Pohľad z bufetu

Práve dnes 5.8. oslavuje náš prvý porozdeľovací prezident svoje pekné jubileum. Michal Kováč sa dožíva slušných  u nás nadpriemerných 85 rokov. (5.8.1930 Ľubiša)

V politike som ho zaregistroval v roku 1992, kedy sa stal predsedom snemovne Federálneho zhromaždenia Československa( rozdeľovník či pomlčka ma neberú) Jeden z prvých významných funkcionárov VPN, ktorý sa stal v roku 1989 ministrom financií cien a miezd.

Po rozdelení Československa mi utkvela Mečiarova veta pri navrhovaní prezidentských kandidátov po odmietnutí v parlamente Romana Kováča. „ My máme Kováčov dosť! Neprešiel jeden bude druhý“

A tak druhý z Kováčov prešiel a stal sa našim prvým prezidentom. Jeho obdobie bolo veľmi poučné, poukázalo na mečiarovský despotizmus ale aj na slabosť otca k synovi. Zbytočným zásahom do vyšetrovania trestného činu sa ako prezident angažoval udelením amnestie, čo využil potom dočasný prezidentský právomocník a udelil v tom spojení nezmyselné amnestie neznámym osobám. To bola jediná škvrna na prezdentovaní Michala Prvého  z môjho hľadiska. Mal sa stať bábkou v rukách svojho straníckeho bossa a premiéra, odmietol tento scenár a vošiel do dejín ako prezident odporca  dovtedajšieho chcebodárcu. Nič veľké nepokazil, neurobil žiadnu hanbu s kleptomanstvom, či šepkajúcimi breptami alebo opileckým knísaním. Nezničil si svojou nedisciplinovanosťou zdravie, nebol turistom , krotiteľom hadov a objaviteľov objavenej Amazonky. Bol to náš prvý prezident a ja mu želám ešte veľa spokojných  rokov na zaslúženom dôchodku.