Založ si blog

Môže za terajšie otepľovanie v prvom rade človek? Zamyslenie v súvislostiach, pohľad z bufetu.

Ešte pred mesiacom som mal Trumpa za blázna a sebe by som, dal za takúto úvahu pár faciek…Jedno je isté, vody na planéte v rôznych skupenstvách je  v sumáre konštantné množstvo.Čo spôsobuje, že sú búrky intenzívnejšie a vetry silnejšie?? Podľa mňa to je zvyšovanie podielu vody v atmosfére na úkor vody v zemskom povrchu.( nárast kvapalnej a plynnej zložky na úkor pevnej ) To spôsobuje intenzívnejší kolobeh vody v prírode. Ak je jej v atmosfére viac, je jej menej na povrchu a pod povrchom.. to je celé.. Zvýšené množstvo vody v atmosfére má za následok prudšie búrky a silnejšie vetry, už menej otepľovanie.. Zvyšuje sa gradient teplôt na frontoch, rýchlosť výmeny vzdušných más medzi teplým a studeným rozhraním je s narastajúcim rozdielom teploty väčšia,teda je vietor silnejší… väčšie množstvo vody v oblačnosti znamená intenzívnejší spad, lokálne záplavy, lebo napríklad za hodinu spadne omnoho viac vody ako pred 100 rokmi.. lebo je jej v atmosfére viac.. Gglobálne vodný cyklus zrýchľuje a zintenzívňuje, lebo plocha zemegule na ktorej prebieha sa nezmenila.. to však neotepľuje atmosféru…Teória o mikrocykloch vody sedí, no nemôže mať globálny dopad na otepľovanie, ale len regionálny v zlepšení životného prostredia pri zachovaní väčšieho množstva zelene a zvýšenej relatívnej vlhkosti vzduchu..  Globálny dosah nie je možný, lebo až 71% povrchu planéty kde človek nič nevysušil či nezastaval je oceán a moria, kde nič nebráni v odparovaní. Len na 29 %  povrchu planéty je súš, z ktorej je len zanedbateľné percento urbanizované, kde  človek stavia a odvodňuje. VODA- iba 2,5 percenta vody na Zemi je sladkovodnej. Z nej sa až 68,7 percenta koncentruje v ľadovcoch. 30,1 percenta tvorí podzemná voda. Iba 1,2 percenta tvorí povrchová a iná sladká voda. Takže ak by sme aj správne hospodárili s vodou a urobili všetky potrebné opatrenia na jej vsiaknutie a následné  odparenie v regióne kde spadla v podobe zrážok, nemáme šancu týmto množstvom ovplyvniť veľký cyklus kolobehu vody v prírode, lebo 1,2% povrchovej sladkej vody nemá taký regulačný dosah, ako si mnohí predstavujú. Z tohto malého dielu 1,2 percenta je najväčšia časť – až 69 percent – v povrchovom ľade a zamrznutej pôde. Len 20,9 percenta je v jazerách a 0,49 percenta v riekach. Zvyšok je v atmosfére, močiaroch alebo živých organizmoch. Takže ak by sme dokázali svojimi opatreniami zregulovať rýchle odtoky všetkej sladkej vody a prinútili ju vsakovať v regiónoch, aj tak je to zanedbateľne malé množstvo, ktoré koluje  na našej planéte a nemôže mať globálny dosah na zmenu klímy. 

