehla v decembri 1992 veľkou párty odchádzajúcej Slovače domov. Boli sme rozhodnutí vybudovať novú funkčnú armádu tam, kde bolo len pár vojenských škôl, tylových útvarov a skladov. Z bojového Žatca s 3. divíziou PVOS ( protivzdušná obrana štátu), u ktorej som slúžil ako inžinier pluku pre motory a draky ( to čo z lietadla vidíte na prvý pohľad) som bol dočasne prevelený do Starej Boleslavy , kde sa nachádzalo Veliteľstvo letectva a protivzdušnej obrany štátu. Tu sme pripravovali rozdelenie armády, konkrétne my letectva v pomere 2:1, dva diely Čechom, jeden diel Slovákom. Boli popodpisované zmluvy o delení majetku fyzického aj duševného, každý sme mali konkrétnu úlohu, ktorá nekončila 1. januára vznikom nových štátov, ale pokračovala až do úplného prerozdelenia majetku a podpísaním záverečných protokolov. Do svojho trvalého nového pôsobiska v Trenčíne na Veliteľstvo Letectva a PVO som nastúpil asi 18. decembra 1992. Oficiálne sme vznikli k 1.1.1993.

Mojou úlohou okrem iných bolo rozdelenie náhradných dielcov pre všetky tipy lietadiel, ktoré boli v dobe rozdelenia štátu ešte v zahraničí, na Ukrajine a v Rusku. Požiadavka slovenskej strany pri delení totiž znela, že všetky lietadlá, ktoré dostane slovenské letectvo musia k novým útvarom na našom území PRELETIEŤ a teda byť všetky schopné prevádzky. Na základe toho sa muselo nakúpiť veľa náhradných dielcov a spotrebného materiálu, aby aj po prelete bolo možné udržať ich prevádzku v čo najvyššom počte, v Čechách zasa na opravenie všetkej techniky, ktorá bola dočasne zneschopnená kôli odletu nášho kontingentu. S mojim bývalým kolegom zo Žatca pracujúcim na nákupe na veliteľstve v „Boleslavy“ Václavom Podzimkom sme boli výkonnými veliacimi tejto operácie. Václav a ja sme dostali každý dôležitú pečiatku, ktorou sme potvrdzovali všetky zoznamy prevážaného tovaru zo Slovenska do Čiech a opačne v rámci delenia, takto vezené tovary nepodliehali clu ani dani. Dve hlavné zmluvy zo zahraničia na náhradné dielce boli v hodnote viac ako 230 miliónov. Všetko prebiehalo hladko, najskôr sme si poslali tovar nachádzajúci sa v skladoch na našich nových územiach, tovar z Moskvy a Kyjeva sme mali pripravený voziť takto: pristane lietadlo z Moskvy na Sliači, kde vyložíme náš diel nákladu a lietadlo vypravíme do Hradca Králové, kde si Václav prevezme svoj diel tovaru. Takýchto lietadiel prilietalo niekoľko mesačne.

