Viete kto nás stál v roku 2014 na Slovensku v priemere 21 897 Euro mesačne?

Všetci by si mysleli, že najväčšie platy sú na ministerstvách či v justícii. OMYL.  Na jednom portáli som našiel prehľad priemerných  mzdových nákladov po rokoch v jednotlivých rezortoch a úradoch štátnej správy( odčítaš od nich 32-36% odvodov  a máš plat).  Niekde pred koncom toho prehľadu sa krčí maličká skupina 133  zamestnancov, pri ktorých je pre rok 2015 označenie poklesu mzdových nákladov -57,7%. Pomyslel som si, veď tí musia skapať od hladu, keď im siahli takto na plat. Pozrel som v riadku smerom vľavo a skoro som okoktavel! Po znížení nás stojí  skupina v priemere mesačne na jedného zamestnanca 9264 EURO!!!. Tak ma okamžite zaujímalo, ako na tom boli v roku 2014. A ajhľa, v tomto roku mali priemerné mzdové náklady  21 897 EURO…  NESKUTOČNÉ.

2014- Už priemer kancelárie národnej rady je ohromujúcich 2376 na hlavu, lebo to nie sú poslanci, ale zamestnanci parlamentu vrátane upratovačiek!! Je ich spolu 528 hláv.  Kancelária prezidenta má 101 zamestnancov a priemer na človeka je  1749,úrad vlády 543 ľudí s priemerom 1012 je najskromnejší. Nechápem tie obrovské rozdiely mzdových nákladov obslužného personálu našich štátnych orgánov.  Z justície a súdnictva je na tom samozrejme najlepšie Najvyšši súd , 214 zamestnancov má priemer  3134 euro, Ústavný súd 85 ľudí s priemerom 2312, Generálna prokuratúra  1921 ľudí s priemerom 2674 mzdových nákladov mesačne. Slovenská akadémia vied s 1743 zamestnancami má priemer mzdových nákladov 1256 euro mesačne na jedného zamestnanca.

Ministerstvo zahraničných vecí je  nad vysokým štandardom, ich 1201 zamestnancov nás stojí  v priemere 4167 eur mesačne na jedného.

Obrana má  21 406 zamestnancov ,priemer nákladov na zamestnanca 1408 euro, vnútro ( aj záchranné zložky v tom) malo minulý rok 50 477 hláv s priemerom  1383.

Kto je tým najprotežovanejším a najbohatším zamestnancom štátu?  Je to maličká skupina 133 zamestnancov  VŠEOBECNEJ POKLADNIČNEJ SPRÁVY, ktorí mali v roku 2014 priemerné mzdové náklady na zamestnanca ohromujúcich 21 897 a po drastickom 57,7% znížení majú v roku 2015 slabých 9 264 Euro mesačne.  Vie niekto čo tí ľudia konkrétne robia??  Prerozdeľujú dane a dotácie obciam? Ešte niečo strategickejšie a dôležitejšie?

Plánované  mzdové náklady  štátnej správy pre rok 2015 sú 2 miliardy 86 miliónov 310 tisíc euro za 127 260 zamestnancov, č o je v priemere 878 Euro na zamestnanca mesačne.  Na nich sa minie každé deviate euro zo štátneho rozpočtu.

P.S.: Mzdové náklady jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu zahrňujú aj výdavky zamestnávateľa na odvody do poisťovní, čiže celkové mzdové náklady na zamestnancov.  Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje  34,95 %,  pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %.  Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci  35,2 %.

Zdroj: cenastatu.sk, rozpočet sr na 2015, pokyn MF,

pokladničná správa2015

Mýtus o pomoci Západu: Prečo by z nás USA a NATO v roku 1968 nespravili výkladnú skriňu? Prečo pri Ukrajine sa zachovali inak?

23.08.2026

Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročili vojská Varšavskej zmluvy hranice Československa, sovietska propaganda okamžite spustila vopred pripravený naratív. Vpád tankov označila za „bratskú pomoc“ pred hroziacou kontrarevolúciou a bezprostredným útokom imperialistických vojsk NATO. Desaťročia socializmu navyše v mysliach mnohých ľudí vybudovali zrkadlový mýtus: [...]

Čo skutočne predchádzalo prvej svetovej vojne a kto ju začal? Ľudstvo si ani nespomenulo výročie začatia 1. WW 1. 8. 1914

04.08.2026

„Kto nepozná históriu, je odsúdený na jej opakovanie.“ — Edmund Burke(1729-1797) Keď 28. júna 1914 zazneli v Sarajeve výstrely mladého srbského nacionalistu Gavrila Principa, ktoré pripravili o život rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda, málokto tušil, že svet práve prekročil bod, z ktorého niet návratu. Atentát sa v učebniciach histórie [...]

O histórii vážne či nevážne, ako sa mohol Český kráľovský rod volať úplne inak. ..

21.07.2026

Knieža Krok, otec troch dcér a zakladateľ českého marketingu, sedel na Vyšehrade a mal obrovský hlavybôľ, dnes to aj migrénou zovú. Potreboval vymyslieť názov pre svoj vládnuci rod, nemal totiž syna, ktorému by odovzdal žezlo. Jeho tri dcéry mali o budúcnosti krajiny úplne odlišné predstavy. Zavolal si ich k stolu a udrel päsťou do dubovej dosky.„Takže, dcérky moje! [...]

simon22

Nežijem krátko aby som nič nevedel, ale ani príliš dlho aby som všetko zabudol...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 690
Celková čítanosť: 4036770x
Priemerná čítanosť článkov: 5850x

Autor blogu

Kategórie

Archív