Podľa Enviroportal v roku 2015 podiel zastavanej plochy z celkovej rozlohy územia v EÚ 28 predstavoval 1,3 %, pričom u väčšiny členských štátov, vrátane Slovenska (1,1 %), bol menej ako 3%. K prekročeniu tejto hranice došlo len v relatívne malých a súčasne husto osídlených krajinách ako sú Malta (15,6 %), Belgicko (5,5 %) a Holandsko (3,8 %). Aj napriek tomu, že národné údaje jednotlivých krajín EÚ nie sú úplne porovnateľné, medzi rokmi 2009 – 2015 bol u väčšiny štátov EÚ zaznamenaný nárast podielu zastavanej plochy z celkovej rozlohy územia. Les tvoril 40%.Na Slovensku tvoria lesy a zalesnené plochy 46 % povrchu, čo je viac ako priemer Únie – 41 %. Pokiaľ ide o ornú pôdu, najviac jej majú v Dánsku (49 % plochy) a Maďarsku (47 %). Na Slovensku tvorí orná pôda 28 % územia, priemer EÚ-27 je 25 %.Ich podiel sa ale pohybuje od 2 % v šiestich členských štátoch po tretinu celkového územia Malty. Vysoký podiel zastavených plôch majú aj krajiny Beneluxu (12 -13 %), na Slovensku stavby tvoria 3 % plochy. Ak teda pripustíme že v Európe je najvyšší stupeň urbanizácie územia ale tých 1,3% zovšeobecníme na všetky kontinenty, aj tak by nepresiahla urbanizácia viac ako 1,3% súše, teda 0,39% povrchu planéty.

Ak pomer urbanizovanej súše k povrchu oceánov je zanedbateľný ( 0,39%), tak  aj urbanizácia vytvorená človekom nemôže mať veľký vplyv na globálne otepľovanie. Čo sme urobili, že sa začalo vyparovať viac vody? Príkon tepla od slnka je +- dve storočia rovnaký ( malé odchýlky podľa erupcií boli vždy).. jediný dôvod zvyšovania teploty na zemi je teda ozaj väčší výskyt skleníkových plynov, ktoré bránia vyžiareniu tepla späť do vesmíru, vrátane vodnej pary, ktorej je najviac. Treba poukázať na pomery týchto plynov a ich váhové koeficienty, osobne si myslím že CO2 je jedným, z najmenej závažných. Na vodnú paru pripadá 36 % až 70 % celkového skleníkového efektu atmosféry (dolná hodnota zodpovedá jej podielu, keby sme vodnú paru z atmosféry odstránili a horná hodnota stavu, keď odstránime všetky ostatné skleníkové plyny a zostane len H2O), na CO2 je to analogicky 9 % a 26 %, na metán 4 % a 9 % a na ozón 3 % a 7 % (je to v súlade aj s novšími odhadmi účinku jednotlivých skleníkových plynov). Kým CO2 a CH4 sú v atmosfére rozložené vcelku rov­nomerne, vodná para je sústre­dená prevažne v teplých oblastiach Zeme a v dolnej časti troposféry (do výšky 2 km, pričom do výšky 1,5 km je až 50 % z celkovej vodnej pary), ozón je rozložený v atmosfére mierne nerovnomerne. Zvýšenie jednotlivých skleníkových plynov medzi rokmi 1780 a 1995 je asi nasledovné. CO2 +29%, CH4(  ) +149%, N2O +11%,…. Ten CH4 je rozdelený na podiely – močiare a tundra (20 %); anaeróbny rozklad organických látok  spaľovanie biomasy a skládky odpadov (5 %); spracovanie spracovanie zemného plynu a ropy + uhoľné zdroje, úniky plynu (10 %); chov dobytka a pestovanie ryže  (25 %); roztápanie permafrostu…..40% a rastie.

Zem zažila bez vplyvu človeka asi šesť dôb ľadových. Posledná malá doba ľadová bola len nedávno, medzi rokmi . Po stredovekom oteplení, ktoré trvalo približne od 9. do 13. storočia, neprišlo náhle k prudkému ochladeniu, klíma bola skôr náchylná k väčšej premenlivosti. Tieto štyri storočia sú v znamení zámorských objavov  Vikingov, ktorí osídlili Grónsko a priplávali aj k brehom Severnej Ameriky. Priemerné teploty boli vtedy v Európe o niečo nižšie ako dnes. Začiatok malej doby ľadovej  je najčastejšie datovaný podľa týchto charakteristík:

  • 1250 – začiatok nárastu ľadových krýh v severnom Atlantiku
  • 1300 – v severnej Európe sa teplé letá vyskytujú čoraz nepravidelnejšie
  • 1315 – Európa zažíva veľké dažde a veľký hlad
  • 1550 – teoretický začiatok všeobecného rozšírenia ľadovcov
  • 1650 – prvé klimatické minimum