V jeden mrazivý večer som očakával prvé lietadlo na letisku Sliač pripravený s nákladnými autami a pracovitými rukami. Asi hodinu pred jeho pristátím mám naliehavý telefonát priamo k veliteľovi základne. „ nazdar Vladimíre… nic se neptej, všecho vylož u Vás já jedu s autama a převezeme si to..“ „PROSÍM???“ Neveriacky vyhŕknem do červeného slúchadla telefónu. „VŠECHO vyložte u vás.. přijedu a vysvětlím“.. zavesil.. Nechápal som, ale splnil. Všetko sme vyložili a čakali. Prišiel asi o štyri hodiny, „český diel tovaru ho čakal naukladaný v hangári, náš sme mali už na autách pripravený na prevoz do centrálnych skladov vo Zvolene. „ Nazdar nazdar, takže u nás vymysleli novou daň, nějakou DPH ( pred ňou bola daň z obratu) či co a prý se to musí platit ze všeho co přivezeme ze zahraničí, včetně cla“… „No a??“ pýtam sa.. „ Ty máš na to miliony dolarú???“ Opáči ma.. „No nemám nič, len rozkaz prevziať tovar čo patrí nám a nechať ho vziať do príjmu v centrálnom sklade.. inak ani vindru.“ „No vidíš, když to povezu autama s tvým razítkem že to vezu ze slovenského skladu jako součást dělení republiky, tak ten tovar nepodléha ani clu ani tý nový DPH. Ty orazíš mně, já tobě!!“… Rozjasnilo sa mi , usmial som sa, a zoznamy sme si navzájom opečiatkovali. Prichádza náš colník a že máme nové pravidlá a že chce zaplatiť daň a clo z tovaru, ktorý sme práve vyložili z lietadla… Pýtam sa ho odvážne, či pozná smernicu o delení štátu a tom, že tovary prevážané v rámci delenia nepodliehajú clu ani iným daniam. On že pozná, ale reku toto lietadlo pristálo z Moskvy a teda nepatrí pod toto ustanovenie. Vtedy volám môjmu nadriadenému, Hlavnému inžinierovi letectva a PVO plukovníkovi Palkovi.. „Pán plukovník, mám tu veľký problém aj s návrhom operatívneho riešenia, len mi to niekto musí odsúhlasiť“ Aký veľký je ten problém??“ „Asi 40 miliónov!!“.. „HOHOOO pán Koláček, ak by ste ukradli 1000 korún , tak vás zatvoria, 40 miliónov nikomu chýbať nebude….“ padol mi pánt a odkveclo slúchadlo z ruky.. „Ste tam??“ Počujem ako v hmle.. „Áno som, máme nejaké peniaze v rozpočte na novú daň z pridanej hodnoty na tie dodávky z Ruska a Ukrajiny??“ „Dobre viete že nemáme nič, našou úlohou je prevziať tovar do príjmu. Vaša úloha je jasná prevziať tovar od dodávateľa a vziať do príjmu v centrálnom sklade…. čo navrhujete?“ Zopakoval som mu to, čo sme si dohodli s kolegom Václavom o opečiatkovaní si navzájom zoznamov tovaru, že si ho odovzdávame v rámci delenia, čo bola aj pravda. Dostal som požehnanie a tak som pristúpil k čakajúcemu colníkovi. „Pán colník, tu mám zoznam, že tovar je privezený v rámci delenia republiky a nepodlieha clu ani daniam. Tu je kópia zmluvy, z ktorej jasne vyplýva, že tovar bol v Rusku a na Ukrajine zakúpený a zaplatený ešte v roku 1992 Česko- Slovenskom a teda už bol náš pred rozdelením štátu..“ „no ale priletel z Moskvy“.. „Samozrejme.. tam bol už v medzinárodnom colnom priestore a teda bol de jure aj de facto náš.. Dane a clo museli byť platené ešte asi federálom , my ako Slovensko sme nič nekúpili a tovar je z delenia..“ skúsil som „svoju verziu pravdy“ podávajúc mu moju kópiu zmluvy na dodávku toho tovaru v azbuke. Colník študuje, študuje niekam volá.. len počujem.. „keď vy neviete, ako to mám vedieť ja?? “ Po chvíľke prichádza, kontroluje naše splnomocnenie na právo zasielať tovar v rámci delenia medzi novo vzniknutými štátmi. Moje aj Václavove je v poriadku, sedia aj čísla pečiatok … Prekontroluje tovar jeho množstvo aj špecifikáciu, všetko sedí, podávame mu nami opečiatkované zoznamy…. pozrie na nás, na zoznam.. zavrtí hlavou a dá nám svoju pečiatku, že je všetko OK…. Hurááá.

Takto sme previezli zvyšok tovaru, ktorý nám chodil ešte do začiatku mája 1993, presvedčil som sa ,že bez improvizácie a odvahy vyriešiť problém priamo na mieste by sme svoju úlohu asi nesplnili. A ešte jedno byrokratické poučenie…. k funcii musí byť vždy tá správne veľká pečiatka…

https://www.press.sk/letectvo-53/obsluhoval-som-mig-y-zivot-pozemnych-specialistov-pri-lietadlach/