1968 rok, výročie, ktoré zmenilo životy veľa ľuďom.

 

Zasa je tu koniec leta a s ním niektoré významné dni pre náš štát. Jeden taký sa odohral, keď som bol malým školákom. Skončil školský rok a ja som vyrazil na prázdniny. Druhý mesiac prázdnin som pásol kravy na Orave. Ráno cesta okolo trafiky… tam môj kamarát deviatak kúpil stovku cíg bez filtra s názvom DETVA a hor sa na pašu.  Ja školák medzi prvou a druhou  triedou som sa naučil huliť ako fabrický komín. Tú stovku sme mali tak a tri dni.. bola schovaná v umelom sáčku pod kameňom. Ľahneš na chrbát, zapália ti.. ty ťaháš a fúkaš.. až taký smrad.  Končí sa august , mám ísť domov, no nik neprichádza. Miesto rodičov príde len telegram, že tam na severe, skoro pri poľských hraniciach  zostávam  ešte dva týždne.

O ničom som nevedel, pásol som  a fajčil, zbieral hríby, piekol ich na ohni spolu so slaninkou.. Domov som sa vrátil až 10 septembra, keď bolo jasné, že žiadna vojna nebude.  V Trenčíne, kde som býval ,bolo veľa tankov priamo na ulici pred vojenskou budovou. Ulica bola celá uzatvorená, autobusy museli chodiť obchádzkou. Rodičia mi pripli na klopu saka odznak Dubček- Svoboda, a na druhú trikolóru. Nevedel som o čo ide, len tie tanky nás stráášne zaujímali.  A tam kde býval cirkus( dnešný priestor športovej haly) bol velikánsky stan a obrovská vysokánska anténa. Pochopil som, že zvieratá ani klauni tam vystupovať nebudú. V pamätníčkoch sme  si preškrtli všetky červené a žlté hviezdy na tankoch a lietadielkach, ktoré sme tam mali namaľované…

1990. Som na postgraduáli na najstaršej leteckej akadémii na svet v Moskve. Máme tam profesora, ktorý pod dojmom slobody pospomína na to isté obdobie. „ Bol som mladý poručík, keď nám vyhlásili cvičenie z ničoho nič. Šupli nás do Bieloruska a nacvičovali sme obsadzovanie dediny a boj v zastavanej oblasti. Nevedeli sme prečo, len sme tušili, že to nemusí napokon skončiť len ako cvičenie, ktoré trvalo nezvyčajne dlho… tri mesiace sme ešte nikdy necvičili….  Aj tak bolo. V jeden augustový deň večer bol písknutí bojový poplach. Vzali sme si všetko aj ostré náboje a vyrazili na letisko. Naskladali nás do lietadiel a leteli sme. Nevedeli sme kam, ale všetko bolo ako v regulárnej vojne. Báli sme sa, boli sme pripravený na všetko. Nemal som nepriateľa v žiadnom národe a zrazu som sa ocitol na území Československa so zbraňou v ruke a mal som bojovať proti niekomu, čo mi nič neurobil. Chápal som síce čo je pomoc národu v núdzi, ale nevedel som si vysvetliť tú nevraživosť ľudí, ktorý sme prišli oslobodiť. Všetci nám ukazovali noviny s ich predstaviteľmi a vraveli, že sme ich napadli- „okupanti damoj.“. kričali. A my sme im pritom prišli pomôcť proti kontrarevolúcii, proti ľuďom čo ich chceli ovládnuť. Napokon som pochopil, že tým čo ich prišiel ovládnuť som asi ja a moji kamaráti. Našťastie som nemusel vystreliť ani raz a po dvoch mesiacoch sme šli domov.

Celé Československo to nemalo len na dva mesiace. Veľká bratská internacionálna pomoc tu mala byť  naveky. Našťastie to bolo večne len 21 rokov.  Ten august 1968 zmenil veľa ľuďom životy, niektorým ich aj vzal. No ako sa napokon ukázalo, nič netrvá večne, a to je dobre…..

 

Ruský dlh v zajatí sankcií, položili sme Rusko finančne na kolená?

25.08.2026

Neustále čítam , že Rusko je na hrane ekonomického krachu, vojnová výroba vyčerpáva ekonomiku., Je pravdou, že vojnová výroba neprispieva k rozvoju civilnej výroby ani sociálneho systému, zadlžuje štáty v celej Eurozóne neustále viac, odoberá prostriedky na vedu a výskum, či napredovanie sociálnych a zdravotníckych programov. . Ako je na tom teda Rusko? Vývoj štruktúry [...]

Mýtus o pomoci Západu: Prečo by z nás USA a NATO v roku 1968 nespravili výkladnú skriňu? Prečo pri Ukrajine sa zachovali inak?

23.08.2026

Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročili vojská Varšavskej zmluvy hranice Československa, sovietska propaganda okamžite spustila vopred pripravený naratív. Vpád tankov označila za „bratskú pomoc“ pred hroziacou kontrarevolúciou a bezprostredným útokom imperialistických vojsk NATO. Desaťročia socializmu navyše v mysliach mnohých ľudí vybudovali zrkadlový mýtus: [...]

Čo skutočne predchádzalo prvej svetovej vojne a kto ju začal? Ľudstvo si ani nespomenulo výročie začatia 1. WW 1. 8. 1914

04.08.2026

„Kto nepozná históriu, je odsúdený na jej opakovanie.“ — Edmund Burke(1729-1797) Keď 28. júna 1914 zazneli v Sarajeve výstrely mladého srbského nacionalistu Gavrila Principa, ktoré pripravili o život rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda, málokto tušil, že svet práve prekročil bod, z ktorého niet návratu. Atentát sa v učebniciach histórie [...]

simon22

Nežijem krátko aby som nič nevedel, ale ani príliš dlho aby som všetko zabudol...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 691
Celková čítanosť: 4042530x
Priemerná čítanosť článkov: 5850x

Autor blogu

Kategórie

Archív