Prvá polovica 19.storočia znamenala koniec tejto malej doby ľadovej a začalo postupné otepľovanie, vo fáze ktorého sa nachádzame aj dnes. Keď si “vezmeme do rúk” údaje o odchýlke priemernej teploty na severnej pologuli v tomto tisícročí, a dáme si ju do súvisu so slnečnými cyklami zistíme istú podobnosť. Slnečný cyklus zmien aktivity je asi 11 ročný, teraz vchádzame do 25 slnečného cyklu. Napodiv koniec 24 cyklu v tomto roku vykazuje minimálnu slnečnú aktivitu, napriek tomu je citeľný nárast priemernej teploty zemskej atmosféry. To spôsobuje pravdepodobne historicky najvyššia koncentrácia CO2 v atmosfére. Veľkú rolu v tom ale zohráva aj znečistenie ovzdušia, ktoré na planéte vďaka skleníkovému efektu čoraz viac a evidentne dvíha teploty v posledných rokoch. Napr. koncentrácia CO2 nebola za posledných približne 600 000 tisíc rokov vyššia ako teraz. Zostáva teda otázkou, či sa pri nižšej slnečnej aktivite, aj naozaj dokáže v dnešnej dobe ochladiť atmosféra. Môže byť aj naďalej horúco. Lenže môže dôjsť aj k ochladeniu (alebo aspoň k spomaleniu súčasného veľmi rýchleho otepľovania) a to najmä vtedy keď slnečná aktivita bude nízka aj celé desaťročia.

Dochádzame do bodu, keď sa z roztápajúceho permafrostu uvoľňuje toľko metánu, čo zodpovedá rovnakému množstvu uhlíka z odlesňovania planéty. V severských pôdach je približne 1700 miliárd gigaton organického uhlíka. To zodpovedá zhruba štvornásobku všetkého uhlíka, ktorý bol kedy uvoľnený v dôsledku ľudských činností, a dvojnásobku jeho terajšieho atmosférického obsahu. Tento organický materiál sa pri topení permafrostu rozkladá, čím do atmosféry unikajú plyny ako metán a oxid uhličitý…. toto si myslím je hlavná príčina urýchľovania oteplenia atmosféry našej planéty.. a nie autá či malé vodné cykly.. ten uhlík v atmosfére zostáva a zabraňuje vyžiareniu tepla do vesmíru… odlesňovanie spomaľuje absorbciu narastajúceho uhlíka( aj CO2) z atmosféry… a máme to, čo podľa mňa spôsobuje terajší neustály nárast globálnej teploty.. Lenže ísť bojovať proti tomu na Sibír či do kanady a grónska je nepopulárne, tak budeme radšej kšeftovať s emisnými kvótami a trestať výrobcov áut.. Otepľovanie a  Doba ľadová je len jednou epizódou v dlhej histórii Zeme. V súčasnosti sa nachádzame v jednom z medziľadových období, ktorého počiatok je datovaný približne 10 000 rokov pr.n.l., keď nastala pomerne náhla (v priebehu niekoľkých storočí) zmena teploty o približne 8-9 st. Celzia.

Ak sa teda spýtame kto alebo čo za to môže, tak z dlhodobého hľadiska môže za to samotná zem a zloženie jej povrchu, kolísanie slnečnej aktivity v krátkodobých a dlhodobých  cykloch. Človek to svojou činnosťou len mierne urýchľuje, pravdepodobne by k tomuto javu prišlo aj bez neho, teda určite, lebo to nás učí história. Človek svojou činnosťou urýchlil pomery na povrchu zeme vytvorením podmienok prekročenia bodu, kedy sa začal topiť  Arktický a Antarktický ľadovec a permafrost. Tieto doby ľadové a oteplenia tu boli aj dávno predtým, než človek začal svoju urbanizáciu planéty a začal produkovať skleníkové plyny. Takže po dobách veľkých búrok a zároveň sucha zo zvýšenia povrchovej teploty zeme nastane asi znova malá doba ľadová, teraz sme vypustili metán  a CO2 von, ako zlého džina z lampy. Lenže toto sa cyklicky deje na našej planéte neustále. Zelené Grónsko ( 9-12 storočie) za Vikingov bolo vskutku zelené, Grönland– zelená krajina, a teraz sa znova blížime k tej epoche. Jedným z najvýznamnejších faktorov zmeny klímy sú  zmeny veľkých oceánskych prúdov, oceán je obrovský akumulátor tepla a má omnoho významnejší vplyv ako sladká voda, lebo jeho odparná plocha je megaveľká. Nárast teploty oceánov má omnoho väčší dosah na zmenu klímy ako urbanizácia či riadnie mikorcyklov kolobehu vody človekom.   to je však na samostatný blog.

Takže, ak dosť veľká skupina vedcov popiera činnosť človeka ako hlavnú pri momentálnom otepľovaní atmosféry, som náchylný im uveriť. Ešte pol roka dozadu by som sám seba vysmial, pozrúc sa do histórie planéty a jej tepelných cyklov, vidiac pomery možností človeka pri urbanizácii a regulácií odparov či odtokov, začínam chápať aj túto skupinu vedcov. To neznamená, že nemáme robiť nič, ale naše snaženie je v podstate bezvýznamné oproti výbuchu sopiek, kolísaniu slnečnej aktivity a periodickým otepleniam  a ochladeniam zemského povrchu, ktoré sa neustále striedali aj bez vplyvu človeka.

 

Niečo o biostope ľudstva je tu: https://zajezka.sk/sk/blog/ekologická-stopa-v-čom-je-vlastne-problém

Zdroje: https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=2223&print=yes

https://euractiv.sk/section/polnohospodarstvo/news/zastavane-oblasti-tvoria-5-plochy-eu-lesy-viac-ako-40-021660/

https://www.meteopress.sk/mame-za-sebou-zrejme-jeden-z-najslabsich-slnecnych-cyklov/

http://www.equark.sk/index.php?cl=article&iid=2830

wikipedia, blog Metelka,

 

Diskriminácia hokejových fanúšikov podľa veku a navádzanie k hazardu!

16.09.2019

Takto jednoducho sa dá špecifikovať krok SZĽH a ich marketingu, ktorý urobili pred tohtoročnou hokejovou sezónou. Jedenej internetovej televízii vypršala licencia a nebola obnovená. Licenciu viac »

Výročie okupácie 68 je mementom nechania napospas.

21.08.2019

Dnes si pripomíname smutné 51. výročie okupácie Československa vojskami Waršavskej zmluvy. Okrem Rumunov sa zúčastnili všetci, lebo museli preukázať solidaritu za ropu. Tento akt ochrany „svojho“ viac »

Maverick nám zostrelil štyri Migy a my sme sa len prizerali. Studená vojna vrcholila v roku 1986.

13.08.2019

Písal sa rok 1986 a ja som druhým rokom slúžil u bojováku s označením 1610. Našou úlohou bola ochrana hraníc Československa, ba čo viac, celého socialistického tábora. Lebo verte či nie, viac »

Katarína Cséfalvayová

Cséfalvayová vládu nepodrazí. Matovičovu šou bude ignorovať

16.09.2019 18:38

„Z politiky sa stáva divočina,“ povedala pre TV Pravda poslankyňa Katarína Cséfalvayová. Priznáva, že sa jej páči Druckerova vízia.

Boris Kollár

Hnutie Sme rodina podporí reformu nemocníc

16.09.2019 18:24

Kollárovci mienia, že ak zmeny pocíti občan a nie finančné skupiny, politické farby môžu ísť bokom.

Fico - Kiska

Spor Kiska - Fico: polícia zastavila vyšetrovanie

16.09.2019 17:28

Informáciu pre Pravdu potvrdila hovorkyňa Prezídia PZ Denisa Bárdyová.

Euro, peniaze, ekonomika, graf

Grécko chce predčasne splatiť časť dlhov v MMF, sú pre neho drahé

16.09.2019 17:17

Grécko chce predčasne splatiť 2,9 miliardy eur z takmer deviatich miliárd, ktoré doteraz dlhuje Medzinárodnému menovému fondu (MMF).

simon22

Nežijem krátko aby som nič nevedel, ale ani príliš dlho aby som všetko zabudol...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 403
Celková čítanosť: 1612065x
Priemerná čítanosť článkov: 4000x

Autor blogu

Kategórie